Ukážka z diela

Pohyblivý breh

únava materiálu

šٱť

pol

tri štvrte

á

jedna hodina

požiera druhú

píšem na hladinu papiera

úڲú

že sa konečne spoja

dva unavené magnety

v mojej mysli

nie som si istý

či budeš potrebovať

túto báseň

nie som si ani istý

či ju potrebujem ja

jedno zo smiešnych podobenstiev

prechádzam sa v hmle

každú chvíľu ma pobozkajú

čiesi vlhké ústa

každú chvíľu prejdem

nejakým okoloidúcim telom

každú chvíľu vojdem

do cudzieho rukáva

občas ma ktosi chytí za ruku

a už mi ju viac nevráti

každú chvíľu mnou preletí

neznáma tvár s horiacou cigaretou

a keď sa nakoniec

vrátim domov

ť

že som sa s niekým vymenil

hodina geometrie

kocka kváder kužeľ hranol

opakujú žiaci po učiteľovi

a s každým slovom

vstupujú do čarodejného vajíčka

učiteľ má okrúhle okuliare

s polomerom 2 cm

a na tabuľu píše rozmery sveta

aké je to skvelé

keď sa človek môže pustiť

do presne vymeraného vesmíru

kde aj čierne diery

majú svoju hĺbku

ší

ýš

kocka kváder kužeľ hranol

opakujú žiaci po učiteľovi

a vonku nad oblokom

geometriou spitá lastovička

stavia ďalšie

dokonalé hniezdo

tunel päť minút pred mestom

náhodou prší

a dážď je krásny a smutný

ako vždy na železnici

modrasté a fialové svetlá

rozpúšťajúce sa v hmle

nás vťahujú do ďalekej hĺbky

vtedy myslím

na október v železničnej zemi

na studenú hrdzu

a na to

či ma budeš čakať

pri stánku s včerajšími novinami

predbieha nás motorka

muž a žena

ktorej vejú vlasy

ako dlhý podpálený závoj

vlak vrazí

do skamenenej tmy tunela

po oknách tečie

fosforeskujúca voda

a odplavuje

úlomky mojej tváre