ղľáԾ
Predstavujeme vydavateľstvo JUGA / Vydavateľstvo Jána Jankoviča
Adresa: Púpavová 21
841 04 BRATISLAVA
tel./fax: 02/654 28 976
e-mail: jankovic.publisher@ba.telecom.sk
龱徱ٱľ: PhDr. Ján Jankovič, CSc.
Vznik: 1991
Zameranie, profilové edície:
Vprípade môjho vydavateľstva možno skôr hovoriť oprofilovej autorke – Mariji Jurić Zagorke, doteraz som vydal 38 jej kníh. Celkovo sa zameriavam na vydávanie autorov zrepublík bývalej Juhoslávie, po roku 1989 mám vtejto oblasti dominantné postavenie aj vagentúrnej činnosti pre divadlá. Ďalšou charakteristickou líniou jeobjavovanie zaujímavých titulov: vydal som prvé Dejiny Španielska po slovensky, Tichú hudbu – prvú slovenskú antológiu kanadskej prózy, prvé výbery drám či prvé knižné profily južnoslovanských autorov, nehovoriac oknižnej sérii Gordana, ktorá mala 23 zväzkov.
* Ktoré distribučné spoločnosti rozširujú tituly vášho vydavateľstva?
– Profil vydavateľstva sa čiastočne mení smerom knáročnejšej literatúre, čo má vplyv aj na výber distributérov (a na ich záujem omoju produkciu). Nateraz sme si verní už len sMichalom Horeckým, majiteľom žilinského Knižného centra, avedeckú produkciu okrem pár kníhkupectiev možno spoľahlivo nájsť vpredajni Vedy, vydavateľstva SAV na Štefánikovej ulici vBratislave.
* Koľko titulov ste vydali od založenia vydavateľstva, koľko znich predstavujú publikácie slovenských autorov?
– Práve vychádza 110. kniha. Slovenským autorom som vydal takmer 30 kníh. Popri osvedčených autoroch, ktorí publikujú aj uiných vydavateľov (J. Čomaj, P. Kováčik, E. Borčin, I. Izakovič, R. Lichnerová, D. Slobodník), vydal som aj knihu memoárovej prózy Maše Mikušíkovej-Pavlíkovej, dnes už nebohej knihovníčky zmôjho rodného mesta. Tým chcem zdôrazniť, že vydávam predovšetkým knihy svojich priateľov alebo ľudí, ktorí sú mi nejakým spôsobom blízki, napríklad právnikov (Š. Šebesta, V. Strážnická, J. Švidroň), knihy zdejín medicíny afarmácie E. Sedláčkovej. Medzi pôvodnú tvorbu musím zaradiť aj svoje knihy o slovensko-južnoslovanských literárnych adivadelných vzťahoch. To, že som nezávislý vydavateľ, dokladá vydanie knihy politika apublicistu R. Hofbauera, ako aj knihy Euroatlantické partnerstvo.
* Akým počtom titulov ste prispeli na knižný trh roku 2004?
– Tým sa nebudem chváliť, lebo na moju výkonnosť atradíciu to bolo hanebne málo. Súvisí to jednak scelkovými pomermi na knižnom trhu, ale aj stým, že som sa intenzívne venoval literárnej vede. Dopísal avydal som prvú slovenskú vedeckú knihu oČiernohorcoch – Boje Čiernohorcov atúžby Slovákov, preložil avydal som prvý výber slovinskej drámy na Slovensku (V. Möderndorfer Mama umrela dvakrát) askvelú prózu chorvátskeho prozaika N. Fabria Smrť Vronského, ktorá sa radí medzi klasiku postmoderny.
* Sakými edičnými zámermi ste vstúpili do roku 2005?
– Prežiť za každú cenu. Na zlosť ministrov kultúry, školstva, zdravotníctva,sociálnych vecí...
* Ktorý zo svojich titulov pokladáte za najlepší?
– Ktoré dieťa má matka najradšej? Ako môže vyjsť zlý titul vo vydavateľstve, ktoré sa označuje ako JUGA, vydavateľstvo atraktívnej literatúry? Treba rozlišovať, či ide oekonomicky, literárne alebo odborne najlepší titul. Usilujem sa oto, aby som sa pri príprave kníh aspolupráci sautormi aprekladateľmi (teda aj vtedy, keď spolupracujem sám so sebou) nenudil, aby som sa cítil dobre, aby aspoň niečo na tomto svete bolo milé. Anechcem, aby sa nudili čitatelia. Zatiaľ čo Zagorka bola najlepšia pre desaťtisíce, mnohé moje knihy môžu byť najlepšie len pre hŕstku náročných adosť úzko špecializovaných odborníkov. Napríklad aj pre režisérov ochotníckych scén, ktorí po Gavranovi anajnovšie aj Möderndorferovi siahajú veľmi často.
* Anaopak, ktorý zo svojich titulov pokladáte za vydavateľský omyl?
– Usilujem sa, aby moje vydavateľské omyly ostali vo fáze projektu – ato aj za cenu toho, že niekedy odskočím od vydania knihy na veľký zármutok autora alebo prekladateľa. Súkromný vydavateľ malého kalibru si nemôže dovoliť vydavateľské omyly, pokiaľ je reč ofinanciách. Prerobiť nesmiem ani na jednej knihe a,samozrejme, usilujem sa vydať aj nejakú motyku, ktorá vystrelí vo forme zisku. Ak sa finančnému aspektu občas (a vostatnej dobe čoraz častejšie) spreneverím – nepovažujem to za vydavateľský omyl, ak vydám titul, ktorý je blízky môjmu naturelu, presvedčeniu aprofesionálnej orientácii. Cítil som sa ako vydavateľ z19. storočia, keď som pri príležitosti stého verejného uvedenie chorvátskej hymny pripravil avydal nepredajnú pamätnicu Lijepa naša je aj naša. Apodobných titulov bolo niekoľko.
* Čo vás najviac trápi na knižnom trhu?
– Insolventnosť čitateľov a najmä to, že jestvuje neprehľadné množstvo knižných tržníc atrhovcov, ktorí spolupracujú len vtedy, keď ide oväčší profit. Zekonomického pohľadu to zrejme tak musí byť, ale kniha (rovnako ako umenie) je špecifický tovar avyžaduje aj neekonomickú nehu astarostlivosť. Predávať knihu,slúžiť čitateľovi akultúre môže len Niekto.
* Čo by podľa vás pomohlo slovenskému knižnému trhu?
– Solventnosť kultúrnych ľudí ataká vláda, ktorú by bolo možné označiť za slovenskú akultúrnu.
* Prezradíte svoj nesplnený vydavateľský sen?
– Slovensko-slovanská edícia otvorená všetkým literárnym druhom ažánrom, ale aj vede ajej popularizácii.
* Aký máte názor na rebríčky bestsellerov?
– Nazdávam sa, že čitatelia Knižnej revue veľmi dobre vedia, že ide oreklamu, ktorá má úplne inú poetiku než krásna literatúra.
* Akú knižku práve čítate?
– Vydavateľ aautor vždy číta účelovo. Keďže som jedno idruhé anavyše produktívny, čítam odrazu dve knihy – výbery z V. Roya a J. Buzássyho, potrebujem si do pripravovanej knihy napísať niečo obásnikoch, ktorí stvárnili chorvátske témy. Na dôchodku alebo vnemocnici, kam sa ako workoholik zaručene onedlho dostanem, budem normálnym čitateľom.
