ղľáԾ
Soňa Tomašových (1952)
Obrázky z minulého života (vo vlastnom náklade 2003)
Nevšedné obrázky zo všedných dní
Soňa Tomašových (1952) pracuje ako knihovníčka apsychoterapeutka v Pinelovej nemocnici vPezinku. Vo svojom literárnom debute Obrázky z minulého života (vo vlastnom náklade asfinančným prispením MK SR, 2003) vykreslila celé priehrštie rozmanitých obrázkov zo života – príbehov, nápadov, pocitov, svojich snov i túžob.
Hoci ide o autorkinu prvotinu vo vydavateľskej oblasti nie je úplnou začiatočníčkou: dala totiž knižnú podobu denníku svojho syna, ktorý tragicky zahynul, Ako ďaleko je do Šanghaja (Belimex 1996). Soňa Tomašových až ako zrelá štyridsiatnička začala zhodnocovať svoj doterajší život a klásť na papier mnohé autentické zážitky, ale najmä úvahy, city a spomienky. V úvode knižky sama hovorí: „Píšem z vlastnej nespokojnosti ...chcem písať preto, lebo niečo hľadám.“
* Čo bezprostredne ovplyvnilo vaše rozhodnutie napísať a vydať knihu?
– Zlomené rameno ma prinútilo zamyslieť sa nad tým, kam sa ponáhľam. Položila som si otázku, čo vlastne nestíham, aodpoveď sa akosi „napísala“ sama: nestíhala som vlastnú sebareflexiu. Písaním iba doháňam zameškané...
* V knihe odkrývate pred čitateľmi svoj súkromný život. Komu ste knihu určili?
– Všetkým, ktorí chcú porozumieť sebe, nebáť sa vlastných citov a zasmiať sa nad vlastným svetom. Patrím k „zrelej strednej generácii“, ale na knihe sa dobre zabával ajosemnásťročný mládenec. To ma naozaj povzbudilo.
* S akým pocitom držíte v ruke svoju prvú knihu?
– Úprimne sa znej teším. Moji prví čitatelia ma zasypali nadšením.
* Nazdávate sa, že vnútorný nepokoj vás opäť ,,prinúti" siahnuť po pere ?
– Už sa tak stalo. Postihol ma vnútorný nepokoj ztoho, čo na knihe
pokladám za nedotiahnuté. Chcem sa teda zlepšiť. Takže pokračujem vpísaní. Stalo sa mojím spôsobom vyjadrovania vlastného bytia.
Rozprávala sa Lýdia Čelková
