ղľáԾ
(možno) budem sa oseba pokúšať
ale ako aoakú?
nemám žiadnu istotu vtejto veci
napriek tomu
budem sa chcieť sebaisto presadiť
najprv vykoreniť – potom presadiť
presadiť sa do slov / presadiť sa medzi slovami
zo slova sa prehovoriť / preklíčiť sa ku koreňom
podobná slovu –
vistom zmysle presná
avneistom –
presne zranená/odkrívam na vlastných koreňoch
postavím sa na koreňoch slova
odkrytá ana koreni slova
postavím sa proti vlastným pokusom
: nebudem chcieť
―
Nemôžem sa zmýliť vtvojom oslovení: Čitateľka svojho oslovenia!, keď toto čítaš Viem otebe Aj to, že sa sem pozeráš Sem tiež Aj sem Sem, kde som toto napísala Čítaš okamih Rovnaký, ako práve prežívaš Ak by si sa sem nepozerala, nezistila by si, že o tebe viem Ak by si sa sem ani len nepozrela, nevedela by som…iba tým prechádzaš Prvá voda, ktorá ťa zasklila – prechádzaš pocitmi: neprecitáš – Neskôr ďalšia aďalšia Necítiš, ale vieš, že sa to už začalo Prechádzaš sklom Samospúšť Úryvok pohybu, anič, čo by mu predchádzalo Nič, čomu by predchádzal Len necudná choreografia Ruky anohy roztiahnuté do výkriku bábky Zárodky zvukov spod kože Oleje svetiel rozprsknuté – zatavené do kalného toku
―
budem projekčnou plochou tvojich predstáv
budem aj tým čomu sa najmenej podobám
budem sa najúprimnejšie – najzručnejšie predstierať
nenamietnem, nevzbúrim sa, nepocítim strach
nechám sa tebou predstierať
―
od nositeľky obrazu knositeľke odrazu
od nositeľky mena knositeľke oslovenia
od hovoriacej kvíťazovi
čokoľvek poviem zdvojím sa / čokoľvek poviem
od do siaham presne ale neprilieham
červená najčernejšia červená
ihla ktorá nabodáva prameň
len trochu poodstúpi auž sa
ksebe nebude môcť vrátiť
prelud
prelud narážajúci do napnutej nepriechodnej
blany tvojho príbehu
kroky tikot dych
tikot vdychu ahlasy
zachytené vzvukolapke
šٱ skôr
šٱ
nepovynárané zbeztvarostí
―
je mi ráno akoby mi celú noc snežilo cez roztiahnuté prsty akoby do mňa celú noc bdel sneh akoby som celú tú cukrárenskú nádheru vyšľahala do spenenia zbielkovín svojho slabnúceho žabieho tela akoby som celú noc, vpevne zomknutej dlani ukrývala (pred sebou) niečo mrazivé
… nepresne si spomeniem
―
keď hovorím mením sa na mením sa na mením sa na
―
pohľad cez oči inej bytosti, ale nie tak akoby si bola ňou, ale tak, akoby si bola vnej apozerala sa znej, tvoj pohľad vsadený vjej pohľade
―
stávam sa – nepriechodná pre slová Zaklínam sa do čiary arozpínam ju sebou Kto by mnou prechádzal hovoriac?
―
vykázaná zo seba, ale aj – odkázaná prebývať vo svojej najtesnejšej – neprehľadnej blízkosti; beztvarý strach oka znovu aznovu prehĺtaného vlastným viečkom; rozptýlenie oka, ktoré sa zazrkadlí auzrie vsebe samom
―
첹á
zdroje svetiel
miereného naslepo
obrazy vo svetle iných obrazov
doliehajú ale nedotýkajú sa
vnepretržito plynúcom slede
zrnitých ahladkých povrchov
ktoré obrusujú aleštia
protiľahlú tvár
klzké matne tušené objemy
bod po bode
prenášané zo dna
na transparentnú hladinu
analogické situácie
ob-doby
é/Բ
ľňDZԾ
začína svoj pohyb
zovšetkých bodov
odrazu
pnutia/skreslenia
―
zrkadlím sa: dotýkam sa krajnosti (osamenia)
ako narušiteľ vneznámej krajine
ustupujem vsebe hlbšie ahlbšie
nachádza vo mne posledné útočisko
slová, ktorými sa pokúšam
⳾ť
priestor:
ôť
obklopujúc ma zahaľuje
ٳܳú
splývam sním, lebo tu nie je nik
kto by ma mohol od neho odlíšiť
menia sa na nepoddajné
vysústreďujem sa kokrajom
na štít
ako ulitník: som (v) sebe cudzorodá
mäkká beztvará hmota apevne priliehajúci obal
