ղľáԾ
(úⱹǰ)
Unavene som si skontrolovala mobil, či sa Juro náhodou neozval, aj keď som vedela, že nie. Nastal prvý deň môjho vládnutia vprázdnom byte, deň vypnutia šedých buniek mozgových po niekoľkých usilovných dňoch plných diplomkárenia. Marcový týždeň bol zaliaty teplými slnečnými lúčmi, ktoré poniektorých odvážlivcov vyhnali kchytaniu prvého tohtoročného bronzu abol ako stvorený na radovánky, oktoré sme my, študenti magisterského ročníka, tak tvrdo ukrátení. Deň čo deň som od ôsmej rána do druhej vnoci vysedávala nad notebookom, až som sa začala titulovať Mrs. Notebook asvojho Mr. Notebooka zo srdca nenávidela, pretože okrem diplomky som schytala aj niekoľko seminárok – avšetkým horel termín vrovnakom čase. Cítila som sa nešťastne, prepracovane anedocenene. Chýbala mi aspoň fyzická podpora od Jura, ktorého taktiež zhltol nával povinností análadu mi dvíhal jedine prostredníctvom občasných písmeniek na polnočnom čete, keď sme obaja ťukali každý do svojich pracovných Wordov. Ani rodičia pre mňa príliš pochopenia nemali, nechápali, že naozaj nestíham, naozaj musím ponocovať anemám čas tráviť sLeilou hodiny na prechádzkach, pomáhať supratovaním, variť, žehliť, prať – raz večer si tu dokonca usporiadali diskotéku, takže som si do uší musela nastrkať chumáče vaty.
Magisterský ročník nám skrátka prerastal cez hlavu. Tina bola zúfalá zPaľa, ktorý túžil využiť neobvykle krásne počasie avyraziť si na čunder pod stan, čo ju síce lákalo, ale nemohla. Saša si trhala vlasy, lebo musela pracovať popri uvrieskanom sedemročnom bráškovi, ktorému nič nespôsobilo väčšie potešenie, než sledovať reakcie svojej sestry na trýznenie rodinným benjamínkom, ajej sestra sa pre zmenu odúvala, že Saša celé dni sedí pri počítači aona sa knemu nedostane. Domča znás štyroch bola najšťastnejšia - Mišo uvažoval, že si nájde prácu vBratislave, aby mohli byť častejšie spolu, hoci svoj vzťah pre istotu stále tajili.
Suma sumárum, žiadalo si to menší reset, atak keď sa baby dozvedeli, že mám byt len pre seba, všetky tri sa ku mne nahrnuli. Aj so štósom poznámok, papierov asnotebookmi, aby sme makali spoločne (nakoniec každej znás pribudol možno malinký odsek), až sme rezignovali, vzali Leilu ašli poničené bunky zregenerovať na Sandberg.
„Aaach, tu je krásne,“ rozkošnícky sa naťahovala Saša, ktorá sa usalašila na mojej obľúbenej skale ahompáľala nohami vo vzduchu. Domča sedela vedľa nej na tráve aspokojne sa pomrvila, tvár nastavujúc slnku.
„Ja ti tie kliešte zo zadku vyberať nebudem,“ upozornila som ju preventívne.
„Myslíš, že už sú tu?“ opýtala sa ma Tina.
„Bola by som prekvapená, keby nie. Však tie majú vyššiu životaschopnosť, než ktorýkoľvek iný živočíšny druh, čo tam po tom, že pred týždňom sme ešte nosili hrubé mikiny,“ skonštatovala som ahodila Leile kus dreva.
„Baby, ačo po štátniciach?“ napadlo Saši. „Chcelo by to riadnu kompenzáciu tohto martýria... Čo tak more?“
„More?“ pozrela som sa na ňu. „Nieee...“
Domča sa zachichotala: „Už máš averziu? Však si tam nemusíš hľadať amanta.“
Sašena si veľavravne poklopkala po hrudi: „To skôr ja!“
„Daniela predsa spomínala nejakú chatu,“ pripomenula Tina. „Aj keď chata pre tridsať ľudí sich polovičkami... No neviem, neviem, vidím to skôr na hotel,“ vyprskla.
„Na relax sDanielou naozaj nie som zvedavá,“ ohrnula som nos.
Saša sa zaškerila: „Aká si na ňu háklivá.“
„To hej, ale odkedy sa spoznala sJurom... Sú vkontakte?“
Pokrčila som plecami, že netuším.
„Počúvaj,“ nedala pokoj Saša, „keď ste spolu tak málo, odkiaľ máš istotu, že ti je verný?“
Škaredo som na ňu zazrela. (...) Sašine slová ma nepotešili. Čo ak je vnich trochu pravdy...?
