Ukážka z diela

Alenky a ich zrkadlá

publikované v časopise Romboid 7/2009

Vríši divov

Meno Alenka sa mi nepáči,

ale

nepáči sa mi ani meno Alica.

Ani na jednu znich

sa nepodobám,

pozrite sa,

nepodobám sa

na nikoho zvás...

Prechádzam zrkadlom.

Opakujem donekonečna

tie isté chyby,

na konci chodby

čakám ja

abežím si vústrety.

Budhistický mechanizmus Alenka

Tak teda,

niečo medzi výdychom

anádychom,

á podstatná medzera,

čo je za tým...

Je potrebné zistiť,

čo to je

adefinitívne

sa prestať báť.

ŽDzť

Myslíš, že ma pozoruje

anjel?

Môj strach?

Tú nečitateľnú

á?

Pozoruje ma

zo zrkadla,

keď si češem

vlasy?

Strácaš ma.

Každým pohľadom

ma strácaš

viac...

Počet nocí je konečný

Borges miluje zrkadlá.

Zdvojuje vnich

samotu.

Aj to je jeden spôsob.

Jednoduchšie však bude

徱ť

opolnoci

na parapete

asledovať hviezdy.

Možno to Borges

nepochopil,

pretože postupne

prestal vidieť.

Zrkadlá zdvojujú.

Apočet nocí

je konečný...

ղáԾ

Perly prinášajú slzy.

Predovšetkým pomalé vynáranie...

Šikmá plocha vody.

Bledá tvár, po ktorej steká

zrkadlo.

Siahaš avyberáš jej

zúst mliečnu

morskú perlu.

Ukladáš ju do

ú

uprostred tela.

Vo vode sna,

vsne zrkadla

mních hovorí –

pozri,

spálim papier

abáseň zostane...

ýԱ

aodpovedám –

Tá báseň sa začína vetou –

Perly prinášajú slzy.

Je dôležité naraziť

na dno,

prestať pociťovať

anaučiť sa necítiť.

Cestovný poriadok anjelov

Odvracajú sa od teba zrkadlá...

Ako keď sa vo vlaku

na chvíľu

začítaš do knihy.

Zdvihneš hlavu

aoproti tebe

sedí už niekto

ý...

Ten,

kto tam bol,

zmizol...

Je ti do plaču

apýtaš sa

toho druhého –

Kedy už,

preboha konečne,

vystupujeme?

Rodinná fotografia

Zarazila ma predovšetkým

á

obsedantnosť výpovede.

貹ٰť.

Rýchlosť vzďaľovania.

Biela rozmazaná

š챹Բ.

ʴǻú

DZúٲԱ

odlišnej jurisdikcii.

Zrkadlo.