Ve木k茅 liter谩rne dobrodru啪stvo

慕uboš Jurík ( 1947) pracoval ako redaktor tý啪denníka Nové slovo od skon膷enia Katedry 啪urnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1992 – 1997 bol hovorcom predsedu Národnej rady SR, v sú膷asnosti je šéfredaktorom 膷asopisu Euroreport. Debutoval zbierkou poviedok Na Po木nej ulici (1973), odvtedy vydal knihy poviedok Dlhá namáhavá cesta (1976), U啪 o tom nehovorme (1986), Ke膹 sa raz nahnevám (1991), Mesto v pondelok ráno (1995), Bratislavské poviedky (2001), knihy rozhovorov Rozhovory (1975), Rozhovory o literatúre (1986), Pra啪ské rozhovory (1987), Americké dialógy (1989). Napísal romány z novinárskeho prostredia Novinári (1984), Spravodliví (1989), kriminálne príbehy zo starej Bratislavy Tri detektívne prípady reportéra AZ (1992), 3x reportér AZ (1993), Posledné kriminálne prípady reportéra AZ (1999), Kriminálne prípady reportéra AZ (2001), Prvé kriminálne prípady reportéra AZ (2005). Svoje pôsobenie vo funkcii hovorcu predsedu NR SR opísal v knihe Pokušenie moci (2002) a s Dodom Šuhajdom je spoluautorom knihy Slovenský bigbít (2008).

Ve木ké literárne dobrodru啪stvo

Rozhovor s novinárom a spisovate木om 慕ubošom JURÍKOM

慕uboš Jurík ( 1947) pracoval ako redaktor tý啪denníka Nové slovo od skon膷enia Katedry 啪urnalistiky na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. V rokoch 1992 – 1997 bol hovorcom predsedu Národnej rady SR, v sú膷asnosti je šéfredaktorom 膷asopisu Euroreport. Debutoval zbierkou poviedok Na Po木nej ulici (1973), odvtedy vydal knihy poviedok Dlhá namáhavá cesta (1976), U啪 o tom nehovorme (1986), Ke膹 sa raz nahnevám (1991), Mesto v pondelok ráno (1995), Bratislavské poviedky (2001), knihy rozhovorov Rozhovory (1975), Rozhovory o literatúre (1986), Pra啪ské rozhovory (1987), Americké dialógy (1989). Napísal romány z novinárskeho prostredia Novinári (1984), Spravodliví (1989), kriminálne príbehy zo starej Bratislavy Tri detektívne prípady reportéra AZ (1992), 3x reportér AZ (1993), Posledné kriminálne prípady reportéra AZ (1999), Kriminálne prípady reportéra AZ (2001), Prvé kriminálne prípady reportéra AZ (2005). Svoje pôsobenie vo funkcii hovorcu predsedu NR SR opísal v knihe Pokušenie moci (2002) a s Dodom Šuhajdom je spoluautorom knihy Slovenský bigbít (2008).

Po膷as výstavy Badensko-Württembersko v Bratisalve, ktorú pripravila Univerzitná kni啪nica v Bratislave vo svojich priestoroch Barokového nádvoria od 7. do 29. novembra v spolupráci s Literárnym informa膷ným centrom, sa 慕uboš Jurík prezentoval  na ve膷ere autorského 膷ítania (19. novembra) so svojím nemeckým kolegom kriminálnych príbehov Wolfgangom Schorlauom.

* V literatúre pôsobíte u啪 takmer štyri desa钮ro膷ia. Za ten 膷as ste si vyskúšali mnohé 啪ánre. Za膷ali ste poviedkami, skúsili ste to s románmi, urobili ste výborné rozhovory s poprednými spisovate木mi, zab艜dli ste do kriminálneho 啪ánru s historickými reáliami, vydali ste politologické eseje, o啪ivili ste vo fejtónoch 啪ivot v Bratislave, napísali ste spomienkovú knihu na ú膷inkovanie vo ve木kej politike a knihu o slovenskom bigbíte šes钮desiatych rokov. Z 膷oho pramení vaše úsilie popasova钮 sa s rozli膷nými 啪ánrami?

– Téma, o ktorú sa zaujímam, si sama vyberie 啪áner. Prakticky celý svoj produktívny 啪ivot som bol novinárom – okrem šiestich rokov, ke膹 som pracoval v parlamente – a to muselo pozna膷i钮 môj prístup k téme a jej spracovaniu. Sú膷asne som však písal prózu a ako autor beletrie som debutoval u啪 ako 25-ro膷ný. Tak啪e moja tvorba sa usídlila v akomsi dvojdom膷eku, v jednej izbe býval novinár-publicista, v druhej prozaik. Jednou z vlastností dobrého novinára by mala by钮 zvedavos钮 a druhou vernos钮 faktom. Vlastnos钮ou prozaika by zase mala by钮 schopnos钮 vymýš木a钮 si, fabulova钮, vytvára钮 nový svet. Ke膹 to všetko zmiešame, vznikne autor, je to aj k木ú膷 k vysvetleniu mojej tvorby.

* Ako rodený Novozámo膷an ste sa ako die钮a pris钮ahovali do Bratislavy, na Po木nú ulicu. Tá sa stala akýmsi inšpirátorom vašej tvorby. Pomenovali ste pod木a nej svoj literárny debut Na Po木nej ulici (1973), ale aj mnohé postavy vašich 膹alších poviedok i románov pochádzajú práve z tejto 膷asti mesta. Aká bola v skuto膷nosti ulica vášho detstva?

– Po木ná ulica a periféria Bratislavy sa stali ústrednou témou celej mojej tvorby. Tá ulica môjho detstva však u啪 nejestvuje, zostala len v pamäti, len v archíve srdca. Moje spomienky na detstvo a na Po木nú ulicu sú milosrdné a láskyplné, aj ke膹 啪ivot tam nebol jednoduchý. O Po木nej ulici ve木a napísal aj môj dlhoro膷ný priate木 Boris Filan, s ktorým som tam vyrastal v jednom dome. On je prísnejší. Opisujeme takmer identické udalosti, 木udí, zá啪itky, no on ich vidí drsnejšie. Mo啪no je to aj tým, 啪e ja som pova啪oval Po木nú ulicu za 膷osi fatálne, 膷omu nemo啪no uniknú钮 a musím sa s tým zmieri钮, kým pre Borisa bola Po木ná ulica len prestupnou stanicou k inému, prípadne lepšiemu 啪ivotu. Ka啪dá moja próza – okrem kníh rozhovorov a politologických esejí – je zakotvená na Po木nej ulici, aj ke膹 musím podotknú钮, 啪e je v nej ve木a fikcie, výmyslov a啪 nezmyslov. Na Po木nej ulici, ktorá bola kedysi perifériou Bratislavy, no dnes je sú膷as钮ou širšieho centra, 啪ili najmä chudobní 木udia, ale aj zopár zaujímavých, inteligentných 木udí, bola to malá vzorka vtedajšej spolo膷nosti so vzrušujúcimi osudmi a príbehmi. Aj keby som 啪il desa钮 啪ivotov, tak mi táto ulica vysta膷í ako nekon膷iaci zdroj inšpirácie.

* Dlhé obdobie ste pôsobili v tý啪denníku Nové slovo, potom ako šéfredaktor v Literárnom tý啪denníku, venovali ste sa predovšetkým kultúrnej publicistike. Výsledkom vašej práce bola kniha rozhovorov so slovenskými umelcami. Pokra膷ovali ste knihou rozhovorov s 膷eskými spisovate木mi a neskôr s európskymi a americkými. Takto ste slovenským 膷itate木om sprístupnili názory mnohých významných spisovate木ov. Skontaktova钮 sa s nimi v 膷ase, ke膹 ešte neexistoval internet, a presved膷i钮 ich na rozhovor ur膷ite nebolo jednoduché. Akú metódu ste zvolili?

– Nebolo to a啪 také 钮a啪ké. Výber bol subjektívny, sna啪il som sa vybra钮 si tých autorov, ktorých som mal rád, ktorých diela som pre膷ítal. Potom som sa obrátil na literárnu agentúru, získal adresy a v liste som spisovate木om vysvetlil svoj zámer – toti啪, 啪e chcem vyda钮 knihu dialógov o literatúre. Spisovatelia s návrhom zvä膷ša súhlasili, a tak som si starostlivo pripravil okruh tém. Boli to silné zá啪itky, ve木ké literárne dobrodru啪stvo. Niektorí mi odpovedali písomne, no vä膷šinu som navštívil osobne. Musel som by钮 ve木mi dobre pripravený, preto啪e spisovatelia sú zvä膷ša samo木úbi a egocentrickí, 膷o tak trochu vyplýva z podstaty ich práce.

* Rozhovorov bolo nieko木ko desiatok. Ktorý spisovate木 na vás najviac zapôsobil a ktorý rozhovor si z novinárskeho h木adiska najviac ceníte?

– Tých rozhovorov boli takmer dve stovky. Mô啪em poveda钮, 啪e zo stretnutí so slovenskými spisovate木mi sa mi zachovali najsilnejšie dojmy ur膷ite s Milanom Rúfusom, Alexandrom Matuškom 膷i Jánom Smrekom, z 膷eských to boli Jaroslav Seifert, Bohumil Hrabal a Jan Werich, z európskych Louis Aragon, J. M. G. Le Clézio, Anna Seghersová, Günter Grass, Camilo J. Cela 膷i Georges Simenon a potom z amerických Saul Bellow, Joseph Heller, Norman Mailer alebo Lawrence Ferlinghetti. Je medzi nimi pä钮 dr啪ite木ov Nobelovej ceny za literatúru. Ale bez oh木adu na ocenenia ka啪dý z tých spisovate木ov, ktorí sú v mojich knihách dialógov, ma nie膷ím podstatným obohatil.

* Vyskúšali ste si aj na Slovensku neprebádanú pôdu detektívky. Tento 啪áner u nás nemá dlhšiu tradíciu, a啪 v poslednom 膷ase vyšlo nieko木ko zaujímavých detektívok, ale pred dvadsiatimi rokmi ste boli takmer prvolezcom. Vaše kriminálne príbehy sa odohrávajú v medzivojnovej Bratislave a vaším detektívom je reportér bulvárnych novín AZ. Pri písaní zachovávate absolútnu presnos钮, popis jednotlivých ulíc, trasy elektri膷iek a pod. Vychádzali ste z konkrétnych prípadov, ktoré vtedy hýbali Bratislavou?

– Nie. Všetky príbehy sú od A po Zet vymyslené. Vymyslel som si aj hlavnú postavu, reportéra Antona Zárubu, ktorý píše do novín súdni膷ky, stáva sa nepriamym svedkom zlo膷inu a niekedy aj pomáha zlo膷in odhali钮. Aj ke膹 príbehy sú vymyslené, sna啪il som sa dôveryhodne vykresli钮 atmosféru vtedajšej Bratislavy so všetkými autentickým názvami ulíc, viech, kaviarní, vrátane spolo膷enskej a politickej situácie. Vzniká tak dojem, 啪e príbehy sú tie啪 skuto膷né. No nie sú. Krimi príbeh má svoje pravidlá, ktoré by sa mali dodr啪iava钮, aby autor dostal do textu napätie, zlo膷in, lásku i zradu, falošnú stopu, váše艌 a ne膷akanú pointu. Pravdu povediac, nikdy som si nemyslel, 啪e budem písa钮 detektívky, ale povzbudili ma vysoké náklady a pomerne slušný 膷itate木ský ohlas. Ve膹 vyšlo pä钮 dielov týchto krimi prípadov a v ka啪dom dieli sú tri novely. Ve木mi ma povzbudzoval spisovate木 Ladislav M艌a膷ko, za ktorým sme chodievali s Tiborom Huszárom do Stupavy, kde býval v hoteli Centrum, ke膹 sa vrátil na Slovensko. Tomu sa novely pá膷ili a nabádal ma, aby som pokra膷oval. Ke膹 píšem tieto bratislavské krimi novely, celkom dobre sa zabávam, len aby sa zabával aj 膷itate木. Nechcem to zakríknu钮, ale dokonca sa pripravuje a啪 trinás钮dielny televízny seriál, akýsi „h艡íšní lidé m臎sta prešporského“.

* Máte nejaký vzor medzi autormi detektívok?

– Mám rád dobré detektívky a tých vzorov je ve木a. Na prvom mieste je ur膷ite Arthur C. Doyle, autor slávneho Sherlocka Holmesa, ktorého mô啪em 膷íta钮 donekone膷na, milujem americkú drsnú školu na 膷ele s R. Chandlerom 膷i Rexom Stoutom a jeho fenomenálnym Nerom Wolfom, ale aj Agathu Christie a Georgea Simenona, rád 膷ítam 膷ínske príbehy Roberta van Gulika. Pokia木 ide o filmové spracovanie, neprekonate木ný je poru膷ík Colombo a Hercule Poirot.

* Ve木ký úspech dosiahla vaša kniha Slovenský bigbít. Mapovali ste v nej 60. roky v slovenskej populárnej hudbe. 膶o vás priviedlo k nápadu spracova钮 práve túto tému?

– Nebol to môj nápad. Prišiel s tým Dodo Šuhajda, bývalý rocker a bigbi钮ák, spevák skupiny The Buttons. Navrhol mi, aby sme spolu napísali knihu o slovenskom bigbíte a o šes钮desiatych rokoch. Bol to ve木ký projekt, ale zapá膷il sa mi. Za膷ali sme zbiera钮 materiál, Dodo zbieral podklady, ja som ich spracovával do literárnej podoby, po 膷ase sa k nám pridal re啪isér Dušan Rapoš a súbe啪ne s knihou vznikal aj 12-dielny televízny seriál. Šes钮desiate roky boli najplodnejším obdobím minulého storo膷ia, bolo to ve木ké vzopätie ducha a intelektu. Ni膷 podobné sa potom u啪 neudialo. Prišla nová vlna filmu, filozofie, publicistiky, literatúry aj politiky, bol to 膷as hippies a detí kvetov – ale aj vojny vo Vietname, študentských nepokojov a politického odmäku. Bol to aj 膷as rocku a beatu, Elvisa Presleyho, no najmä Beatles a Rolling Stones. Moja generácia, vtedy šestnás钮 a啪 dvadsa钮ro膷ní, sme mali š钮astie, 啪e táto ú啪asná doba nás našla 膷istých a otvorených. Stoto啪nili sme sa s beatom, preto啪e to bola sloboda. Bola to pre nás individuálna aj kolektívna vzbura, potreba vo木nosti a nonkonformnosti. Táto pre nás nádherná éra sa skon膷ila dramaticky, takmer v Shakespearovom štýle: okupáciou 膶eskoslovenska v auguste 68. Všetko to, 膷o dnes v pop-music vzniká, má základy v hudbe 60. rokov, len啪e s podstatne menšou kvalitou a nápaditos钮ou. Aj 膷eský a slovenský beat bol porovnate木ný so svetovým, spomeniem len také mená, ako Marián Varga, Pavol Hammel, Peter Lipa, Jo啪ko Barina, Meky 沤birka, Janko Lehotský... Boli sme silná generácia, po nás prišli u啪 len celebrity.

* Ako novinár pôsobíte u啪 vyše 40 rokov, boli ste elévom, radovým novinárom a v sú膷asnosti ste šéfredaktorom. Vyskúšali ste si aj funkciu hovorcu predsedu NR SR. Hrdinami nieko木kých vašich diel sú 膷asto novinári. Aké je pod木a vás poslanie novinára a ako hodnotíte sú膷asný stav slovenskej 啪urnalistiky?

– Neviem, 膷i mi prislúcha hodnoti钮 úrove艌 slovenskej 啪urnalistiky. Je naš钮astie iná ako vo木akedy. Lepšia i horšia. Pod úrove艌 slovenskej 啪urnalistiky sa nedobre podpísal bulvár, ktorý nerešpektuje takmer 啪iadne etické normy, škandalizuje, vyrába falošné autority a demoralizuje spolo膷nos钮. Na druhej strane si vá啪im prácu poctivých novinárov v niektorých denníkoch a tý啪denníkoch, ktorí si s vysokou profesionalitou plnia svoju úlohu, nap暮艌ajú poslanie novinára – toti啪, kontrolova钮 moc, zasta钮 sa ukrivdených, odha木ova钮 podvody úradov a zlodejov, nebá钮 sa samo木úbych politikov, vyslovova钮 slobodné názory bez oh木adu na mienku vä膷šiny. Takým novinárom dr啪ím palce, tých ostatných sa pokúšam nevšíma钮 si. Je to vec slobodnej vo木by.

* A ešte tradi膷ná otázka na záver. Na 膷om teraz pracujete?

– Píšem a píšem. Nie 啪e by ma to ktovieako bavilo, ale nemô啪em inak. Ide mi to pomaly, ke膹啪e stále mám povinnosti ako šéfredaktor Euroreportu. Dokon膷il som televízny scenár o smrti a poprave Vladimíra Clementisa – v týchto d艌och by sa malo za膷a钮 nakrúcanie. U啪 nieko木ko rokov píšem spolo膷enský román, ktorý som nazval Všetci sme potomkovia Kainovi, sna啪ím sa dokon膷i钮 druhý diel knihy literatúry faktu Pokušenie moci (premenoval som ho na Pou膷enie z moci) zo zákulisia vysokej politiky a nedá mi, aby som nepokra膷oval v písaní detektívok.

            Ján Bábik