ղľáԾ
Slovo a obraz
Výtvarníčka Jana Zaujecová (nar. 1977) zaujímavo prepojila výtvarné abásnické umenie. Do svojich textilných výtvarných objektov, na ktoré použila ako materiál ovčie rúno, adjustovala texty poetky Anny Amadiny a Daniela Heviera. Túto svoju tvorbu prezentovala na výstave Pretvoriť rúnom vGalérii P. M. Bohúňa vLiptovskom Mikuláši (september 2009– november 2009).
* Rúno ako prírodný materiál si spájame skôr sľudovou remeselnou zručnosťou ako spoéziou. Čo vás inšpirovalo, aby ste rúnom prepojili výtvarné aslovesné umenie?
– Ovčie rúno pretvorené do autorskej plsti najvýstižnejšie pomenúva to, čo sa snažím do mojej tvorby vložiť. Snažím sa použiť vtvorbe minimum výrazových prostriedkov pre čistotu asilu kontextu, čo mi práve plsť zovčieho rúna umožňuje. Nesie symboliku vmateriáli samotnom.
Najčastejšie ho používam vbielej ahnedej prírodnej farbe. Dá sa sním narábať dvojrozmerne iplasticky. Spolu sdielami vystavujem poéziu, ktorú adjustujem práve na ovčom rúne, čo jej dáva nový rozmer. Texty diela dopovedávajú arobia ich „jasnejšími“, či „hlbšími“. Šifrujú vložený metaforický význam.
* Prečo ste si vybrali texty práve Anny Amadiny aDaniela Heviera, čím sú vám blízke?
– Básne Anny Amadiny ma neraz oslovili podnietili ktvorbe amožno iintuitívne pomenovali významy vmojich dielach. Vniečom sa tak naša tvorba prekrýva.
SDanielom Hevierom som sa tvorivo stretla na 1. medzinárodnom výtvarno-literárnom sympóziu Ora et Ars na Skalke pri Trenčíne, kde poézia kráčala svýtvarným umením vjednej ruke. Jeho texty dotvárajú jedno dielo práve ztohto sympózia.
* Ako sa vzájomne umocňuje obraznosť výtvarnej reči smetaforickosťou poézie?
– Vzájomným pôsobením vytvárajú priestor pre uvažovanie. Môže nastať zaujímavé prepojenie- poéziu potom možno čítať výtvarne ana výtvarné dielo možno nahliadať poeticky.
Foto Jozef Česla.
