ղľáԾ
Vydavateľstvo Slovart pôsobí v našej knižnej kultúre asvojou produkciou ju významne ovplyvňuje už 20 rokov. Zatoto obdobie vyrástla celá generácia čitateľov, ktorým vydavateľstvo ponúka tituly odnajnižšieho veku až ponajrozmanitejšie záujmy bezvekového obmedzenia. Odroku 1994 prostredníctvom dcérskej spoločnosti Nakladatelství Slovart vPrahe jerovnako súčasťou českej knižnej kultúry. Odroku 1995 začalo vydávať knihy aj v poľštine, viaceré publikácie vydáva vangličtine alebo dvojjazyčne, prípadne voviacerých jazykových mutáciách a šíri ich vzahraničí. Za 20 rokov svoje existencie prinieslo naknižný trh vyše 5, 5 milióna kusov kníh. Celých 20 rokov vedie vydavateľský tím riaditeľ amajiteľ Vydavateľstva Slovart Juraj HEGER.
• Veľmi zovšeobecnenou bilanciou dvadsaťročnej činnosti vášho vydavateľstva je úspech. Podľa čoho vytvárate edičné portfólio?
– Určite sme na začiatku nemali nejakú dopodrobna prepočítanú stratégiu. Priknihách totiž platí, že keď si človek niečo dopodrobna skalkuluje, tak muvyjde, že tonemá vydávať. Priknihách človek vopred nevie, čo to všetko prinesie. U nás pracujú ľudia, ktorí majú radi knižky, aj sám ich mám rád, tak sivyberáme podľa toho, čo pokladáme zadobré a, samozrejme, že pritom ešte uvažujeme aj otom, čo si kúpi niekto iný.
• Ako steknihami z vášho vydavateľstva ovplyvnili čitateľov, líšia sa súčasní čitatelia od tých pred 20 rokmi, keď ste začínali?
– Neviem totakto porovnávať, pretože pred 20 rokmi sme do veľkej miery vydávali úplne iné knihy akodnes. Akdnes vydávame Meira Shaleva, izraelského autora, tak honeviem porovnať s ničím, čo bolo pred 20 rokmi. Nazdávam sa, že preliteratúru je stále tenistý čitateľ, nemeniaci sa. V súvislosti s čítaním môže ísť skôr oproblém demografický, jedokázané, že mladšie ročníky čítajú menej. Preto sasnažíme všemožne angažovať vrozličných akciách, ktoré sú určené napodporu detského čítania. Práve vtom vidíme pre nás všetkých, nielen preSlovart, alepre celý knižný trhhlavný kameň úrazu apotenciálny problém, ak sanepodarí pritiahnuť k čítaniu deti do 12 rokov.
• V ktorých akciách napodporu čítania saangažujete?
– Od Noci sAndersenom až po čitateľský maratón Čítajme si, ktorý sauskutočnil začiatkom tohto mesiaca. Keďže vydavateľstvo nemá možnosti stretávať sa skonkrétnymi detskými čitateľmi príliš často, preto sausilujeme spolupracovať naakciách, ktoré robia knižnice priamo s deťmi, alebo s ľuďmi, ktorí vedia najmenších čitateľov ovplyvniť. Takto smespolupracovali soSlovenskou asociáciou knižníc naNoci sAndersenom, alebo sUNICEF a školami, ktoré organizujú čitateľský maratón. Tam sú presne ľudia, ktorí venujú svoj čas tomu, abydeti priviedli kuknihám, a to sú naši prirodzení spojenci. Občas sa zdá, že nereagujeme na početné žiadosti o všelijaké sponzorské príspevky, pretože nám píše obrovské množstvo knižníc apodobných inštitúcií, že nemajú peniaze, že naše knihy ajkupujú, alechceli by, abysme imnejaké výtlačky darovali. Úprimne povedané, nedá sa to, keby sme to začali robiť, tak bysme veľmi rýchlo skrachovali. Takže sme sarozhodli, že peniaze ajknihy, ktoré môžeme darovať, radšej venujeme do týchto celoplošných aktivít, než bysme vdrobnom posielali jednotlivým knižniciam.
• Prispievate aj k šíreniu slovenskej literatúry dozahraničia, ako sa vám darí vtejto oblasti?
– Nemôžem povedať, že by sa nám darilo šíriť slovenskú literatúru vzahraničí, pretože to sanedarí nikomu. Je tostrašne ťažké. Prirovnal bysom to kslovenskému filmu. Tým, že sanenakrúcali slovenské filmy, tak sa vždy čakalo, že jediný film, ktorý sa zarok nakrúti, bude práve ten, čo dostane Oskara. Sknihami dozahraničia je topodobné. Celému systému vytýkam len to, že všetci, čo majú podporovať šírenie našej literatúry dozahraničia, nielen oficiálne inštitúcie alebo slovenské inštitúty, ale ajslovakisti nauniverzitách vzahraničí, tak všetci hovoria, že keď už má vyjsť jeden preklad, taknech je toradšej napríklad Pankovčín akoMatkin. Lebo Pankovčín ako „vyššia“ literatúra bude lepšie reprezentovať náš národný intelekt. Paradoxom však je, že keď vyjde vpreklade kniha, ktorá nie je veľmi úspešná nadanom trhu, takzase nanejaký čas zavrie dvere pre ďalšie slovenské knihy. Paradoxne preto je veľmi dôležité, aby vzahraničí vychádzali ajslovenské komerčné knihy, aby saslovenská literatúra nejako etablovala. Potom, keď bude preložených viac našich autorov a čitatelia napríklad vNemecku siich knihu kúpia abudú s ňou spokojní – možno len úchytkom sadozvedia, že sú toSlováci, pretože čitateľovi je v zásade jedno, či jeautor Švéd alebo Slovák – , je šanca, že sadostaneme dopovedomia. Situácia je však taká, že je málo nielen slovakistov, ale ajautorov, ktorí sami vedia vyvinúť voči zahraničiu nejakú aktivitu. Som veľmi rád, že sa topodarilo Petrovi Pišťankovi, ktorý je už niekoľko rokov naším autorom. Do veľkej miery vďaka prekladateľovi Petrovi Petrovi, ktorý žije vKanade, a doistej miery nasvoje náklady, nasvoje riziko preložil Rivers ofBabylon, ponúkol tomalému britskému vydavateľovi apresvedčil ho, abyromán vydal. Odtohto anglického prekladu saodvíjajú ďalšie vydania vTurecku aj voFrancúzsku, a máme už aj ďalšie kontrakty – napreklady dosrbčiny, slovinčiny, dovedna do 8 jazykov. Takže je toasi najprekladanejší slovenský román za veľa-veľa rokov.
• Vo vydavateľstve sedíme vmiestnosti ovešanej diplomami, oceneniami... Máte nejaký recept na úspech?
– Čo je to úspech? Pre mňa je úspech, že robíme to, čo máme radi a že každý mesiac všetci, čo majú zasvoju prácu dostať zaplatené, dostanú. To, že sedíme vmiestnosti sdiplomami, je síce pekné, ale veľmi málo z tých ocenení sapremietlo doniečoho, čo zaplatilo jednu faktúru zaelektrinu. Veľmi často oceňované knihy sú tie, čo faktúry neplatia. Hoci sú výnimky, napríklad Filanove knihy, Panta Rhei udeľuje ceny zapredaj, teda to je úspech komerčného typu.
Pre mňa jenajkrajší moment vymyslieť si knihu, nájsť na ňu správnych autorov, dať jejdokonalú formu, apotom zožať sknihou úspech. To jezhmotnenie vydavateľského remesla.
• Kedy sa vám topodarilo?
– Naša najpredávanejšia pôvodná kniha, ktorú smetakto robili, je Veľká domáca kuchárka. Tú som sinaozaj celú vymyslel. Tobolo veľmi komerčné uvažovanie o príprave knihy, samozrejme, naplnené dobrými autormi, skvelými fotografiami, vynikajúcou redaktorkou, ktorá ktomu pridala ešte štyri ďalšie poschodia. Takisto detská encyklopédia Naša vlasť vznikla čisto zvydavateľského rozhodnutia. Videli sme, že sapredávajú detské encyklopédie, všetky natrhu boli preložené, takže ste vnich nenašli Tatry alebo Golonku, preto smevymysleli celú knižku atakisto bola veľmi úspešná.
