痴测丑木补诲谩惫补苍颈别
膶ÍM 沤IJE LITERATÚRA
Dnes na naše anketové otázky odpovedá Svetlana 沤UCHOVÁ (1976), ktorá sa písaniu venuje popri doktorandskom štúdiu psychológie. Striedavo 啪ije v Bratislave a vo Viedni. Poviedky publikovala v literárnych 膷asopisoch, roku 2002 debutovala zbierkou poviedok Dulce de Lechce, získala za 艌u prémiu Literárneho fondu. Po úspechoch v literárnej sú钮a啪i Poviedka 2001 a Poviedka 2005 jej vyšla koncom roka 2006 novela Yesim, s ktorou sa dostala do finále sú钮a啪e Anasoft Litera. Z angli膷tiny a nem膷iny prekladá odborné publikácie z psychológie a divadelné hry.
– Myslím, 啪e slovenskej literatúre sa do „ka啪dodenného 啪ivota“ darí prenika钮 len málo. Závisí samozrejme od toho, koho ka啪dodenný 啪ivot máme na mysli. A mo啪no aj, 膷o pova啪ujeme za slovenskú literatúru. Pracovala som istý 膷as v nemocnici mimo Bratislavy, a kolegovia – vzdelaní 木udia viac-menej so záujmom o kultúru (chodili napríklad na divadelné predstavenia, ke膹 v kultúrnom dome hos钮ovalo bratislavské divadlo, alebo na filmový festival, ktorý sa ne膹aleko konal), poznali, resp. 膷ítali zo slovenskej literatúry Matkina a Hvoreckého. Ešte sa relatívne vie o sú钮a啪i Poviedka, hoci skôr sa asi „vie“ o tom, 啪e existuje, ako o tom, kto ju vyhral, 膷i aké knihy z nej potom vzišli. Zú膷ast艌ova钮 sa na literárnom 啪ivote sa na Slovensku, myslím, pova啪uje za dos钮 bizarný koní膷ek, hoci svojím spôsobom prí钮a啪livý, exotický, predsa však za dos钮 neštandardný. Ale azda je to tak s literatúrou všeobecne, nielen so slovenskou.
– Asi odpoviem ve木mi pragmaticky, ale chýbajú najmä peniaze. Mo啪no teraz niekto povie, 膷i nechýbajú najmä dobrí autori, ale ja si myslím, 啪e dobrí autori sa nemô啪u zrodi钮 膷i sa udr啪a钮, ke膹 musia pracova钮 na plné úväzky v reklamných agentúrach a neviem, kde všade, a písanie je potom naozaj len „bizarným koní膷kom“. Navyše, ani obraz „literatúry“ 膷i „spisovate木a“ sa nezmení. Minule sa niekto pohoršoval nad tým, 啪e Anasoft Litera je dotovaná takou vysokou sumou. 慕udia ani nerátajú s tým, 啪e za takú periférnu zále啪itos钮 ako napísanie kni啪ky by niekto mohol dosta钮 to木ko pe艌azí. Spisovate木 je per definitionem úbo啪iak, ktorý sa z vlastnej vôle a z vlastnej hlúposti rozhodol venova钮 sa svojej neperspektívnej zá木ube, ve膷ne nemá peniaze, chodí v ošúchaných šatách, pije a po nociach si nie膷o spisuje. A, 啪ia木, neraz je to pravda. Ale pri takomto obraze spisovate木a sa nemo啪no 膷udova钮, 啪e spisovate木ov nikto neberie vá啪ne.
Tak啪e jednak vä膷šina spisovate木ov nemá na to, aby boli naozaj spisovatelia „na plný úväzok“ (z 膷oho by v mnohých prípadoch plynula aj kvalitnejšia literatúra, lepší autori), jednak nie sú peniaze na to, aby sa – keby u啪 aj existovala – kvalitná literatúra sprístupnila, distribuovala, aby sa jej robila reklama apod.. Sná膹 ka啪dý 膷asopis, ktorý vznikne, o chví木u zas zanikne, lebo „na艌 nie sú peniaze“, a ak nezanikne, tak je vlastne permanentne na pokraji zániku.
podpis
