ղľáԾ
Príbehy podané vtvorivom a divokom jazyku
Rozhovor sizraelským spisovateľom Meirom Shalevom
Meir Shalev (1948) patrí kpopredným izraelským spisovateľom, píše knihy pre dospelých, pre deti aj eseje. Ztvorby pre deti vydal Zoharove jamky na lícach (1987), Môj otec ma vždy objíme (1988), Voš Nehama (1990). Kjeho prvotinám patrí humorne ladená kniha Mishkav Letzim, knižka esejí Biblia dnes. Zjeho prozaickej tvorby pre dospelých – román Modrý vrch (1988), novela Ezau, romány Štyri hostiny (1994), Najmä oláske (1995), Jeho dom vpúšti (1998) či bizarné rodinné príbehy Fonatanella (2002) – boli viaceré diela preložené do desiatky jazykov. Slovenskí čitatelia sa zoznámili vďaka Vydavateľstvu Slovart už pred dvoma rokmi sjeho románom Štyri hostiny a nedávno s románom Modrý vrch.
Nasledujúci rozhovor sMeirom Shalevom vznikol vspolupráci sDr. Martinom Rodanom, docentom francúzskej literatúry na Hebrejskej univerzite vJeruzaleme.
*Po E. Kishonovi aA. Ozovi ste tretím izraelským autorom, sktorým sa (vo výborných prekladoch Ota Havrilu) môže zoznámiť aj slovenský čitateľ. Mohli by ste nám priblížiť svoju cestu dedinského chlapca, vyštudovaného psychológa anovinára kliteratúre?
– Pokiaľ ide o môj životopis: moja matka pochádza zdediny Nahalal, reminiscencie na toto prostredie sa často objavujú vmojich knihách. Môj otec sa narodil vJeruzaleme. Obaja sa teda narodili už vIzraeli rodičom, ktorí sa sem prisťahovali začiatkom dvadsiateho storočia zRuska. Väčšiu časť svojho života som strávil vJeruzaleme, ale niekoľko rokov som žil aj na dedine ahlboký vzťah krodine je časťou mojej súkromnej aliterárnej osobnosti. Pokiaľ ide opsychológiu, študoval som ju síce na univerzite, ale povolaním psychológ nie som. Psychológia ma sklamala anemám knej žiadny vzťah. Niekedy ľutujem, že som sa nestal zoológom.
* dzá Štyri hostiny má vsebe chagallovskú obraznosť acítil som v ňom vplyv jidiš liteartúry, kým Modrý vrch sa svojou poetikou aspôsobom rozprávania blíži skôr kMárquezovým príbehom zjeho bájneho Maconda. Ako by ste vy definovali svoj prístup ktémam svojich románov, čo zo svetovej aizraelskej literatúry vás inšpirovalo pri písaní?
– Mám veľmi rád Chagalla ajMárqueza, obdivujem ich tvorbu, ale sú spisovatelia, ktorí ma ovplyvnili viac, amedzi nich patria Bulgakov, Gogoľ, Fielding aT. Hardy. Aj vjeho románe Ďaleko od hlučného davu vystupujú „traja muži jednej ženy“, rovnako ako vmojom románe Štyri hostiny. Ale najväčšmi ma ovplyvnili biblické príbehy, sktorými ma ešte vdetstve oboznámil môj otec, arovnako aj príbehy zgréckej mytológie. Veľmi sa mi páči bezuzdná odvaha gréckych hrdinov, ich hedonizmus. NaBiblii mám rád to, že sa vzdáva akýchkoľvek pokusov vysvetliť, čo sa odohráva vpsychike jej hrdinov. Autori Biblie ponechali na čitateľa prácu s „rozlúštením“ ich duší anezaťažili ho tonami psychologických komentárov.
* Do slovenčiny, azrejme aj do iných jazykov sa vaše diela (a rovnako aj diela iných izraelských autorov) prekladajú zich anglických prekladových verzií. Ich pôvodiny vznikajú vhebrejčine. Ako by ste charakterizovali svoj rodný jazyk?
– Hebrejský jazyk je plný života adúfam, že preklady vyjadrujú svojráznosť
hebrejčiny. Je to jediný jazyk na svete, vktorom aj desaťročné dieťa môže porozumieť textom starým tritisíc rokov. Unás sa používajú biblické výrazy pomiešané so súčasným „slangom“. Náš jazyk sa nielenže obnovil, ale je tvorivý adivoký, niekedy až príliš, vkrátkom čase prešiel takou evolúciou, aká by vinej oblasti trvala stáročia.
* Vyrástli ste na izraelskom vidieku, pre ktoré okrem poľnohospodárskych dedín boli charakteristické najmä kibuce. Práve do nich od konca 30. rokov anajmä po druhej svetovej vojne prišlo aj množstvo slovenských židov. Asi najviac sa ich usadilo vkibuce Kfar Masaryk. Mali ste vdetstve možnosť spoznať aj nejakých slovenských či česko-slovenských osadníkov? Ako posudzujete budúcnosť kibucov? Aaké miesto bude mať kibucnícke hnutie vdejinách Izraela?
– Poznal som židov, ktorí prišli zo Slovenska azČiech: vydavateľka mojich kníh pre deti vUSA je zČesko-Slovenska,mnohí Česi aSlováci boli priateľmi mojich rodičov. Keď mi roku 2003 udelili literárnu cenu za „najvýstižnejšie vyjadrenie vzťahu medzi človekom akrajinou, vktorej žije“, zoznámil som sjednou organizátorkou tento ceny, s pani Tamarou Rodanovou. Vysťahovala sa do Izraela so svojimi rodičmi zo Žiliny. Odvtedy mám informácie oSlovensku „z prvej ruky“. Na Čechoch aSlovákoch mám rád ich humor, apred niekoľkými rokmi, keď sa ma pýtali, čo by som odporúčal izraelským čitateľom, odpovedal som: „Všetko, čo pochádza zČesko-Slovenska.“ Keď môj syn amoja dcéra narukovali do armády, kúpil som im ako „učebnú pomôcku“ Osudy dobrého vojaka Švejka. Avšetkým mojim priateľom kupujem hebrejské preklady Bohumila Hrabala.
Pokiaľ ide o kibuce – osobne mám výhrady voči kolektivistickej ideológii kibucu, ale cítim sa citovo spojený súlohou, ktorú zohralo kibucnícke hnutie vdejinách Izraela. Kibuce dnes prechádzajú privatizáciou, musia sa vzdať mnohých princípov, na ktorých boli budované. Niektorí ľudia vIzraeli pociťujú škodoradosť zich zlyhania, ale ja medzi nich nepatrím .
Pripravil Anton Baláž
