Poézia vstúpila do môjho života

V bratislavskom Bulharskom kultúrnom a informačnom stredisku uviedli 8. februára už druhú knižku básní mladej slovenskej poetky Petry MARKOVEJ v preklade do bulharčiny Tajomstvá dvojitej hviezdy (Tajnite na dvojnata zvezda), ktorá vyšla koncom minulého roka v Sofii. Napriek tomu, že ide o autorkin druhý knižný titul, na Slovensku jej tvorba nie je známa. Jej básnický debut Len tak to cítim vyšiel roku 2003 síce v slovenčine, ale v Bulharsku. Knižnú prvotinu doplnila o nové básne a v preklade bulharského básnika Dmitara STEFANOVA vyšla pod názvom Tajomstvá dvojitej hviezdy. Prekladateľ  slávnostne odprevadil knižku k čitateľom.

Petra Marková pochádza z Lučenca, po maturi­te začala študovať na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, počas štvrtého ročníka absolvu­je v súčasnosti jednosemestrálne štúdium európskeho a medzinárodného práva v slovinskej Ľubľane.

Poézia vstúpila do môjho života

V bratislavskom Bulharskom kultúrnom a informačnom stredisku uviedli 8. februára už druhú knižku básní mladej slovenskej poetky Petry MARKOVEJ v preklade do bulharčiny Tajomstvá dvojitej hviezdy (Tajnite na dvojnata zvezda), ktorá vyšla koncom minulého roka v Sofii. Napriek tomu, že ide o autorkin druhý knižný titul, na Slovensku jej tvorba nie je známa. Jej básnický debut Len tak to cítim vyšiel roku 2003 síce v slovenčine, ale v Bulharsku. Knižnú prvotinu doplnila o nové básne a v preklade bulharského básnika Dmitara STEFANOVA vyšla pod názvom Tajomstvá dvojitej hviezdy. Prekladateľ  slávnostne odprevadil knižku k čitateľom.

Petra Marková pochádza z Lučenca, po maturi­te začala študovať na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, počas štvrtého ročníka absolvu­je v súčasnosti jednosemestrálne štúdium európskeho a medzinárodného práva v slovinskej Ľubľane.

* Ako spolu ladia štúdium práva a poézia?

– Mám v živote šťastie, lebo k umeniu, ku kráse ma­terinskej reči, k recitovaniu ma viedli od malička moji rodičia, krstná mama aj učitelia v škole. Preto je len prirodzené, že už ako 9-ročná som písala poviedky a s jednou z nich som získala prvé miesto v súťaži Literárny Trenčín. Veľmi ma to povzbudilo. Za ďalšie prvenstvo v tej istej súťaži, ale za poéziu, vďačím pani učiteľke Hanovej. Pre nás, hŕst­ku literárnych nadšencov, mala vždy čas a trpezlivosť, rozvíjala náš talent. Aj takto jej chcem za všetko poďakovať. Na gymnáziu sa mi už poézia stala potrebou, tak som si písala intímny básnický denník. Moje verše si šťastnou náhodou prečítali básnik a preklada­teľ Ján Koška (prezradím, že svoje prvé literárne pokusy som písala v jeho bývalej pracovni) a bulharský prekladateľ a básnik Dimitar Stefanov. Obidvaja ma povzbudzovali, aby som ich pripra­vila na vydanie. A nemôžem nespomenúť veľkú zásluhu na ich vydaní mojej krstnej mamy.

* Akou zhodou náhod vyšli tvoje zbierky básní v Bulharsku?

– Mám pocit, že u nás je málo príležitostí aj priestoru pre začínajúcich autorov. Bulharsko mám rada nielen pre nádherné more, ale najmä pre priateľov, ktorých tam mám. Preto som s odu­ševnením a vďačnosťou prijala ponuku Dmitara Stefanova, že moje básne vydá v Sofii, samozrejme po slovensky. Tak prišiel na svet v roku 2003 môj debut Len tak to cítim a po štyroch rokoch pre­klad, doplnený o nové básne Tajomstvá dvojitej hviezdy. Práve to, že prekladateľom mojich básní je taká významná osobnosť bulharskej literatúry, je pre moju ďalšiu tvorbu zaväzujúce. Až z doslovu som sa dozvedela, že som najmladšou z dosiaľ vydaných slovenských autoriek v Bulharsku.

* Aké máš tvorivé plány?

– Poézia si ma podmanila nie na rok, ani na dva. Vstúpila do môjho života, aby mi ho skrášľovala, aby ma obohacovala azda navždy. Písaniu poézie sa chcem venovať aj naďalej, ale len popri štúdiu a neskôr popri práci.

Ľubica Košková