ղľáԾ
tma vhrdle. nadýchnutie
tma vhrdle, mojom, presvitá,
vyčírenie, ako vzápalke tieň uchovaného
tepla. prenikne: rozostaví vnímanie: vždy sa takto
zobudiť zťažkého zovrenia, ktoré vypustíš ako
nahú stopu: nadýchnem sa riedkeho vzduchu,
srukami na tvári pokožku vhrdle sťahujem
zubami do tvaru perokresby: kde každá čiara
odráža vnímanie, kde zapadá každá veta, ktorú
úder vetra vstrebal tak ako vzduch niekoho iného.
tak narovnať jazykom: aby popod
pot vneprítomných očiach presiakli
už jasné
DzԳú
trielenie búrkou
... zjadier kostí vychádzal, pudil do mňa, do môjho mäsa
zovretého kôrou tlak, tupý, drsný, suchý tlak, jazva,
oktorej nevieš aani vlastne vedieť nemôžeš. tajomne
skrátený o moment škrtenia – áno,
plocha zvieracieho tela sa postupne vypĺňa farbou,
najprv čiernou, divou magmou, ... ďalej
... vľavo od hnedej až po červenú ažltú, vpravo modrá,
prechod, apremena až zelená, iné, ľudské telo, čo
šťavami vústach, či čvachtavými pochodmi pri súloži,
hlasným pregĺgnutím napĺňa rozkoš. tklivé, tklivé, zrazu,
trepanie, natrepávanie ostňov do jadier, ston, zvolania,
ktoré si nerozumejú, zrazu škrípavé zvolania, tupé
(v tichu, vuchu, vtichu) cibrené hranie na nezaujatosť.
odskočenie. apritom tanec šivu, mýtický, všade,
zvonku bubliny, klepanie do dutosti kosti,
sluch hluchom vyplnený... zrazu (zrazu, pred chvíľou ešte
nie) vynorenie sa astieranie pocitov: ako bolesť: strach:
zrazu prehliadnutie. už len búchanie rydla do kože, zrazu,
vlákno jasné, binárna logika vatou zahmlená, obstlaná.
zrazu búšenie, srdce žiariace
--á첹
hlavu stratím vsypkom blesku medzi
plecami. vnedorozumení zahryznutých
bozkávajúcich sa vtáčích očí vy(s)norím
dve svoje hlavy a. slza na jednej tvári
sa vpije do oka druhej. stanúc sa kryštálom.
ruka odvláčni jemný povrch, vláčnu sieť,
vôňu, akoby prešla po matnom. ostrom skle. líce
olíce zakliesnené. vrozkoši sa zmietajúce.
„text“ rozdrvený na jemný prach. len lesk
vo vákuu, ktorý sa. teraz. teraz.
tratí. na stranu ja-ty, naším jazykom
obarený, bolesťou (tvojou) vyplnený.
prekĺznem do prebúdzajúcej sa jazvy.
hmla vtepnách
zrazu zaregistruješ. vnímaš. zdrvíš ruku
vyčítavým pohľadom. ale tá sa naďalej
rúha. niekoľko okamihov, minúta, či viac.
sestra uniká. chrastu ruka prijme, posunie
sa takto: „ďalej“... (v pohybe si všetko
uvedomovať.) každý krok. presun.
prúdom rieky, prúdom ruky
svietiť vdotyku, kvapky, kruhy
vyfúknuť vhranici, vostrí
hladiny, vostrí vody, prejsť,
prilepiť sa na dno: membránou:
slzou vo vode Byť.
tak sa udusiť sebou, vysať sa sebou.
vkročiť do klbka avyznať sa vňom:
Ჹá
ٱٴǰá:
vyňatie, vytrhnutie určitých momentov:
vsadenie na posteľ. kýchnutá vzbura.
záchvat postšialenstva. kusý. kamenný
záchvev tváre: výbuch mimiky. neochutnateľné
amorfné riedke lezenie, trenie prstov po
plachte. vláčne prehĺtanie, cizelovanie
jazyka vtme. bludisko kmitov:
napriahnutie. asamozrejme opäť Ჹá.
blúznivé chniapanie po rukách. vlastných.
precitnutie, temné, až chladné. spotené.
bolestivé. ale (ne)konečné: figurácia ja
zodstupu. pozorovanie vlastnej mysle. tiché
fotografovanie vsadených foriem. plátien.
apotom už len ticho. napnutie.
sladká únava. teplo: vírenie ohňa všade
naokolo: apotom už len spánok, vktorom
nezabúdaš. skupenstvo blúznenia kdesi
ďaleko zapadnuté.
áno. ráno. spánok.
na prahu jazyka
po za
vdaždi, vkvapke,
vkvapke voňajúcej
ako čerstvé, prebudené lono.
„v jesennom slnku plynie všetko samé
od seba. smäd dozrel. už sa nebránim.“
súzvuk vktorom sa rodí vtvojom tele. náhly
výbuch. srukami. hmatá.
volajúci: pred splodením
ticho. vbubline dýcha.
aby si nenarušil.
Աš
rinúci sa
tok.
vnútri svetla. nehybný vnehybnom. som? rytie
: čo spôsobuje vrásnenie vody? ... slovo zarezávajúce sa
do: tuhnutie. po temenách skál?: kukuričné
vlásočnice. oheň: na povlaku jazyka: takto. nehybný
vnehybnom. som vnútri svetla?: odráža voda
na povrchu vo vrstvách stav dna?: ... vietor vytesaný
na hladinu...: mapy: odovzdať sa krídlam „kvality“:
prepustiť sa: nimi: letmo letom vrovinách spojiť zopár
vecí naokolo.
nepotreba imaginárnej reprezentácie,
hra spočívajúca včistom, každom kroku
azrenie Plodu: aopäť: zahorieť: vzplanúť: zaplniť nimi
absenciu vriečišti horúcej krvi chiméry zdokonaľovania.
kde vchádza svetlo do svetla: vakom pomere?:
rastie tma... ato podstatné. číra hranica medzi vetrom
avzduchom... vodou akameňom...
vycítiteľná... vruke... prítomná?
priľnutie. koniec
dažde, snehy, víchre.
vpukline hrdla. jaskyňa zvyku. voda ktorá sa rinula
zjazvy: pretlak. neskôr. sluch: hlad po túžbe. kvapka
vibrujúca: odpichnúť sa od niečoho. ja, ktoré znova
vytvorí nová súhra diferencií asituácií. stvoriť tak svet
na mieru vlastného kriku apredstavy: zaťať. uchopiť.
vyloviť: vysloviť chladné vrastené bosé hltanie zeme.
pomaly. (Rytie do popraskanej kože. vschválnosti
pritlačenia: rytietam aj nie tam: rytia nájdenia smeru:
pohľadom očí: jazykom ryby rytie vyčírené. vsieti rytie
omočené do vlastných pier. vlčí sen. rytie nietu itu.
rytie dávané:) (pretlak. neskôr. zrak:) svetlo preplnené
svetlom trieska,
prstokladom nestačím zakryť všetky otvory. hmatá
suchú tmu. meditácia vploche, nie statickej,
ale neustále sa presúvajúcej: ako keď kvapka vlete,
vrozpätí, napriahnutia hrdla vzduchu mení farbu:
vibrovanie okolo špirály. neustále krúženie.
vo vymyknutiu sa azachyteniu. voblúkoch: kruh
rozširujúci sa smerom kmodrosivým nekonečným
žilám ohňa: kvýznamu.
čٴǰ
vizbe. narástol Strom.
tečiem vňom von. chlapec,
ktorý koreňmi kreslí
obrysy Vody do škrupiny vzduchu.
chlapec. ktorý vtom kruhu smiechu
nikoho nepočuje. len nádych vpóroch
kôry. tuhne do miazgy stromu.
ústa stebla otvárajú
výron: len cesta.
príbeh rastu. ráno
zachytiť ten tep.
do matice jazyka vtlačiť
diamantovú stopu svojho
vlákna: kde myseľ tkvie
ako kvapka vody
včírom vzduchu
až sa ponorí:
ajeho písmo SA narodí
