ղľáԾ
Vydavateľstvo BAUM
Adresa: Alexandra Matušku 11
08001 Prešov
tel./fax: 0917 755 400
-: janabodn@nextra.sk
龱徱ٱľ첹/ᾱٱľ첹: Jana Bodnárová
Vznik: Vydavateľstvo BAUM vzniklo roku 1999 sromantickým úmyslom vydávať nekomerčnú literatúru.
Profilové edície: detská, prekladová
Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva?
– Artforum, I. M. I., Pezolt, internetové kníhkupectvá www.martinus.sk awww.elegenda.sk.
* Aké problémy najčastejšie prekonáva nekomerčné vydavateľstvo?
– Mám vydavateľstvo „jedného človeka“. Malé nekomerčné vydavateľstvo má veľa nevýhod, ale ja vidím ivýhody. Všetko robím viac menej sama, čo je náročné. Najväčšie problémy sú, pravdaže, finančné. Štátne dotácie väčšinou pokryjú polygrafiu, niekedy aspoň časť honorárov. Ale ešte sú tu rôzne režijné náklady. Azda sa unás nečíta menej ako inde, len sme malá krajina anekomerčných kníh sa predá veľmi, veľmi málo. Kým som našla jediného osvieteného generálneho riaditeľa podniku, ktorý ma občas podporil, musela som prejsť množstvo firiem aveľmi často ma zastavili už sekretárky, ktoré ma ani nepustili do pracovní riaditeľov. Ako kunsthistorička si všímam, čo si ľudia dávajú na steny. Vmnohých firmách nevisel jediný originál kvalitného výtvarného diela. Ako dekorácie boli na stenách iba reklamy pod sklom a často fľaše akýchsi koňakov mega rozmerov. Uvažovala som, či by som za jednu takú hnusnú fľašu nevydala niekomu knihu básní. K výhodám vydavateľskej práce patrí pocit šťastia, duševnej radosti, keď vyjde hodnotná kniha. Dnes s touto nezmerateľnou kvalitou, keď sa na všetko pozerá cez prizmu peňazí, zisku, akosi málokto ráta. Nekomerčné vydavateľstvo je, paradoxne, slobodnejšie, menej otrocké ako veľké, komerčné vydavateľstvá. Maličké vydavateľstvo sa nemusí nutne profilovať anajmä, neexistuje preto, aby zarobilo na pracovníkov v ňom. Ani ja som sa pôvodne chcela špecializovať na stredo- avýchodoeurópsku literatúru.
* Ako vyhľadávate tituly na vydávanie či dobrých ilustrátorov?
– Vždy ide oakési osudové stretnutia. Ako prvý titul som vydalaroku 1999 svoju knihu pre deti Dievčatko zveže. Nešlo o samoľúbe gesto, lebo text ocenil Literárny fond aslovenská sekcia IBBY knižku navrhla na Cenu Tolerancie UNESCO. Orok neskôr som sa stretla vMníchove sJurijom Andruchovyčom, jedným znajvýraznejších súčasných ukrajinských spisovateľov, ktorému som spomocou finančnej dotácie Open Society Foundation iz výnosov zaDievčatko zveže vydala malý román á, kultové dielo na Ukrajine. Andruchovyč napísal knihu esejí Moja Európa s Andrzejom Stasiukom, ktorý prišiel na pozvanie prekladateľa, pedagóga, básnika V. Kupku do Prešova. Tomuto poľskému prozaikovi, básnikovi aesejistovi som vydala pavučinovo jemnú knihu Dukla. VMníchove som sa stretlasďalším členom ukrajinskej literárnej skupiny BuBaBu – Irvanecom. Snadšením mi hovoril o jedinečnom ukrajinskom básnikovi Petrovi Miďankovi, ktorý žije v Zakarpatskej oblasti vchudobe, vchatrči, a ktorého zbožňujú mladí ľudia. Potom som dostala jeho knihu básní včeskom preklade T. Vašuta. Jeho poézia urobila vo mne vnútorné „zemetrasenie“ svojou nesmiernou robustnou, drsnou silou icitovosťou a inakosťou básnického „systému“. Kniha vyšla pod názvom Vôňa horcov vpreklade P. Orieška. Aj karabskému spisovateľovi Nadžíbovi Mahfúzovi ma priviedla „náhoda“. Včeskom časopise Babylon som čítala, že vsúčasnosti vzniká zaujímavá iránska literatúra. Skontaktovala som sa sunás žijúcou Sahrou Karemi. Raz mi ale zatelefonoval zČiech pán Vít Sisler, ktorý sa dozvedel, že chcem vydať autora zOrientu avraj on pozná výborného slovenského arabistu, ktorý má vzásuvke pár prekladov nositeľa Nobelovej ceny N. Mahfúza. Začalo dlhé dopisovanie sMarekom Brieškom, posielanie ukážok zjeho prekladov. Napokon som sa medzi Nadžíbovým dielom so surreálnou poetikou Sny rozhodla pre Putovanie Ibn Fattúmu. Malý román stémou ustavičného ľudského sna po lepšom svete, po „krajine dokonalosti“.
* Ako by mal štát podporovať takéto nekomerčné projekty?
– Pokiaľ možno čo najviac. Sú to investície do kvázi neviditeľných, nezmerateľných hodnôt. Umenie kultivuje rozum icit. Ak štátu záleží na vzdelanom akultivovanom obyvateľstve, musí do tohto zložitého, nekomerčného procesu investovať. Keď pravdaže nechce mať ľudí, ktorí ani veľmi kriticky, ani veľmi individuálne aani veľmi citlivo nepremýšľajú. Takí sú totiž ľahko manipulovateľní. Naopak, vzdelané, kultúrne obyvateľstvo dá rozmanitý acenný charakter isvojej krajine. Aby sa, trochu zjednodušene povedané, nestala len gigantickou montážnou halou apriestorom pre megaobchody so smetiskom tovaru. Veľkú pomoc od štátu dostávajú vydavatelia vniektorých severoeurópskych krajinách. Tam štát kupuje od vydavateľov veľkú časť nákladu, ktorú potom daruje knižniciam. To je trojnásobná pomoc: vydavateľom, knižniciam ičitateľom. Tým, ktorí málokedy majú možnosť – zrôznych dôvodov – všetko nové si kúpiť.
* Sakými edičnými plánmi ste vstúpili do roku 2008?
– Usilujem sa začať sprípravami dvoch prekladových titulov prerok 2009.
* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?
– Málokedy ich sledujem.
* Akú knihu práve čítate?
– Aimé Cesaire Zošit onávrate do rodného kraja, je to silná, myseľ vzrušujúca avzbúrená poézia-spev.
