��������

Vydavateľstvo PRO

Adresa: PRO, s. r. o.

Ul. prof. Sáru 1

974 01 Banská Bystrica

tel./fax: 048/41 41 331 a 41 41 357

e-mail: arosa@pro.sk

�龱���徱�ٱ�ľ/�����ᾱ�ٱ�ľ: Augustín Rosa

Vznik: 1997

Zameranie, profilové edície: príležitostné, menšinové, kultúrne významné diela, „viac obsahu a menej slov“

·�������������� Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva?

– Modul, Ikar, Artforum, Martinus, Inform.

·�������������� Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko z nich predstavujú publikácie slovenských autorov?

– Vydavateľskej činnosti (knižnej aj hudobnej) sa venujeme od roku 2000 a vydali sme spolu 12 titulov slovenských autorov, s výnimkou posledne vydanej knihy od českého filozofa, ale aj tu prispeli domáci autori básňami a doslovom.

·�������������� Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2005?

– Iba dvomi, pripravovali sme vydania na rok 2006.

·�������������� S akými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2006 a ako sa vám ich podarilo splniť?

– Zámer bol jednoduchý – vydať tituly, ktoré už boli rozpracované. Vydávanie diel vybraných autorov beriem ako záležitosť veľmi osobnú. Žijem ich myšlienkami, ich pohľadom na svet a mojou hlavnou snahou je priblížiť tieto hodnoty ďalším ľuďom. Súčasťou tohto úsilia je urobiť dielo cenovo prístupným, pretože skúsenosť ma naučila, že bohatosť ducha obvykle nejde ruka v ruke s bohatosťou v peňaženke. Veľa času a úsilia preto venujem získaniu sponzorov alebo grantov, čo pomôže „stlačiť“ cenu na pultoch čo najnižšie. Takže ani ten povestný chudobný študent nezostane sklamaný.

Naše zámery sme splnili s výnimkou jedného titulu – obrazovej publikácia Bratislava – čaro architektúry – ktorý vyjde až začiatkom 2007. Nenašiel som sponzorov z radov bratislavských firiem, záujem prejavil len zahraničný majiteľ podniku v Bratislave, čo je zrejme príznačné pre projekt o hlavnom meste, ktorý realizuje ktosi z Banskej Bystrice.

·�������������� Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší? 

– Ako vyštudovaného, ale nepraktizujúceho filozofa si najviac cením slovenský preklad knihy prof. Josefa Šmajsa – Ohrozená kultúra. Je to dielo, ktoré hodnotím na Nobelovu cenu – pre jej objavný prínos pri formulovaní reálnych podmienok prežitia človeka na Zemi. Filozofiu stiahol z oblakov na zem a dal jej nové zmysluplné poslanie. Koniec krásnych slovíčok a slovných hračiek, nespútaných myšlienkových konštrukcií, keď ľudstvu „tečie do topánok“. Reálnym riešením je biofilný prístup praktizovaný v každej činnosti každého človeka, t.j. úcta k tvorivým procesom prírody, v ktorej je človek len jednou z vývojových línií. Túto tému v knihe svojimi myšlienkami doplnili aj Milan Rúfus a prof. Emil Višňovský. Ide o významne upravené a rozšírené vydanie pôvodného diela, ktoré v Česku získalo cenu ministra životného prostredia a dostalo sa na zoznam odporúčanej literatúry na stredných a vysokých školách. Je tu tiež uverejnená výzva Nájomná zmluva so Zemou, či esej Vzdelanie ako úcta k Zemi, ktorá je odvážnym, ale potrebným návrhom na zmenu obsahu vzdelania. Kniha má dokonca farebné ilustrácie a na Slovensku zatiaľ takmer neznámu flexi väzbu, čo je príjemné na dotyk a praktické pri zaspávaní s knihou. Vážnosť nášho úmyslu s týmto dielom možno potvrdzuje aj náš dar 100 kníh akademickým knižniciam.

·�������������� A naopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?

– Chvalabohu, za nič doteraz vydané sa nemusím hanbiť.

·�������������� Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?

– Už samé označenie – trh. Viem, je to súčasť cesty k čitateľovi, ale bohužiaľ, ako takmer všetko v našom živote, aj táto posvätná oblasť šírenia krásy, duchovnosti či potešenia sa zmenila na biznis. Takže o bytí a nebytí krásnych a dôležitých diel rozhodujú úplne iné faktory, než ich vnútorná hodnota. A štát, ktorý by – v rámci mojej evidentne naivnej predstavy, že je tu pre svojich občanov – mal podporovať nadčasové a verejnoprospešné aktivity, ten pre jednoduchosť trhovej matematiky trvá na rovnakej dani ako za zemiaky. Aj tie sú užitočné, ale nemôžem si pomôcť, patria do iného rebríčka hodnôt.

·�������������� Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?

– Okrem iných vecí aj už spomenutá sadzba dane – v Európe sme jediní, kde sa uplatňuje na knihy rovnaká sadzba, ako na iný tovar. Briti, Gréci, Íri, Litovci, Poliaci nezruinovali svoje krajiny, ani keď uplatňujú 0%.

·�������������� Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?

– Pokúšal som sa o preklad básní Milana Rúfusa do angličtiny, ale musel som to vzdať. To, ako náš majster slova dokáže spojiť krásnu formu s úžasným obsahom, je pravdepodobne nepreložiteľné, prinajmenšom moje schopnosti na to nestačia. Možno ako náhradu za nesplnený sen chcem vydať niektorého jeho väčšie diela vo zvukomalebnej slovenčine na CD.

·�������������� Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?

– Myslím, že som to naznačil už vyššie. Ak je kritériom hodnoty knihy len jej úspech na trhu, tak je niečo skazené v štáte našom.

·�������������� Akú knižku práve čítate?

– Opakovane sa vraciam k dielam Šmajsa, Lorenza a Rúfusa, ale viem si vychutnať aj Dušeka, Geišberga, Borgesa či Coelha.