ղľáԾ
(úⱹǰ)
Otázky domácej prózy apoézie vsvetle televíznej žurnalistky
Časť prvá
Niežeby nebola na chlapov, ale sú na jej vkus hluční, vulgárni, obyčajne majú manželky aokrem toho ich výkonnosť desať ráz zaostáva za ich sľubmi. (Nikto ti nemôže dať to, čo ti ja môžem sľúbiť.) Marylin za to zrejme ani nemôže, ale po večeroch číta básne aanalyzuje romány našich rodiacich sa klasikov týchto dní. Zistila, že toto obcovanie jej prináša rozkoš ducha, avtemnote obývačky vedie svoj tichý dialóg so stránkami kníh. Vyhmatáva klenoty životnej skúsenosti, briskného talentu aoriginality subjektívnosti poznania. Nesmelo prikladá svoje skromné myšlienočky ktým božským úvahám onespočetných podobách ľudského jestvovania, ofatálnom význame bytia.
Marylin má aj iný handicap. Vlastne, chápme to ako ranu osudu. Pracuje vtelevízii. Je moderátorkou aredaktorkou. Televízia je to neveľká, verejná, avyznačuje sa tým, že svojich zamestnancov neplatí apokojne sa prizerá, ako umierajú od hladu. (Našim pozorovateľom zostáva nejasné, ako si Marylin zplatu, ktorý neexistuje, kupuje knihy.) Ďalšou charakteristikou tejto inštitúcie je miestna obyčaj, že televízia nemá filmy, štúdiá, technikov, upratovačky avysielacie časy. Inak má takmer všetko. Marylin tu chodí po dlhých chodbách, nosí vnáručí papky, kazety apásy aklepoce podpätkami. Viac sme sa ojej pracovnej náplni nedozvedeli.
prestrih – upútavka na večerné programy
Je ráno a Marylin sa prebúdza zo spánku vo svojej dievčenskej spálni. Vonku počuť spievať vtáčiky (prosíme zosilniť zvuk) aprvé ranné lúče sa predierajú kjej bledej tvári. (obraz – zaostriť na detail) Vedľa jej tela celú noc verne ležala knižka. Ide oJeho nové epické dielo. Našu literatúru konečne po rokoch pustého čakania obohatil prozaický počin nekorunovaného kráľa písaného slova, majstra obrazov najvnútornejších pohybov podvedomia, muža, ktorý dokáže vrstvením barokových viet vytkať gobelín lásky autrpenia indivídua na konci dvadsiateho storočia. Marylin vie, že je stratená. Miluje Umelca, ktorý sa onej dozvedel všetko bez toho, aby ju poznal. Konečne pochopila, že jej doteraz nepodstatný azmätený život dospeje ksladkému vyvrcholeniu. Naplní sa aprijme druha svojho srdca aduše.
prestrih
Marylin napísala scenár azaniesla ho do onej vysokej budovy. Marylin telefonuje, Marylin organizuje. Marylin vspoločnosti kameramana azvukára ako vietor uteká dolu nekonečnými schodmi, za ňou vpozadí pláva priesvitný šál, zakrývajúci tvár pred slnkom.
obraz – exteriér
Konečne dorazí kslužobnému autu. Nadýchne sa ašoférovi vydýchne: „Ideme za Ním.“ Približne po pätnástich metroch pribrzďujú anastupuje osvetľovač, ktorý doteraz aj so svetlami pokorne bežal vstopách veľkej misie anestihol naskočiť. Služobné auto sa rúti kmestu N. Marylin si vzrušenými perami znovu aznovu šepká podčiarknuté vety zJeho románu.
detailný záber pier
„Býva takmer pravidlom, že dostávame odpovede na svoje otázky, keď ich najmenej očakávame. Ale aj tak výlučne iba vtedy, keď má človek sluch alebo zrak už natoľko zosilnený utrpením, že je schopný tú odpoveď počuť alebo vidieť...“ Marylin sa zahľadela do diaľky, do hĺbky, ktorú vsebe nosila, aoči sa jej naplnili slzami. Knihu zľahka pobozkala apoložila si ju kvýstrihu. On splynul sjej dychom.
pri rozhlasovej realizácii by bolo vhodné na tomto mieste použiť upokojujúci hudobný námet, najlepšie romantický klavír j. maláska.
zvuk – zvonček, klopanie, po čase opäť zvonček
M. (čí): Dobrý deň. Tu je Marylin. Ja som ztelevízie...
zvuk – otváranie dverí
M.: Vy ste pani Umelcová! Ja som Marylin, už sme spolu telefonovali... Toto sú páni zmôjho štábu. Môžeme ísť ďalej? Majster nás už nepochybne očakáva...
Žena: Vitajte, vitajte, vitajte.
to posledné vitajte znie najrozpačitejšie.
M.: Veľmi sa teším na stretnutie sMajstrom, bude mi cťou zaznamenať jeho tvár ahlas na filmový materiál.
Žena: Tvorca vás už očakáva. Aj keď vás hneď od začiatku nepoznal podľa mena. Musela som mu pripomenúť, že to vy ste tá pani Marylin ztelevízie...
M. (trochu výhražne): Smieme ísť ďalej?
Žena: Viete, inšpirácia je základom umenia. Majster je veľmi inšpirovaný, keď tvorí. Ale keď som mu povedala, že to vy ste tá Marylin...
M.: Rudko, prosím ťa, polož tú kameru apostav pani Umelcovú trochu ďalej od dverí. My sme tu pracovne.
zvuk – menší hluk
M.: Ďakujem ti, Rudko.
Marylin sa v predsieni nevinne nahla kzrkadlu. Prešla si naslineným prstom po obočí askontrolovala plnosť výstrihu. Vypla sa avstúpila do dverí, ktoré vnemom geste ukazovala Umelcova manželka.
M.: Majstre, tu som, prišla som za vami...
Izba bola zaliata jesenným jasom. Marylinin pohľad nekopíroval obrazy apôsobivé starožitnosti, ale sinštinktívnou presnosťou zamieril kmalému vyrezávanému stolu. Za vkusne aranžovanou batériou fliaš so šampanským, koňakmi avodkami sedel On. Okamžite ho spoznala. Mal síce oniečo väčšiu hlavu ako na fotografiách zobalov kníh, ale bol to On. Vysoké čelo, pár kučier na hlave génia adlhé aristokratické prsty na rukách (možno aj na nohách?). Marylin mu ako zelektrizovaná kráčala oproti. Akoby proti svojej vôli vystrela knemu ruky. On ich celkom prirodzene vzal do svojich dlaní ajediným trhnutím ju pritiahol ksebe. Marylin bola vzajatí Umelcovho neodolateľného fluida aalkoholického oparu. Po niekoľkých sekundách, vktorých nepohnute ležala krížom cez Umelcovo telo položené vkresle, nesmelo vstala. Majster sa na ňu bodro usmial.
„Som Marylin,“ zmohla sa konečne na slovo. „Som tu pre vás... Prišli sme,“ komentovala vstup štábu do dverí, „nakrútiť svami aovás Kultúrny týždenník.“ Vzlykla. „Majstre...“
Pani Umelcová pribehla amlčky jej prisunula kreslo. Marylin si spôsobne sadla anespúšťala zGénia mnohosľubný pohľad. Umelec sa naklonil aláskavo ju otcovským gestom potľapkal po líci. Konečne prehovoril:
„Marylin, aké pekné meno, Marylin. Marylin, čítali ste moje knižky? Teda, Marylin, čítali ste moje knižky?“
Upadla do stavu podobného tranzu. Bude sa sním rozprávať oLITERATÚRE. Počúvať ho aon bude počúvať ju. Nebolo by správne akrásne práve teraz umrieť?
„Majstre, čítala som všetky vaše knihy...“
„A čo sa vám na nich páčilo, Marylin?“
„Majstre...“ Marylinin tep sa zvýšil. Napriek tomu pomaly apedantne, svyužitím presných vedeckých termínov vyložila Spisovateľovi svoju dušu, intelektuálne existujúcu len vďaka Jeho písanému slovu. Trvalo to dlho. Prozaik snaklonenou hlavou pozorne počúval aneprerušoval recenzentku. Marylin hovorila abola šťastná. Keď skončila, nastalo dôverné ticho. Umelec mlčky zobral do rúk pohár. Jeho žena začala všetkým ponúkať chlebíčky, potom zákusky, tortu adomácu zabíjačku. Štáb jedol. Umelec pil. Štáb ani Marylin nepili, smutnou zhodou okolností išlo oabstinentov.
Spisovateľ prerušil takmer rodinnú atmosféru vetou nasmerovanou kslastne vyčerpanej Marylin.
„Slečna, vy ste čítali moje knihy?“
„Áno, majstre, všetky...“
„A čo sa vám na nich páčilo?“
Marylin zneistela. Určite svojím častým používaním abstrakcií urazila Umelcov vkus. Je to majster slova anepochybne sa ho dotkla svojou rétorickou nemotornosťou. Začala teda znovu, tentoraz celkom ľudsky aneštylizovane. Nesnažila sa však skryť hlboký osobný vzťah ktéme. Rozobrala profil Majstrových protagonistov acharakterizovala typický filozofický horizont, ktorý svojou dokonalosťou dáva do súvzťažnosti veci primitívne sbožími zákonmi... Neskromne mu vysvetlila závratný vplyv, ktorý mali jeho diela na jej nepodstatný apominuteľný život. Anezastavila sa ani pred prevratnosťou vlastnej zmeny vmomente, keďmá možnosť duchovne obcovať sGéniom. Marylin bola otvorená, neúprosná, zároveň však chcela zostať vo svojej odovzdanosti hrdá. Majster znej nespúšťal oči anenápadne sa kýval vrytme jej spovede. Bol sňou, bol pri nej achápal ju. Marylin čakala na jeho odpoveď, čakala na svoj osud. Štáb odovzdane jedol azásoby pani Umelcovej, pôvodne zrejme určené na horšie časy, nezadržateľne mizli. Mľaskanie prerušil On. Zobral Marylininu ruku do svojej, galantne ju zodvihol kústam aprehovoril:
„Marylin, čítali ste vy niekedy moje knižky...?“
Marylin zmeravela. Jej srdce sa spohárom zrútilo na zem aostali zneho nepodstatné, ostré kúsky. Majstre?!
„A čo sa vám na nich najviac páčilo?“
Pochopila. Odmietol ju. Neuznal ju za hodnu dotýkať sa takých svätých biomagnetických prúdov, ako sú Jeho myšlienky. Ona nedokáže komunikovať stým, kto už uchopil univerzum.
Majster sa ďalej monotónne kýval vkresle, zaclonený čoraz prázdnejšími fľašami. Majstrova manželka chytila silným pohybom Marylin za plece aodtiahla ju kinému stolu, kde jej vtlačila hlavu do taniera avysvetlila svoje subjektívne pocity zmenopauzy. Zakončila konštatovaním, že umelci potrebujú ktvorbe inšpiráciu.
Bez výstrahy sa ozvalo Umelcovo zavytie:
„Marylin!!!“
Volaná hlasom ako v polosne išla...
„Marylin, čítali ste moje knihy?“
„Áno, Majstre...“
„Čo sa vám na nich páčilo?“
„Majstre...“
Marylin je profesionálka. Rozostavila kameru, svetlo, zvuk. Po krátkom strkaní dostala pani Umelcovú zizby. Už len škrupina Marylin, bez duchovného obsahu lásky, dala pokyn na začiatok nakrúcania.
Redaktorka: „Majstre, váš najnovší román je situovaný do prostredia slovenskej dediny, toto prostredie do podstatnej miery verifikuje indivíduum. Je to aj váš názor?“ (Marylin vedela, že už len položiť túto otázku hraničí sobčianskou statočnosťou, pretože kto dnes môže konštatovať, že stav spoločnosti vliterárnej reflexii nie je taký optimistický apokrokový ako v... Ikeď aj tie priznávajú určité nezrovnalosti vporovnaní s... ale otom tento text skutočne nie je.)
obraz – detail na tvár moderátorky strhajúcim sa ľavým kútikom úst avýraznými kruhmi vdolnej partii očí. farebný nádych jej tváre ostro kontrastuje sružovým pozadím náteru steny. kameraman je spokojný. umelecká optika filmu je zabezpečená. obratne švenkne na zväčšujúcu sa hlavu mysliteľa. vzlomku sekundy si uvedomí, že hlava sa zväčšuje priveľmi rýchlo aj na umeleckú vizualizáciu problému. inštinktívne uhne.
Umelec pravou rukou škrtí Marylin, ľavou jej trhá výstrih aobnažuje nedokonalé prsia skomentárom:
„Urobím ti šesť detí, alebo ťa na mieste zabijem!“
Marylin si práve vtedy uvedomila, že vlastne nikdy nechcela mať šesť detí. Potom zaznamenala, že stojaci Majster jej siaha len niečo poniže brady, atak činnosti, ktoré predvádzal, boli pre neho dosť komplikované.
Ďalej pochopila, že sa dusí aže ju pani Umelcová niečím trieska po hlave. Išlo orodinný klenot vpodobe barokového anjelika zbronzu.
zvuk – hudba
obraz č. 1 – titulky – redakcia umeleckého dokumentu uvádza pokračovanie cyklu kultúrna revue snázvom marylin miluje literatúru
obraz č. 2
Marylin sedí v strižni, kde sa vydesená strihačka snaží priblížiť na jednej zobrazoviek zväčšenú spodnú Umelcovu čeľusť, po ktorej vspomalenom zábere ladne skĺzava tekutina. Neskôr si snepreniknuteľným výrazom prezerá zábery padajúceho osvetlenia advoch postáv, zvukára aosvetľovača, snažiacich sa oddeliť spletené telá na zemi. Sleduje, ako sa im podarilo vytiahnuť ženské telo spod ochabnutého Génia. Pani Umelcová nie je vzábere, ale akoby zdiaľky počuť tupé údery akonštatovanie, že umelec potrebuje inšpiráciu. Jedna zrán zrejme zasiahla kameru aobraz sa spontánne zatmie.
obraz č. 3
Marylin mlčky plače astrihačka ju matersky hladká po hlave.
obraz č. 4
Obe spoločne, Marylin astrihačka, vyťahujú kazetu zo stroja aako jeden muž ju hádžu do koša.
prestrih – reklama
Časť druhá
Znášho hľadiska je nevyhnutné konštatovať, že Marylin je po biologickej stránke ešte stále pomerne mladá žena. Rovnako je pravdou, že gynekológovia ju na preventívnych prehliadkach stále častejšie upozorňujú na optimálne vekové parametre prvorodičiek. Presahuje ich. Lenže gynekológovia sa zväčša nezaoberajú výberom adekvátnej spermie akeď, tak výrazne individuálne. Ačo je dôležité, gynekológovia obyčajne nerozumejú teórii literatúry, ako musela Marylin znechutene konštatovať.
Ako to už býva vpodobných textoch, čas beží. Veľa sa zmenilo. Marylin neodvolateľne zanevrela na domácu prózu anajprv programovo, zo študijných dôvodov, potom stále spontánnejšie aspontánnejšie sa začala sústreďovať na poéziu. Jednoducho dokonale pohrdla ťažkopádnou formou prozaického vyjadrovania vjeho klamlivom realizme, metarealizme amaterializme. Túžila po čistote. Po priezračnosti výrazu aformy, ktorá vsebe geneticky obsahuje vzorec zmyslu čítania aživota na tejto smutnej planéte. Brodila sa pravidelnosťou trochejských stôp na snehovej pláni vlastného podvedomia. Často si ako nepríčetná šepkala rytmiku voľného verša. Pochopila, že poézia je abstrakcia literatúry. Uvažovala, či by sa tento poznatok nedal patentovať. Bola však taká nepraktická, že kčinu sa nikdy nedostala.
Pri istej prezumpcii vašej diskrétnosti môžeme prezradiť, že dokonca sama začala písať básne, považovala ich však skôr za pocty mŕtvym klasikom, pretože takáto vášeň, ktorá bola vzhľadom na dĺžku ľudského života zbytočná, ju vzrušovala. Nakoniec, kto by mohol pochybovať omužnosti vyznania chlapa, dvesto rokov mŕtveho?
Marylin milovala. Literatúru. Presnejšie povedané poéziu. Čítala neustále, za bezsenných nocí, velektričke, včakárňach, počas dynamických porád amítingov. (Doba si vyžadovala svoje.) Jej hlad rástol sprečítaným, zbierky básní sa, bohužiaľ, čítajú rýchlo. Hltavo sa spoznávala snovými anovými autormi, sďalšími šepkajúcimi ústami prekliatych aj neprekliatych, mierne poplatných básnikov. Kráčala obrovskými čitateľskými krokmi neodvratne cez poéziu starovekú, stredovekú, novovekú do... súčasnosti.
prestrih – správy o počasí
Moderátor 1.: Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden letný deň. Nám už známa Marylin sedí so svojou blízkou priateľkou Violou Ch. vzáhradnej reštaurácii Korzo na dávno neexistujúcom korze istého hlavného mesta.
Moderátor 2.: Pán kolega, mali by sme skôr komentovať, že tomu, kto túto osobu nepozná osobne, by sa mohlo zdať, že ide opomerne exaltovanú dámu, zvlášť keď sa na ňu pozerá zdiaľky.
Moderátor 1.: Stručnejšie, kolega, zdiaľky vyzerá lepšie ako zblízka.
Moderátor 2.: Dovoľte filozofickú odbočku. Niektorí fatalisti trvajú na tom, že náhoda neexistuje. Len nepoznaná nevyhnutnosť.
Moderátor 1.: Po chodníku sa vtýchto súradniciach blíži básnik. Básnik B., miestny bohém, ktorý si uvedomuje svoj celonárodný význam...
Moderátor 2.: Informácie zneoficiálnych spoločenských rubrík: Básnik B. včera opustil svoju čerstvú manželku (poradové číslo sa neuvádza) vpiatom mesiaci gravidity aobdivovateľku zhorných, opäť nevieme koľko tisíc, ktorá mu prekvapivo nedala... aktívne najavo pochopenie pre jeho verše arozorvanú životnú situáciu.
Básnik B. je trocha krátkozraký, atak sa stane, že ho Marylinina exaltovanosť na pohľad zaujme. Literárna kritička Viola Ch. zdvíha ruku apôvabným zamávaním zdraví. Vzduch je ružovo priesvitný aBásnik, vedomý si publika, pristupuje ktieňu slnečníka kaviarne Korzo.
zvuk – hudba – osudová, beethoven atak ďalej, vieme, že je to prvoplánové, ale autorka chce upozorniť, že dej nadväzuje na určité archetypy správania sa vschéme... ale to vám vysvetlím, keď budete koncentrovanejší.
Moderátor 1.: Zpovahy textu je zrejmé, že ináč sa to nemohlo ani skončiť...
Moderátor 2.: Básnik B., vysoký, sprenikavo modrými očami, omylom bývalý volejbalista...
Moderátor 1.: Aktívny znalec akreatívny spotrebiteľ voľného verša.
Moderátor 2.: Textár, čo ešte treba dodať? Oslovuje masy svojou spievanou intímnou lyrikou. Multimediálny igric našich čias.
Moderátor 1.: Jednoducho, laureát festivalu Bystrické zvony.
obraz č. 5
Kamera zaostrí na najnovšiu zbierku básní, ležiacu na stole. Nežne aláskyplne na nej spočíva Marylinina ruka. Meno autora anázov zbierky je jasne čitateľný. Nasleduje ostrý prestrih na profil Básnika B.
zvuk – hudba – nechávame na výber hudobnému redaktorovi, nech nemá pocit, že je zbytočný.
Marylin je zaujatá Básnikom B., pretože rozumie jeho poézii apri jej čítaní zosobňuje svoj životný zážitkový potenciál vjeho básňach.
zvuk – hlboký výdych
M OŽ N Á R E AL IT A
Marylin dáva tajuplným pokynom očami do réžie znamenie aozve sa známa melódia aspev hitu spred niekoľkých rokov. Marylin sa pohľadom, ktorý si doma, samozrejme, cvičila pred zrkadlom, zahľadí do tých povestných modrých očí. Kamera dychtivo sníma každý záchvev. Básnik sa chveje. Básnik sa dokonca trasie. Marylin začína tušiť, že jej sladký respondent, ktorého jej náhoda (nepoznaná nevyhnutnosť, zapamätali ste si...) takto doručila do blízkosti aštúdia, nie je pozitívne naladený. Ozve sa vnej však vytrénovaná profesionálka, nakloní sa dopredu akladie prvú otázku:
„Práve sme počuli jeden zvašich najvýraznejších textových hitov Spieva slávik, skladbu, ktorá vyhrala vroku 1981 pesničkovú súťaž Bystrické zvony. Čo pre vás znamená tento profesionálny úspech dnes?“
Odpoveďou je temné zavrčanie zešte idnes slušne klenutého hrudníka. Neskôr rozumieme zle artikulovanej výpovedi:
„To nebol môj text, to otextoval Rudo Janátek, to je iná pesnička...“
Básnik B. sa na protest postaví aopúšťa televízne štúdio. Zamračená produkčná mu inštinktívne vbehne do cesty avlastným telom bráni vúniku zprogramového týždenníka aplánu vysielania. Básnik B. zvažuje vzniknutú situáciu, vek azachovalosť produkčnej. Marylin využíva niekoľkosekundové zdržanie avymrští sa za Básnikom...
„Pán Básnik B., to je omyl, samozrejme, ide oveľké nedorozumenie, ja predsa viem, že ste neotextovali túto pesničku, ale tú druhú...“ Vokamžitej inšpirácii spieva: „Máta ma, stále máta mátoha parohatá...“ Marylin spieva falošne. Vždy spievala falošne. Vlastne preto sa nikdy nestala speváčkou.
Básnik B. sa znechutene obracia astriasa zo svojho kabáta jej zakvačené nechty.
„Vážená pani, ak neviete, aj ja som istý čas pôsobil ako dramaturg aredaktor atakúto blamáž by som si nikdy nemohol dovoliť. Viete vôbec, čo znamená slovo príprava? Neoberajte ma očas, pracujem len sprofesionálmi...“
Marylin si v tej chvíli uvedomila, že ten Muž je jasnozrivý. Videl ju len dvakrát apochopil podstatu jej osobnosti. Naozaj nikdy nebola odborníčkou, celý život sa zrejme len na niečo hrala. Je nepotrebnou atrapou vo veľkom víre šoubiznisu. Pochopila, že ju pochopil, ato pochopenie ju zasiahlo ako blesk.
Medzitým sa Básnik B. snažil odtisnúť, alebo aspoň obísť produkčnú.
„Majstre, neodchádzajte...“ Ten výkrik bol výkrikom topiacej sa, ktorá sa zúfalo chce chytiť Básnikovej slamky. „Čítala som všetky vaše básne... Majstre, ja vás predsa...“ Počuť však len zanikajúce kroky. Produkčná prehrala.
Marylin sa rozbehla k svojej kabelke avybrala odtiaľ pokrčené papiere. Potom bežala ďalej. Marylin nikdy nevedela behať. Preto mala vždy zlú známku ztelocviku anikdy sa nestala športovkyňou. (Láska dáva krídla.)
Marylin sa podarilo dostihnúť Básnika B. pri výťahu astrčiť mu doslova pod nos tri hárky popísané drobným neurotickým písmom snenápadnými gramatickými chybami. Básnika B. udivila rýchlosť akcie aakosi mimochodom si papiere berie do rúk.
Marylin dychčí:
„Toto sú moje otázky, ja som sa celú noc pripravovala... čítala som všetky vaše básne, ja by som si nikdy nedovolila...“ Hlas sa jej vkŕči láme.
Básnik B. pozorne číta jej otázky apoznámky, podrobný výpis jeho životných úspechov ačervenou ceruzkou, neustále prítomnou vjeho športovom saku, opravuje presné dátumy achybné štylizácie. Marylin ako albánska manželka stojí vodstupe troch krokov amodlí sa, milý bože...
Básnik B. sa pozrie na hodinky.
„O tridsať minút mám stretnutie so sponzorom. Môžem to svami skúsiť ešte raz, ale upozorňujem vás, to je posledný raz, čo som išiel vpublicistike tak hlboko pod svoju latku.“
Marylin je upozornená.
obraz č. 6
Reflektor mladých zasvieti na hladkú tvár schlapčenským výrazom anezabudnuteľnými očami, ako vždy, modrými.
Ď AL Š IA Z M OŽ N Ý C H R E AL Í T
Marylininým telom vibrujú neznáme pocity. Zréžie už pre istotu neznie žiadna hudba. Marylin vie, že nedokáže artikulovať. Ústa jej pri hovorení pôjdu čudne bokom, atak záber na ňu pokazí celú sekvenciu. Bojí sa zbytočne. Kameraman má oči avôbec ju nesníma.
Odnikiaľ sa ozve zajakavá otázka:
„Majstre, ste jedným zdvoch suverénne najlepších textárov vkontexte domácej hudobnej aliterárnej kultúry. Uvedomujete si aj súkromne tento fakt?“
Básnik je profesionál. Rozhodol sa ísť do tejto akcie, apreto diváci budú mať možnosť poznať jeho originálny myšlienkový potenciál. Atak pohodí šedivejúcou ofinou anápadito reaguje:
„A kto má byť podľa vás ten ďalší?“
Marylin je stroj. Stroj svedomím prítomnosti Talentu, len niekoľko centimetrov od nej vzdialeného, avbázni pred jeho poetickým rozmerom vedie interview. Komunikuje sBásnikom, ale neprestajne myslí na to, že tejto pocty sa jej dostalo jedine preto, lebo je nástrojom verejnoprávnej služby verejnosti prahnúcej po Básnikových slovách. Prebieha 23. minúta a19. sekunda záznamu. Marylin vie, že prichádza koniec. Vie, že prichádza koniec.
Na záver najnápaditejšia zotázok:
„Majstre, čo vaše plány do budúcna?“
V zavírovanom počítači Marylininej hlavy kdesi zozadu vybehne text. Jedna zMarylininých súčastí ho zreteľne vidí adokáže prečítať.
Básnik, ktorý poznáva, že práve rozosial spermie svojich myšlienok do nespočetných priestorov, odchádza. Pred potemneným štúdiom stretáva známeho domáceho interpreta pop music sneodmysliteľnou gitarou aokuliarmi.
Marylin obklopuje tma. Má jedinú funkciu, aby jej dovoľovala vnútorným zrakom vnímať písmená, ktoré sa zlievajú do slov aviet.
„Neverím, že by existovala naozaj nešťastná láska. Sú len lásky, ktoré nedosiahli dokonalú zrelosť, kde znejakého dôvodu milovaná nezachytila posolstvo, ktoré knej vysielajú oči milujúceho. Ale milujúci vďaka viere vpodobnosť podstaty, ktorá im bola daná, vie čakať aj celý život. Vie, že vzájomné poznanie aspojenie sa môže uskutočniť aj po smrti, keď sa vyparia atómy zoboch tiel, ktoré sa rozložili vzemi, aspoja sa vniektorom nebi.“
Ď AL Š IA Z M OŽ N Ý C H R E AL Í T –
Č ASOV OM IE R N E P OSUN UT Á
Básnik B. pred potemneným štúdiom stretáva svojho dlhoročného známeho, známeho interpreta pop music.
„Ále,“ hovorí Básnik B. „Práve som robil jednu reláciu... bude sa to vysielať na Vianoce. Ozaj, nevieš, čo to je za osobu, tá Marylin Monroe? Práve som sňou skončil.“
