Ukážka z diela

Malé veľké mesto

II.

vuliciach sa menia udalosti

ulice si požičiavajú vždy iné mená

my meníme ulice

a požičiavame si vždy iné byty

deň je stále najväčšia istota ale

pravidlo číslo jeden je nepočítať

pomocou týždňov rokov storočí

vtomto prispôsobivom meste

je minulosť menej istá ako budúcnosť

nie je ľahké žiť na hraniciach

IV.

snažila som sa

pamätať si

ale tie mená sa ďalej

menili mizli menili

ich davy ľudí ktoré nepretržite

prechádzali stále prechádzajú mestom

sdokonalým zmyslom pre prítomnosť

robia dojem stáleho obyvateľstva

(schopnosť davu

vytvoriť jedincov

rovnakých vďaka jedinému cieľu

odlíšiť sa)

nechcem prestať

pamäťou pomenúvať znovu

aleznovu aznovu strácam schopnosť

orientovať sa vdňoch

ktoré prechádzajú mestom

a

všetky vyzerajú ako jeden

(podľa štatistík zostávajú návštevníci vtomto meste

priemerne jeden deň)

V.

kam ma chcú doviesť

svojou cielenou komunikáciou

spoločnosti ainštitúcie

prostredníctvom ľudí vtomto meste?

ľudia vtomto meste

prostredníctvom spoločností ainštitúcií?

ja predsa oceňujem

ich pracovitosť tvorivosť dokonca aj štýl avkus

zmysel pre humor adobré jedlo

svoju prácu si vykonávam svedomito

pravidelne skonzumujem celý príjem

oni

stále neprestávajú komunikovať

VI.

keď prechádzam inými mestami

je to ako by som prechádzala týmto mestom

ak sa chcem niekam dostať

musím prejsť zjednej ulice do druhej

na letiskách som sa naučila pohybovať sa

vsmere šípok

počiatočná nedôvera sa rozplynula

vneexistujúcej alternatíve ulíc

Ծčá

á

ԱDzԱčá

tolerancia

XII.

môj život trvá jeden deň

ale tvoj

je poskladaný zrôznych

životov vkaždom jednom dni

a

vkaždom jednom z nich

ž

niekoľko smrtí

tých smrtí je veľa

príliš veľa na to

aby som nedostávala závraty

zúplne nového usporiadania

sveta

í

ach

XVI.

komunikácia je nástroj strachu pred neznámym

komunikácia má zabezpečiť informácie adostať druhú stranu pod kontrolu

komunikácia je strategický boj ostratené súkromie

komunikácia nahrádza dôveru

XVIII.

chcela som aby každé naše ďalšie stretnutie bolo

ǻžé

so zámerom nemať

spoločnú minulosť

zostali by sme

porozmiestňovaní udalosťami

XXX.

tu som nechala svoju pamäť

toto sú pozostatky

minulého mesta

mesta spred niekoľkých dní

je prikryté poschodiami iných miest

pamäť odkázaná na náhodu

môže sa odhaliť len

pri stavbe budúceho mesta

jeho tvorcovia sa pochovávajú

do ďalšieho podzemného podlažia

pamäť odkázaná na pamäť iných

XXIV.

hranice tohto mesta

sa menia aj

bez väčších či menších

konfliktov

často si to uvedomíme

až keď ich prekročíme

alebo

ô