ղľáԾ
Tomáš Klepoch (1981) žije vBratislave. Svoje dosiaľ najvýznamnejšie ocenenie získal zailustrácie knižky Ruda Slobodu určenej mladým čitateľom Ako som sastal mudrcom (Vydavateľstvo Slovart 2010).
V súťažnej časti expozície 23. ročníka BIB vbratislavskom Dome umenia na Nám. SNP si môžete pozrieť ešte do 26. októbra ajkolekciu slovenských knižných ilustrácií našich 15 autorov (Z. Bočkayová-Bruncková, P. Čisárik, M. Dusíková, K. Ilkovičová, M. Kellenberger, J. Kiselová-Siteková, F. Lipták, T. Klepoch, J. Martiška, M. Maťátko, S. Mydlo, D. Olejníková, Ľ. Suchalová, P. Uchnár a D. Ursíny). Vystavené diela ponúkajú vpomerne širokom generačnom zastúpení rôzne názory a prístupy kilustračnej tvorbe. Medzinárodná porota spomedzi diel našich výtvarníkov vybrala ilustrácie Tomáša Klepocha audelila muZlaté jablko. Ocenila jeho prístup, ktorým nepodceňuje dieťa, jeho ilustrácie sú určené všetkým bezrozdielu veku, ako ajnovú technológiu kresby pomocou počítača.
• Aké sú vaše inšpiračné zdroje?
– Na inšpiráciu potrebujem vždy surový stav, nielen džús, ale ajovocie. Keď saprelúskam knahote, potom si ju začnem obliekať. Často mi totrvá dlho, ale keď sa už dostanem kpodstate, potom bysom pracoval dozomretia. Niekedy silen kreslím kódy nápadov, navršujem informácie, skladám akomponujem veci. Informácie sipotom zháňam nainternete, v časopisoch, knihách. Čistím námet. Diplomovú prácu somrobil na tému spojenú s múzeom, dokonca somtam ajpracoval, dostával sapriamo dokontaktu sexponátmi, strávil som vmuzeálnej knižnici hordy hodín. Medzi stáročnými knihami somnasával atmosféru. Nemám rád, keď saniekto tvári, že je tu všetko vporiadku, obláčiky sú ružové acelý svet jefajn. Vraji bysom nechcel žiť ani päť minút, potrebujem sem-tam cítiť, že oheň aj páli. Akvidím niekoho, že sasnaží správať podľa nejakej mnohokrát vykonštruovanej predlohy, tak sipoviem, hej počuj, ja sa tunechcem rozprávať snejakým obalom. Vumeleckej tvorbe satieto veci potom pretavujú do neúprimností, prázdnych obalov, ktoré vo vnútri nič nenesú, alebo informáciu, ktorú autor ibanasypal a vôbec junemá zažitú pod kožou, nemá odnej ušpinené prsty.
• Ktorí zilustrátorov sapre vás najviac blížia kpateticky znejúcemu označeniu vzor?
– Hah, to jefakt patetické, keď to mám špecifikovať vo vzťahu k výtvarnému umeniu. Myslím, že veľmi dôležitý človek jepre mňa Miloš Kopták, môj prvý učiteľ kresby, neskôr kamarát. Pozeral som dojeho ateliéru v škole nanadstavbe sotvorenými ústami, nasával fluidum. On jetotiž všestranný a má vždy obrovský zápal prevec. Popri svojej tvorbe rozdúchal mnohé aktivity, napríklad Asociáciu ilustrátorov alebo vydavateľstvo, ktoré pomohli mnohým výtvarníkom, vrátane mňa. Ďalej to môžu byť výtvarníci, akoJuraj Horváth, Franta Skála. Sú to ľudia sobrovským nadaním, dosiahli veľké úspechy, aleneprerástlo im tocez hlavu.
• Ilustrácia je súčasťou knižky. Vyberá sitext vás, alebo vy sivyberáte text?
– Áno, ilustrácia je súčasťou knižky, nie je tosamostatný obrázok. Poskytuje dielu ďalší nadstavbový rozmer. Keď si človek prešuští ilustrovanú knihu, je toako malý film, obsah aobraz sú vpohybe. Vzniká napätie medzi obrazom atextom, text ajeho vizuálna stránka, toznamená ďalšiu dimenziu, tou jetypografia, ďalej materiál aformát knihy – layout, atak ďalej. Všetko so všetkým súvisí. Ilustrátor, to je až rehoľné remeslo, priktorom človek musí rozmýšľať veľmi komplexne. Ajvynikajúce ilustrácie vienakoniec potopiť nudné rozloženie, zlý výber formátu a často ajdizajn. Či sivyberám text ja? Nie, zatiaľ somneodmietol žiaden, ktorý prišiel. Ak práve nepracujem, začínam vhlave koketovať s obľúbenými knihami.
• Žijete apracujete vDevínskej Novej Vsi, rodisku a pôsobisku Rudolfa Slobodu. Čo pre vás znamená stretnutie s týmto spisovateľom vpriestore knižky predeti?
– VDevínskej žijem pomerne krátko a málo, celý život somprežil naperiférii vPetržalke. ZDevínskej pochádza však veľká časť mojej rodiny a môj otec tamneskôr postavil dom, teraz tam mám lentakú základňu. Momentálne pracujem a žijem vCvernovke, kde mám ateliér. Slobodu poznali zostarších obyvateľov Devínskej skoro všetci, Rudo chodieval „rozjímať“ aj nakopec nad záhradu mojej prababičky. Vždy som vnímal Devínsku Novú Vesako zvláštny a krásny svet, mám odtiaľ veľmi silné vizuálne zážitky. Vknihe Ruda Slobodu bolo veľa vecí napísaných tak, akoby sarozprávali uprababičky vkuchyni, a jasom takéto historky počúval skoláčom vruke.
• Ako vnímate fakt, že ilustrácia kníh beletrie predospelých čitateľov vposledných desaťročiach, prinajmenšom naSlovensku, vpodstate zanikla?
– Je mi ztoho smutno, je to, akokeby sme vspektre športu nehrali futbal. To už aninehovorím onejakej inej než štandardnej úprave, mám namysli grafickú úpravu kníh, ktorá sa u nás veľmi často ešte stále podceňuje. Vydavateľ saspolieha na akýsi šém, zaklínadlo, magickú formulu dobrého titulu, ktorý hopredá, a jevlastne jedno, akovyzerá. Možno je tuloptička aj nastrane čitateľa. Dúfam, že vbudúcnosti sa tozmení, pretože napríklad Saroyanov Tracyho Tiger silustráciami Martiny Matlovičovej jemalým pokladom vknižnici, averím, že náklad je už odsamej dobroty rozpredaný. Takisto sa teším aj na ďalšie delikatesy zdomácej tvorby, oktorých viem, že majú čoskoro prísť natrh. Dúfam, že sa torozbehne, a týmto apelujem naostatných vydavateľov. To je vážne práca, ktorú bysom si rád skúsil.
• Aký je váš ilustrátorský sen?
– Mať vlastného spisovateľa, teda kolegu, niečo, čo sa často vyskytuje vhudbe, napríklad tandem Štrpka – Ursíny. Viem sipredstaviť, že natakejto platforme sakniha dá vycibriť dodokonalosti. Rád bysom ilustroval niečo ako jeMajster aMargaréta odBulgakova, alebo pôvodné texty slovenských rozprávok odDobšinského.
