ղľáԾ
Na dvore rodného domu
Tak ako dieťa na otcovom pleci
opretý omúr spí tu starý rýľ.
Dnes zrazu po prvý raz vidím vecí,
sktorými som tu toľké roky žil.
Jediným šľahnutím pohľadu
Unavený sa vraciam zpráce,
ešte nič nie je –
až keď otvorím oči:
Jediným šľahnutím pohľadu
si vrhnem pod nohy chodník,
zo zeme vytiahnem strom,
jediným šľahnutím pohľadu
vyšupnem hore oblohu,
vypustím na ňu oblak
aslnko.
ú
Horská krajina
za súmraku
je jednoduchá:
Zfarieb
sú vnej len
hlboké odtiene zelenej asivej,
zo zvukov
len doznievajúci vtáci
azvonec
zatúlanej ovce.
Nasiaknutá dňom
á
na dno.
Svet detí
ܱášٲԱ:
keď deti niečo opravujú,
obyčajne to kazia,
plačú vtedy, keď by sme my neplakali,
keď plačeme my, nechápu prečo,
to, za čím sa my pachtíme,
pre nich nemá cenu,
keď my si myslíme,
že sa špinia vblate,
ony stavajú hrady,
keď vedú vojny,
je vlastne mier.
