ղľáԾ
Vydavateľstvo KALLIGRAM
Vznik: 1991
Adresa: Staromestská 6/D
P.O. Box 223, 810 00 Bratislava
龱徱ٱľ: László Szigeti
tel./fax: 02/544 15 028
e-mail: distribucia@kalligram.sk
Zameranie, profilové edície: Kalligram sa od svojho založenia sústreďuje najmä spoločenské vedy, humanistiku, politológiu, esejistiku, beletriu, ato vtakých profilových edíciách, ako Domino, Filozofia do vrecka, Majstri vied, Eseje, Váhy, Ad fontes či Balcanica.
Distribučné spoločnosti, ktoré rozširujú tituly vášho vydavateľstva : Artforum, Modul, Pištek, Belimex, Ikar, Slovart Store atď.
Vlastné predajne: Nemáme vlastnú predajňu.
* Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko znich predstavujú publikácie slovenských autorov?
– Vydavateľstvo Kalligram je špecifické vtom, že vydáva knihy vmaďarskom islovenskom jazyku – do konca minulého roku to bolo celkovo 720 titulov; publikácie slovenských autorov tvoria vposledných rokoch približne 11 – 13 percent produkcie. Popri knižných publikáciách vydávame aj literárny časopis Kalligram (v maďarčine) – od roku 1992 vyšlo asi 140 čísel, spoločensko-politický časopis OS (v slovenčine) – od roku 1997 vyšlo takmer 90 čísel aroku 2004 sme odštartovali dvojmesačník pre humanitné asociálne poznanie Anthropos.
Každé samostatné číslo týchto časopisov obsahuje fakticky rozsahom materiál na 250 – 300- stranovú knihu.
– Vroku 2004 sme knižný trh obohatili 48 titulmi vslovenskom jazyku, pokračovali sme vosvedčených edíciách, ale vznikla inová edícia Spisov Ludwiga Wittgensteina, otvorená jeho prelomovým Logicko-filozofickým traktátom; zvýznamnejších mimoedičných titulov treba spomenúť Gombrowiczov román Ferdydurke, vydaný k100. výročiu narodenia tohto svetoznámeho poľského spisovateľa či Nádasovu monumentálnu rodinnú kroniku Kniha pamätí, jedno zo základných diel modernej maďarskej literatúry alebo román albánskeho prozaika Fatosa Kongoliho Psia koža, strhujúce svedectvo o pozadí spoločensko-politického diania vtotalitnom iposttotalitnom Albánsku.
– Edičné zámery vydavateľstva sa ani vtomto roku nemenia – preferujeme vydávanie najkvalitnejších diel zoblasti spoločenskovednej literatúry abeletristiky so zacielením na kultivovaného anáročného čitateľa, pričom sa usilujeme sprostredkovať vrovnakej miere aktuálne trendy vjednotlivých vedných oblastiach, ako ichýbajúce medzery vklasickom humanitnom vzdelaní (ide najmä o dopĺňanie repertoáru autorov a diel zklasickej filozofie – Schelling, Kant, Jaspers, Steiner ai.).
Vtomto roku plánujeme otvoriť dve nové edície: edíciu Anthropos, ktorá chce zachytiť aktuálny nástup antropologickej problematiky vhumanitných vedách a priblížiť ho slovenskému čitateľovi (na vydanie sú pripravené diela Françoise Susini-Anastopoulos, Jeana Leduca, Antoine Compagnona, Georgesa Didi-Hubermana) aedíciu Knižnica slovenskej literatúry – táto edícia obsahuje reprezentatívne výbery zdiel autorov, ktorí tvoria základ slovenskej literatúry – od konca osemnásteho storočia až po súčasnosť (z osobností plánovaných na rok 2005 spomeniem Jozefa Gregora Tajovského, Miroslava Válka a Pavla Vilikovského). Pokračujeme, prirodzene, ivpredstavovaní kľúčových autorov filozofie ahumanistiky dvadsiateho storočia (Sigmund Freud: Za princípom slasti, Bertrand Russell: Jazyk apoznanie, José Ortega y Gasset: Vzbura davov), ale veľa si sľubujeme iod Lexikónu islamu od Jarmily Drozdíkovej.
· Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?
– Pre vydavateľa sú všetky vydané tituly rovnako dôležité, myslím, že vtomto prípade ťažko hovoriť onejakých osobných preferenciách.
· Anaopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?
– Nedávno sme chceli rozbehnúť edíciu dobrodružno-humoristických románov P. Howarda, bohužiaľ, už prvé dielo nenašlo dostatočnú odozvu...
– Jednoznačne najviac ma trápi postupný pokles záujmu slovenskej intelektuálnej verejnosti, inteligencie, učiteľov či študentov vysokých škôl okvalitnú spoločenskovednú literatúru.
· Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?
– Enormný nárast záujmu čitateľskej verejnosti okvalitnú spoločenskovednú literatúru, príklon kosvedčeným estetickým hodnotám vbeletrii apod.
· Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?
– Nesplnených vydavateľských snov mám viac – napríklad dať dohromady tím slovenských amaďarských historikov, ktorí by spoločne napísali dejiny akceptovateľné aj tu aj tam; takisto snívam otom vydať čo najširšiu edíciu klasických diel preložených zo starogréčtiny alatinčiny – vantickom svete sú predsa základy dnešnej vzdelanosti...
– Rebríčky bestsellerov sú viac-menej zmanipulované či už médiami alebo niekým iným. Kto pozná náš vydavateľský program, vie, že nepatríme medzi lovcov bestsellerov.
· Akú knižku práve čítate?
– Vždy čítam viac kníh zároveň – teraz mám na stole rukopis nového románu Lajosa Grendela (v maďarčine) – kniha nastavuje satirické zrkadlo súčasnej slovenskej spoločnosti, vrománe je prítomná silná voltairovská irónia, solená Bulgakovom asladená Hrabalom; dúfam, že Matej kráľ vNew Honte, ako sa kniha volá, bude patriť medzi tituly, ktoré si budú môcť čitatelia prečítať už na jeseň vslovenčine.
