��������

PASTIERI, SÚPÚTNICI SLNKA,

ženú čriedy do bezpečia, tušia boj.

Zostanú po nás aspoň zrúcaniny mesta?

Navzdory tabu tu ktosi z��vyhnanstva

vykrikuje verše. Neskoro.

Ranený vojak oželel slávu. Hodiny

sa samy uviedli do pohybu.

Ako každé víťazstvo, aj toto bude

�ʰ����۵���É.

��

UŽ NEPOMÔŽE DÁŽĎ, VÄZNIA MA

skutky, korene pýru.

Nedorástol som.

V��tvári sa večne strieda úškľabok

anjela s��úsmevom diabla.

Strážme si tajomstvá, buďme pozemskí!

Svedomie, mučiareň,

v��ktorej sa napĺňa údel,

PRACUJE POTICHU.