暗网禁区

H木ada膷 stratených pokladov

Rozhovor s autorom literatúry faktu a publicistom Milanom VÁROŠOM

Ponovembrový šéfredaktor tý啪denníka 沤ivot Milan Vároš (nar. 30. marca 1937) dosiahol s kolegami za poldruha roka nie膷o nevídané: náklad 72 000 výtla膷kov zvýšil a啪 na 265 000 výtla膷kov. Za najnovšie (dvojzväzkové) kni啪né dielo Stratené slovenské poklady ho odmenili piatimi prestí啪nymi cenami (Viano膷ná cena Matice slovenskej, Cena Klubu spisovate木ov literatúry faktu, hlavná Cena Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru, medzinárodná hlavná Cena E. E. Kischa a Cena ministra kultúry Slovenskej republiky. Týmto dielom sa „pán novinár“ prepracoval medzi „pánov spisovate木ov“ literatúry faktu a „pánov historikov“.

* U啪 vyše štyridsa钮 rokov sa venujete predovšetkým téme poklady – Osudy zlatých pokladov, Poklady smrti, Vraky plné pokladov, Stratené slovenské poklady. 膶itate木 by si myslel, 啪e ste sa narodili a vyrastali v paláci obklopený drahocennými vecami. Opak bol však pravdou. 膶o vás fascinovalo na pokladoch a pre膷o sa príbehy o pokladoch stali vašou 啪ivotnou témou?

– Zlaté poklady, výtvarné diela – umelecké poklady a iné poklady – to sú vzrušujúce témy, neraz zahalené tajomstvami, polopravdami, legendami a pri mojich témach aj „komunistickými nepresnos钮ami“. Preto som zmapoval osud ruského štátneho pokladu, ktorý roku 1918 ukoristili 膷esko-slovenskí legionári, drámu zlatého pokladu Slovenskej republiky po vypuknutí SNP, nezvy膷ajný príbeh šperkov a iných vzácností kruto prenasledovaných slovenských 啪idov, tajomstvo najvä膷šieho historického pokladu 膷eského národa – korunova膷ných klenotov pri ich úkryte v 沤iline roku 1938... A v Stratených slovenských pokladoch neznáme skuto膷nosti o našich umeleckých dielach a pamiatkach v zahrani膷í. Dve moje knihy o pokladoch vyšli v 膷eštine, po木štine, srb膷ine a rumun膷ine, pokladám to za úspech slovenskej literatúry faktu.

* Po kni啪nom debute Hitler 啪ije, chy钮te ho (1964) ste vydali knihu Osudy zlatých pokladov (1967). Pútavo ste priblí啪ili dramatické príbehy drahocenností, neraz ich ve木mi záhadné zmiznutie. Podklady ste neh木adali len v archívoch, ale  navštevovali ste ešte 啪ijúcich svedkov udalostí najmä z obdobia druhej svetovej vojny. Boli to citlivé témy, 木udia vám bez problémov hovorili o svojich zá啪itkoch?

– Stretol som sa s viacerými osobnos钮ami, ktoré si neprávom odsedeli dlhé roky v komunistických väzeniach. Napríklad pán profesor Imrich Karvaš, guvernér Slovenskej národnej banky bol vo väzení v rokoch 1939 – 1944, najprv ho uväznili nemeckí fašisti a potom naši komunisti. Originálne dokumenty, ktoré mi dal, som nedávno odovzdal terajšiemu guvernérovi Národnej banky Slovenska. Boli to ohromujúce informácie a som rád, 啪e ich uverejnením som prispel k rehabilitácii tohto vlastenca a aj k zvýšeniu jeho 啪obráckeho dôchodku aspo艌 na mizerný dôchodok.

* V 60.  rokoch ste získali ve木mi dobré meno novinára i spisovate木a. Okrem knihy Osudy zlatých pokladov zaujali aj vaše reportá啪e v Smene a Smene na nede木u najmä v súvislosti so Štefánikom, ale i rozhovory o 50. rokoch so všemocným ministrom bezpe膷nosti Karolom Bacílkom 膷i historikom 慕udovítom Holotíkom. Po nástupe normalizácie ste boli jedným z troch publicistov, ktorých ako prvých  vyhodili z redakcie a mali ste zákaz publikova钮. Ako ste sa vyrovnávali s touto krivdou?

– 扭a啪ko, o to 钮a啪šie, 啪e pochádzam z mnoho膷lennej proletárskej rodiny. Nemohol som publikova钮 dvadsa钮 rokov, no písa钮 mi nemohli zakáza钮, klepkal som si na膹alej na  písacom stroji... A tak hne膹 po zmene re啪imu mi vyšla kniha Posledný let generála Štefánika a podstatne rozšírené vydanie knihy Osudy zlatých pokladov. Knihou o Štefánikovi som trošku prispel k jeho návratu do u膷ebníc bez komunistických prívlastkov a obvinení. Ešte pred tým som dokázal 慕udovítovi Holotíkovi, riadite木ovi Historického ústavu SAV a 膷lenovi ÚV KSS, falšovanie archívnych dokumentov o tejto najvä膷šej postave našich novodobých dejín. Som hrdý, 啪e rukopis tejto knihy vyhral francúzsko-膷esko-slovenskú literárnu sú钮a啪, jej výsledky oznámil v 膶ernínskom paláci v Prahe slovenský diplomat 慕ubomír Monco木.

* V období normalizácie ste napísali aj knihu Vraky plné pokladov, ktorú vám vydali vo vtedajšej Juhoslávii. Trvalo takmer dve desa钮ro膷ia, kým sa kniha dostala do rúk slovenskému 膷itate木ovi...

– Vraky plné pokladov som takisto napísal po膷as nedobrovo木ného  autorského odml膷ania. Doma nemohla vyjs钮, Karol Hulman a najmladší akademik v Európe Viliam Plevza, akademik dejín KSS a KS膶, do m艌a kopali na stranách Pravdy a Miloš Marko v knihe 膶ierne na bielom, a tak tá kniha vyšla v zahrani膷í. To, 啪e som nemohol publikova钮, rovnako ako stovky iných, bolo v rozpore s vtedy platnou Ústavou 膶SSR. A boli to najproduktívnejšie roky nášho 啪itia, 啪itia Slava Kalného, Vlada Babni膷a a mnohých 膹alších mojich priate木ov, kolegov, našej udupanej generácie...

* Po páde komunizmu ste opä钮 zasadli za redak膷ný stôl, boli ste šéfredaktorom 沤ivota a Rodiny a za膷ali ste znova publikova钮. Okrem reedícií vám vyšli aj nové knihy – Posledný let generála Štefánika (1991, 1994), Putovanie za krajanmi (1995, 1997), Záhada nesmrte木nej milenky (2006) a najnovšie dvojzväzková kniha Stratené slovenské poklady (1. diel Osudy umeleckých pamiatok š木achty a panovníkov, 2006, 2. diel Osudy našich umeleckých diel a pamiatok (najmä v ma膹arských múzeách a galériách), 2007). Zozberali ste bohatý materiál o vzácnych slovenských pamiatkach, ktoré zmizli bez stopy alebo 膷asto podivuhodnými cestami sa dostali za hranice Slovenska a tam sú  vystavené v popredných múzeách a galériách, alebo sú v depozitoch. Museli ste by钮 aj akýmsi umeleckým  detektívom...

– Podklady na Stratené slovenské poklady som zbieral desa钮ro膷ia a výsledok môjho pátrania je takmer 1 400 rukopisných strán doplnených 2 300 dokumentárnymi ilustráciami, z ktorých vä膷šina nebola u nás ešte publikovaná. Som rád, 啪e recenzenti a 膷lenovia viacerých komisií pre ude木ovanie najprestí啪nejších literárnych cien si to všimli a ocenili. Aj pán minister kultúry. Aj významné osobnosti našej kultúry – Milan  Rúfus, Jozef Markuš, Drahoslav Machala, Anton Blaha a iní,  niektoré ohlasy sú uverejnené v druhom zväzku. Som hrdý aj na to, 啪e hlavnú Cenu Literárneho fondu za vedeckú a odbornú literatúru mi odovzdali univerzitný profesor Jozef 膶ársky a bývalý riadite木 Historického ústavu SAV Valerián Bystrický.

* V 膷om vidíte hlavný význam tejto knihy?

– Je to prvé a dos钮 podrobné zmapovanie našich umeleckých diel a pamiatok v cudzine. Pán minister kultúry Marek Ma膹ari膷 mi v srde膷nom rozhovore oznámil, 啪e bude iniciova钮 vznik komisie MK SR, ktorá bude ma钮 na starosti vypracovanie podkladov na medzivládne rokovania o návrate slovacík zo zahrani膷ia a m艌a vymenuje za jej 膷lena. Toto pokladám za 膹alšiu a najvyššiu cenu, za „vysoké štátne vyznamenanie“ nielen pre m艌a, ale ešte viac pre Maticu slovenskú, jej vydavate木stvo, martinskú Neografiu, MUDr. 慕uda Pavla, ktorý podporil vydanie mojich dvoch prekrásnych kníh, ak hovorím, 啪e tie knihy sú prekrásne, tak hovorím o práci Igora Imra a ostatných grafikov.

* Spisovatelia literatúry faktu sú 膷asto nedocenení odborníkmi. Historici sa akosi zvrchu pozerajú na popularizátorov histórie a mnohí stále neberú na vedomie, 膷o pozitívne pre poznanie dejín urobil napríklad Pavel Dvo艡ák alebo aj vy. Za dvojzväzkové  dielo o našich umeleckých pamiatkach ste získali mnohé prestí啪ne ocenenia. 膶o pre vás  znamenajú?

– Inšpiráciu, chu钮 do 膹alšej práce, pátrania, dopl艌ovania bielych stránok našej histórie... A k tým, 膷o sa na túto prácu pozerajú zhora: pracovník Historického ústavu SAV písomne neodporu膷il pre SAVOL finan膷nú podporu, a teda ani vydanie môjho rukopisu Stratené slovenské poklady, pozastavil sa nad obrovským po膷tom ilustrácií. Tieto ilustrácie neboli prilo啪ené k rukopisu,  teda ich  nevidel. V knihe o umení nemajú by钮 ilustrácie?! Ak jemu za spoluautorstvo v nieko木kých zborníkoch univerzitní profesori, doktori vied a iní uznávaní odborníci a 膷lenovia komisie Literárneho fondu pre udelenie hlavnej Ceny za vedeckú a odbornú literatúru udelia toto vysoké ocenenie, prídem mu poda钮 ruku.

* Po návšteve Britského múzea v Londýne som vám zo 啪artu povedal, 啪e vás asi nepustia do Ve木kej Británie, preto啪e by ste mohli napísa钮 knihy o stratených gréckych, egyptských, 膷ínskych a 膹alších pokladoch, o všetkých, ktorými sa pýši táto svetová zbierka. V sú膷asnosti sa diskutuje, 膷i ich Briti vystavujú oprávnene, 膷i by sa nemali vráti钮 do krajín pôvodu, preto啪e ich vyviezli 膷asto nie korektným spôsobom. Na druhej strane je 膷iasto膷ne oprávnený názor, 啪e Briti takto zachránili nesmierne vzácne pamiatky, preto啪e, ak by ich nevyviezli, mnohé by asi boli zni膷ené. Dá sa to aplikova钮 aj na slovenské pamiatky?

– Kedysi do istej miery áno, ale dnes u啪 nie, ve膹 monarchia je minulos钮ou a my máme vlastný a suverénny štát. Mimochodom v úvode 2. zväzku túto knihu s úctou venujem konkrétnym vynikajúcim ma膹arským reštaurátorom, ktorí zachránili naše prekrásne gotické oltáre a iné artefakty, svojou krásou vyrá啪ajú dych aj ateistom. A sú膷asne im a 膹alším menovaným odborníkom pripomínam, 啪e vzácne slovaciká sú v ma膹arských múzeách a galériách u啪 vyše storo膷ia. Naši predkovia ich nedarovali a nepredali, sú naše, je to  nezvy膷ajné a posvätné dedi膷stvo!  

* Aké sú vaše 膹alšie literárne plány?

– Kon膷ím 膹alšiu rozsiahlu prácu Osudy (aj slovenských) umeleckých diel – v  dvoch zväzkoch. Jozef Markuš, predseda Matice slovenskej, chce, aby prvý zväzok vyšiel na budúci rok. V tejto práci opisujem zásluhu Milana Hod啪u, ktorý sa ako minister a neskôr predseda vlády v Prahe zaslú啪il o záchranu chýrnej Dürerovej Ru啪encovej slávnosti pre hlavné mesto 膶eskoslovenskej republiky, mnísi zo Strahova ju chceli preda钮 Nemeckému národnému múzeu v Norimbergu. Dramatický bol osud u nás úplne neznámej umeleckej zbierky Karola Kuffnera, majite木a cukrovaru v Galante a kaštie木a v Sládkovi膷ove, v jeho záhrade je zdevastované mauzóleum Kuffnerovcov – dielo M. M. Harminca. Raoul Kuffner, Karolov syn, bol man啪elom svetoznámej maliarky Tamary de Lempickej, jej obrazy sú v najpoprednejších európskych múzeách a galériách. Skromne sa nazdávam, 啪e zaujímavá je aj kapitola o amerických zberate木och, ktorí kúpili stovky diel starých majstrov v Európe, sú aj vo svetoznámom Guggenheimovom múzeu v New Yorku, jeho riadite木om bol 27 rokov bratislavský rodák Thomas M. Messner, koncom minulého roka som sa s ním stretol spolu so sochárom T. Bartfayom, exprezidentom R. Schusterom a inými.

Ján Bábik

Text pod foto:

Minister kultúry SR Marek Ma膹ari膷 odovzdal Milanovi Várošovi u啪 piatu cenu za dvojzväzkové Stratené slovenské poklady

Text pod list:

Vysoké ocenenie dostal M. Vároš aj od velikána našej kultúry Milana Rúfusa