ղľáԾ
Marek Krajewski (1966 voVroclave) vyučoval nauniverzite klasickú latinskú fi lológiu, roku 1999 vstúpil doliteratúry cyklom detektívnych príbehov shrdinom Eberhardom Mockom. Séria, ktorej dej saodohráva vmedzivojnovom Vroclave, jedostupná aj vslovenskom preklade (Smrť vBreslau, Koniec sveta vBreslau, Prízraky vBreslau, Pevnosť Breslau, všetky vyšli voVydavateľstve Slovart). Zasvoju tvorbu získal niekoľko ocenení, cenu zanajlepší detektívny román zarok 2003. Keďže vspomenutom cykle opisom reálií Vroclavu významným spôsobom prispel kpoznaniu apropagácii dejín mesta, roku 2008 bolmenovaný čestným veľvyslancom Vroclavu. Dej ďalších sérií Krajewského románov saodohráva v Ľvove aGdansku.
• V posledných rokoch steprofesionálnym spisovateľom. Ako ktomu vlastne došlo? Prečo sa zvedca-fi lológa stal autor detektívnych príbehov? Nemáte v pláne niekedy vrátiť sa kvedeckej činnosti apokračovať vnej?
– Spisovateľom-profesionálom som sastal po neľahkom dlhom rozhodovaní. Zanechal somvedeckú prácu izamestnanie nauniverzite, kdesom pätnásť rokov vyučoval latinskú gramatiku aporovnávaciu jazykovedu. Vyše sedem rokov som žil podvojným životom vedca ispisovateľa, nonapokon somzistil, že obe činnosti dohromady mizaberajú príliš veľa času, takže sajednej znich budem musieť vzdať. Rozhodol som sa, zakatedru sa už nevrátim, veď, akovravel Herakleitos: Nevstúpiš dvakrát dotej istej rieky.
• Umiestnenie detektívnej zápletky dohistorického kontextu je veľmi zaujímavé, vslovenskej literatúre máme napríklad diela Ľuboša Juríka oBratislave, v českej sú poviedky Jiřího Mareka oPrahe podobne ako u vás situované domedzivojnového obdobia.
– Je mi ľúto, tvorbu týchto autorov nepoznám.
• V porovnaní s vašimi románmi uMareka aJuríka prevláda idylickonostalgický tón sosklonom kmelodráme, akési snívanie o „dob “ minulosti. Váš medzivojnový Breslau jeplný násilia – čo, domnievam sa, jeomnoho bližšie realite – aletiež atmosfére modernej detektívky, kriminálky atrileru. V čom podľa vás spočíva podstata popularity kombinácie historického žánra sdetektívnym? Prečo sa ľudia natoľko zaujímajú onapínavé príbehy zminulosti, ktorá by immohla byť už cudzia, vzdialená?
– To bysme samali spýtať skôr znalcov knižného trhu, poľských literárnych vedcov, možno sociológov. Ja môžem poskytnúť len veľmi neistú, amatérsku odpoveď: jednoducho somako prvý začal písať onemeckej minulosti svojho mesta – Vroclavu. Navyše som saako prvý v Poľsku začal zaoberať žánrom, ktorý sanazýva retrodetektívka. Somteda „dvojnásobným priekopníkom, alepriekopník môže vnejakej literárnej oblasti buď celkom upadnúť dozabudnutia, alebo má šťastie, apretože akoprvý nemá konkurenciu, dosiahne úspech. Jasom mal veľké šťastie.
• Ešte raz sa vrátim kcyklu poviedok Jiřího Mareka, ktorý získal veľkú popularitu vpodobe televízneho seriálu (Hříšní lidé města pražského). Čo váš hrdina Eberhard Mocke a fi lm?
– Pred niekoľkými rokmi sompredal právo na sfi lmovanie románu oMockovi. Dosiaľ žiaden fi lmnevznikol. Už maani nikto neinformuje oosudoch tohto projektu. Myslím, že úplne zlyhal.
• Osudy Eberharda Mocka sa v rámci cyklu neodvíjajú chronologicky, text občas postupuje vpred vdvoch časových rovinách (pred druhou svetovou vojnou a ponej). Aj životopis Eberharda Mocka, prístupný nainternetovej stránke, siaha spomerne podrobným popisom odnarodenia roku 1883 do úmrtia vroku 1960. Plánujete vytvoriť pokračovania príbehov, zasadené doskorších či neskorších časových úsekov?
– Nebudú žiadne pokračovania. Vrománe Hlava Minotaura somplynulo prešiel dodeja nového cyklu detektívnych príbehov, ktoré saodohrávajú vmedzivojnovom Ľvove. Objavuje sa tunový hrdina, komisár poľskej štátnej polície Edward Popielski. Vnasledujúcich rokoch samienim venovať tomuto cyklu.
• Vroclav bol vmedzivojnovom období nemeckojazyčným mestom, ako to vtom čase bolo sjeho poľskými obyvateľmi? Poznáte nejaké poľské rodiny, ktoré majú korene vmeste, povedzme vyše storokov?
– Vmedzivojnovom Vroclave žilo od päť do pätnásťtisíc Poliakov z vyše šesťstotisíc jeho obyvateľov. Viem, že ešte žije niekoľko Poliakov, ktorí tu žili ajpred vojnou, aleosobne sa snikým znich nepoznám.
• A aký máte vzťah khistorickým dzáԴdz?
– Nečítam veľa detektívnych románov, uprednostňujem knižky iných žánrov. Zaujímam sa o fi lozofi u, apreto študujem veľa monografi í ztejto oblasti. Okrem toho hlcem literárnych klasikov, abysom sa odlepších priučil spisovateľskému remeslu, skúmam rôzne spôsoby narácie, sledujem utváranie psychológie acharakteru postáv. Medzi týmito dielami sú samozrejme aj historické romány. Naposledy mazaujal Salambo Gustava Flauberta.
• Poľská literatúra v súčasnosti zažíva výrazný boom detektívnych príbehov. Román sviac-menej detektívnym motívom napísala iOlga Tokarczuk. Unej jedetektívna zápletka len rámcom iných, dôležitejších problémov. Ako vnímate otázku hranice populárnej literatúry shlavným prúdom, ktorú ste očividne prekročili?
– Teším sa, že detektívke sadostalo ctiocitnúť sa vrukách takej vynikajúcej autorky, akou jeOlga Tokarczuk. Hranice medzi kvalitnou detektívkou arománom zhlavného prúdu sú plynulo priechodné.
• Spomenuli ste, že dej vašich nasledujúcich próz sabude odvíjať v Ľvove, akochcete priblížiť mesto čitateľom?
– Už somnapísal triromány ľvovského cyklu. Moji čitatelia, ktorí pochádzajú z Ľvova, sú kumne veľmi zhovievaví. Tvrdia, že sa mipodarilo veľmi verne adobre vystihnúť topografi umesta adobové zvyky. Všetci sazhodujú vtom, že atmosféra predsa lennebola natoľko ponurá atemná ako vmojich textoch. Takže zaiste sa mi v úplnosti nepodarilo vystihnúť atmosféru tohto nádherného mesta, novinu za tonesie žáner, ktorý píšem.
• Narodili ste sa voVroclave, vaša matka pochádza z Ľvova, akovieme zhistórie, ľvovskí Nemci prišli doVroclavu poodsune (a namiesto) Nemcov. Neplánujete napísať niečo otomto povojnovom období s poľským hrdinom?
– Ktovie, možno niekedy napíšem román oVroclave štyridsiatych rokov. No s určitosťou to sľúbiť nemôžem. Nasledujúci román začnem písať teraz vjanuári a ešte neviem, kam a doktorej historickej epochy umiestnim príbeh.
• Zatiaľ dvadiely má cyklus románov, ktorý saodohráva vGdansku. Tieto texty píšete akospoluautor. Knižky sú naSlovensku takmer neznáme, môžete ich čitateľom Knižnej revue priblížiť?
– Príbehy píšem spoločne skolegom Mariuszom Czubajom, zatiaľ vyšli dvedetektívky – Alej samovrahov aCintorínske ruže, nie zoblasti retrožánru, ichdej saodvíja v 21. storočí. Hlavným hrdinom jekomisár Jaroslaw Pater. Je tointeligentný, norozporuplný človek, individualista, osamelý „stopovací pes“, ktorý vždy vytrvalo smeruje kvytýčenému cieľu. Dúfam, že časom satieto romány dostanú aj naslovenský knižný trh.
