ղľáԾ
Rozhovor so spisovateľom Jozefom Žarnayom.
Jozef Žarnay je legenda slovenskej vedeckej fantastiky a literatúry pre deti amládež. Čitatelia ho poznajú hlavne zčítaniek, prípadne zjeho novších diel ako ČDZ č Kolumbovia zo základne Ganymedes. Pred pár rokmi mu vyšla zbierka poviedok Vesmírne prípady. Na literárnu mapu ho však dostala kniha Tajomstvo dračej steny s dobrodružstvami troch školákov – Stanina, Vila aFera – naprieč časom ivesmírom. Známejšie je však jej pokračovanie Prekliata planéta. Tajomstvo Dračej steny vyšlo prvýkrát vroku 1973, posledná dotlač bola vroku 2007. Vdecembri sa titul dočkal štvrtého vydania vo vydavateľstveArtis Omnis (snovou redakčnou úpravou ailustráciami). Na krste nového vydania knihy sa objavil aj pán Žarnay, aby ohlásil okrem pripravovaného re-vydania Prekliatej planéty, ktoré vyjde vapríli, aj ďalšie pokračovanie. Kniha pod názvom Tajomstvo prekliatej planéty nebude však niesť už jeho autorstvo, namiesto toho ju napíše Matúš Škvarka vspolupráci silustrátorom Sendym Fialom. Vydavateľ Ivan Harman priznal, že spokračovaním za Žarnayom počas desaťročí prišli mnohí. Sám autor sa s takým nápadom pohrával, ale až koncept Škvarku aFialu samu pozdával. Redaktor Knižnej revue si túto príležitosť nenechal ujsť aurobil slegendou slovenskej žánrovej literatúry rozhovor.
Aký je to pocit, vedieť, že je ovašu knihu záujem aj po viac ako päťdesiatich rokoch od jej prvého vydania?
Samozrejme, že je to bezvadný pocit. Ja som si myslel, že tie knihy už takto nevyjdú. Hlavne preto, lebo časti textu zostarli anevedel som, č bude one záujem. Pán vydavateľ Ivan Harman ma svojím záujmom prekvapil.
Aj editorka nového vydania Andrea Harmanová na krste spomínala, že archaizmy vtexte pre nich predstavovali oriešok. Pre ne zvažovali aj zmeny vtexte. Ako ste sa vy stavali ktomuto problému?
To sa robí bežne, aj iným autorom sa to stáva. Nie je to nič nového pod slnkom.
Nakoniec zvolili elegantné riešenie formou slovníka vzávere knihy.
Áno, aj ja hovorím, že je to skvelé riešenie. Schvaľujem to.
Zaujíma ma, čo vás inšpirovalo pri písaní Tajomstva Dračej steny. Vsedemdesiatych rokoch sci-fi nebol unás, za železnou oponou, až taký rozšírený žáner. Iste, boli tu diela Stanislawa Lema alebo bratov Strugackých. Navyše kniha kombinuje aj prvky chlapčenských dobrodružstiev. Čo vás ktomu teda inšpirovalo?
To je ťažko teraz povedať, neviem, č si už spomeniem. Čítal som vtedy, čo sa dalo. Napríklad Kolumbov som písal ako vernovku. Inšpiroval som sa Dvomi rokmi prázdnin. Aj tam vystupovala skupina chlapcov ako vmojich knihách.
Aj druhá polovica Dračej steny vsebe nesie odkazy na Verna, mám pocit, že vniektorom zvydaní mala aj podnadpis 2000 rokov prázdnin. Nie je tak?
Ja som pôvodne navrhoval, aby sa to volalo Tri roky prázdnin. Ale redaktorka mi vtedy povedala, že by bolo lepšie, keby sa to nazvalo inak.
Aké to bolo, vydávať vedeckú fantastiku pre deti za socializmu?
Takéto knihy vtedy nerobili problém. Mal som šťastie. Teraz mi hovoríte, že som legenda apodobné somarinky, ale vtedy bolo ľahké stať sa legendou. Nikto iný pre deti vtedy nepísal. Časom prišli aj iní autori aautorky, po dvoch alebo troch rokoch.
Jozef Repko tiež začínal neskôr?
Tiež. Inak, jeho kniha Kolónia Lambda Pí je podľa mňa najlepšia slovenská fantastika. Je to ogeneračnom hviezdolete. Táto téma sa píše veľmi náročne. Ja mám vo svojej zbierke asi päť kníh stouto tematikou. Zo Slovenska je to pri tom táto jediná.
Unás ich veľa ani nevychádza. Najznámejší román stouto témou Nonstop od Briana W. Aldissa vyšiel vniekoľkých vydaniach včeštine, ale vslovenčne ani raz. Chcem sa však opýtať, čo hovoríte na filmovú adaptáciu Dračej steny aPrekliatej planéty zroku 1985 Tretí šarkan? Ten film má výrazne inú atmosféru ako knihy.
Raz som dostal podobnú otázku od detí. „Prečo ste natočli taký slabý film?“ Tak som im vysvetlil, že nie som filmár, že ja som len dal práva na sfilmovanie. Navyše je rozdiel medzi americkými filmami smiliónovými nákladmi ainé je nakrúcať unás za zlomok tej sumy.
Pri tom filmovaní boli aj úbohé podmienky. Nechceli im poskytnúť priemyselné podniky na exteriéry. Bolo treba zábery na zničené aroztrieskané budovy anikto im nechcel dať súhlas. Časti preto filmovali vMaďarsku. Potom sa sniektorými podnikmi dohodli, ale dodnes neviem sktorými. Nepovedali mi to. Podmienkou bolo, že nesmie byť vidieť, kde to bolo nakrúcané.
Potom sa to odrazilo aj na filme. Zničená krajina, nejaké pozadie, ale nič konkrétne tam nie je vidieť.
Narážam na to, že kniha má aj humorné momenty. Film pôsobí dramatickejšie amiestami depresívnejšie. Dáva aj väčší dôraz na ekologickú myšlienku Prekliatej planéty. Zaujíma ma pohľad vás ako autora, ktorý stanovil nejaký tón knihy atáto interpretácia sa jej nedržala. Prekážalo vám to, alebo, naopak, ste takýmto zmenám otvorený?
Ťažko mi to posúdiť. Ja som stým mal podobný problém, keď mi čtatelia, aj dospelí, hovorili, že Prekliata planéta je slabšia ako Drača stena, lebo je vnej veľa ekológie. Ale to bolo povedané nimi, nehovorím to ja. Každý má na tú tému vlastný názor. Ako na všetko.
Mne Prekliata planéta práve pre ekologickú myšlienku pripadala zaujímavejšia. Nie je len ochlapčenskom dobrodružstve. Bol ohlásený tretí diel, ale nepíšete ho vy. Je to váš svet, vaše postavy azrazu ho bude mať vrukách niekto iný. Čo to pre vás ako autora znamená?
Dúfam, že sa im to podarí. Prečo by vtom nepokračovali, keď to bude dobré. Nech si píšu. Chcem len, aby to malo podobný dej, podobný spád apodobný humor. Aby ztoho nespravili niečo iné.
Vy osobne nepripravujete nič nové?
Ja som penzista, iako učteľ, iako spisovateľ. Knihu si už netrúfam napísať. Na jej vydanie treba predsa aj financie. Ačo sa týka poviedok, ľudia, ktorí mi ich pomáhali vydávať, sú už na dôchodku alebo, bohužiaľ, už niekde inde. Mladšia generácia vydavateľov mi ani neodpovedala, keď som ich poslal. To bolo ešte včasoch papierových rukopisov.
Tak som skončl. Nechcem sa nikomu vnucovať.
Všimol som si, že vposledných rokoch ste veľa toho nevydali. Keď nerátam Vesmírne prípady u Artis Omnis, tak sa vaše poviedky už pred rokmi vytratili aj znáboženského magazínu Pútnik svätovojtešský...
Vy ste prvý, kto mi toto spomína! Treba povedať, že už za prvej republiky najviac sci-fi vydávalo Vydavateľstvo svätého Vojtecha. Ja som im poslal tri alebo štyri staré poviedky, čo som mal, aoni po nich okamžite skočli. Vydali mi ich nakoniec dvanásť anikde inde nevyšli.
Chvalabohu, že to takto opadlo.
(Autorská poznámka: magazín Pútnik svätovojtešský je jeden znajdlhšie vydávaných časopisov na Slovenku. Vychádza raz ročne aJozefovi Žarnayovi vňom uverejnili cyklus poviedok inšpirovaných postavou Gilberta K. Chestertona – otcom Brownom. Autorove poviedky opisujú kňaza, menovca slávnej literárnej postavy, ktorý vyšetruje zločny azáhady vo vesmírnych kolóniách.)
Moje prvé stretnutie svašou tvorbou bolo prostredníctvom učebnice literatúry. Stali ste sa kánonom slovenskej sci-fi... Ktorú zo svojich kníh spätne hodnotíte ako najlepšiu alebo máte najradšej? Teraz, sodstupom času, je to asi ľahšie povedať pre vás, ako keby som túto otázku položil aktívnemu autorovi. Alebo, ako vnímate to, že ste sa stali pevnou súčasťou slovenskej literatúry?
Neberiem to tak. Hlavne to, že som vučebniciach. Môže prísť iný minister aľahko znich vypadnem. Zaradia tam iné knihy. Všetko je také dočasné.
Máte tak nejakú obľúbenú knihu?
Zo svetovej literatúry?
Nie, zvášho diela. Zaujíma ma, na ktorej vám práca priniesla najviac radosti.
Ťažká otázka. To je, ako keby ste sa rodiča opýtali, ktoré jeho dieťa je jeho obľúbené.
Som si toho vedomý. V školách sa učí oČDZe. Vsci-fi komunite má kultové postavenie Drača stena. Film zase čerpá zjej pokračovania. Váš literárny odkaz je veľmi silný. Zaujíma ma pohľad autora na svoje vlastné dielo.
Drača stena bola prvá. Aostane prvá. Ňou sa to začalo. Keby nemala úspech, neviem, č by tie ďalšie mali šancu.
Akeď ste to už načrtli, aké je vaše obľúbené dielo alebo postava zo svetovej literatúry?
Tam je toho veľa. Strugacki, Asimov, Lem... Veľmi som mal rád poviedky. Dnes sú poviedky akosi bokom. Vlastne neviem, č stále vychádzajú tí starí autori. Možno Strugacki. Písali štýlom, voč ktorému nemôže nikto namietať. Veľa je toho.
Foto: archív SLC
