ղľáԾ
Knihu slávnostne uviedlo vydavateľstvo Trio publishing medzi čitateľov koncom februára. Keďže ide naozaj o pozoruhodné dielo, prezentovať ho len formou recenzie sa nám v redakcii zdalo primálo. A tak sme položili podobné otázky autorke a vydavateľke Magdaléne Fazekašovej, aby v dvojprojekcii bolo do knižky lepšie vidieť… Ich vyjadrenia uvádza Igor Válek.
Vo vašom vydavateľstve prevláda osobný prístup ku každému autorovi a ku každej autorke: ako sa vám spolupracovalo s Jankou Krivošovou?
Nebola to moja prvá spolupráca s pani profesorkou, takže som vedela, do čoho idem. Dokonca som v istom momente vznik tejto publikácie iniciovala. Po tom, čo sa pani profesorka prestala venovať pedagogickej činnosti na fakulte architektúry, postupne dozrieval čas na to, aby svoje dlhoročné skúsenosti a vedomosti spracovala do komplexného diela. Zároveň však diela, ktoré osloví aj laikov. Vedela som, že je jedna z mála odborníkov na danú tému a disponuje obdivuhodným archívom. Napriek tomu náš niekoľkomesačný intenzívny kontakt skrýval pre mňa prekvapenia: bolo to fascinujúce, ako má Janka Krivošová doslova prechodené celé Slovensko a ako si dodnes pamätá každý objekt, dokonca si spomína aj na mená jeho obyvateľov a na osobné stretnutia s nimi, s akým nadšením a láskou rozpráva o dedičstve predkov… Pritom výskum ľudovej architektúry robila pred niekoľkými desaťročiami! Jej osobná zaujatosť pre tému i výdrž najmä v poslednej fáze, keď vrcholili prípravy na tlač, boli obdivuhodné.
Čo najviac ovplyvnilo konečnú podobu knihy, textový a obrazový rozsah?
Rada spolupracujem s autormi, ktorí si uvedomujú, že zrod takejto knihy je v mnohých smeroch kolektívne dielo, a tak k tomu aj pristupujú. Počnúc prvými rozhovormi o koncepcii diela, pokračujúc mnohopočetnými úvahami o tom, ako by mala kniha vyzerať, účasťou pri rokovaniach o dizajne, zhromažďovaním a výberom obrazového materiálu… Slovenská ľudová architektúra je esenciou tohto všetkého: pri jej zrode sa stretlo viacero skvelých ľudí – odborne mimoriadne fundovaná autorka, jedna z najlepších odborných redaktoriek, akú poznám, Otília Škvarnová, talentovaní dizajnéri z Alias Pressu a v neposlednom rade aj tlačiareň KASICO. A každý do tohto procesu vniesol svoj nepopierateľný vklad.
Vydali ste súčasne dve knihy z oblasti architektúry a obe súvisia s históriou. odzrkadľujú svojou náplňou aj váš vkus? Chcete nimi iniciovať diskusie aj o súčasnej architektúre?
Záujem o dejiny je aj mojím osobným záujmom a to, že v poslednom vyše roku vyšli v TRIU tri publikácie o dejinách architektúry, nie je náhoda. K publikácii Výnimočné stavby dlhého storočia z pera J. Pohaničovej z konca roku 2011 pribudli na sklonku roku 2012 už spomínaná Slovenská ľudová architektúra aj ďalšie skvelé dielo Historické záhrady a parky Bratislavy od Tamary Reháčkovej. Stojí za tým výborná spolupráca s Fakultou architektúry a každou ďalšou knižkou sa otvárajú nové témy. Momentálne vedieme intenzívne rozhovory o dvoch námetoch – o M. M. Harmincovi, architektovi minimálne stredoeurópskeho rozmeru, a o vplyve niekoľkých generácií staviteľského rodu Feiglerovcov na minulom i súčasnom obraze Bratislavy. A či týmito knižkami chceme iniciovať diskusiu o súčasnej architektúre? Ak naše edičné aktivity takúto diskusiu vyvolajú, budeme len radi. Zo začiatku nám však bude stačiť, ak publikáciami poskytneme poznanie pre tých, ktorí nie sú ľahostajní k dedičstvu predkov. Bez poznania minulosti, bez znalosti vlastných koreňov ťažko zakotvíme v súčasnosti a pohneme sa ďalej do budúcnosti. Jedným zo spôsobov, ako bojovať s pocitom vykorenenia, ktorý si často sami spôsobujeme, je poznať hodnoty, ktoré sme zdedili. Nie preto, aby sme ich opatrovali v zbožnej piete, ale preto, aby sme vedeli, ako vysoko je latka, ktorú chceme prekonať.
