ղľáԾ
Spisovateľ Pavol Janík (1956) zaujal literárne publikum najmä básnickým satirickým zrkadlením aktuálnych inadčasových tém. Venuje sa aj tvorbe dramatických diel, filmológii aprovokujúcej publicistike. Sniekdajším prvým námestníkom federálneho ministra vnútra pripravil knihu rozhovorov Generál Lorenc – Dešifrovaný svet. Na pulty kníhkupectiev ju prináša produkčný dom Forza.
Čo vás po rozmanitých autorských skúsenostiach priviedlo ktomu, aby ste vydali knižku rozhovorov sbývalým šéfom česko-slovenskej tajnej služby Ing. Alojzom Lorencom, CSc.?
Prepojenie vysokej politiky sčinnosťou spravodajských organizácií je realitou anaša planéta sa teší mimoriadnej pozornosti špionážnych zariadení výzvedných služieb. Napríklad riaditeľ CIA už pred 15 rokmi konštatoval, že čoskoro bude kontrolovaný každý bod na zemeguli aspoň zjedného zdroja anajdôležitejšie oblasti aobjekty viacerými technickými zariadeniami. Je to dobré, alebo zlé? Je to optimistické, alebo pesimistické? Vedomosti sú najväčšia sila, povedal tuším Francis Bacon aRockefeller si túto myšlienku dal vytesať na priečelie svojho centra vNew Yorku. Poznanie nerobí človeka vždy šťastným, ale ani neinformovanosť neprispieva kspokojnosti azodpovednému životu.
Akú úlohu majú podľa vás plniť špeciálne služby vnajvyspelejších krajinách sveta sdemokraticky usporiadanými pomermi?
Usporiadané pomery môže zaručiť iba fungujúci model spoločnosti, teda konkrétny systém politických vzťahov. Ak sa niektorí jednotlivci nezaujímajú osprávu verejných záležitostí, to ešte neznamená, že mašinéria štátnej moci sa prestane zaujímať oňho, že prestane byť predmetom jej kalkulácií imanipulácií. Politika si každého nájde aj bez jeho väčšieho úsilia či priameho pričinenia. Vtomto zmysle naozaj nik nie je dostatočne či úplne stratený.
Ako by ste charakterizovali osobnostné vlastnosti muža, ktorého česká novinárka nazvala uctievaný nepriateľ, teda generála Lorenca?
Práca na pomerne rozsiahlom rukopise potvrdila moje očakávania. Ide naozaj oneobyčajného človeka snevšednými znalosťami. Zažil som, ako mu ľudia zumeleckých kruhov – bez ohľadu na ich politickú orientáciu – ďakovali za osobný podiel na tom, že historický zvrat na konci 80. azačiatku 90. rokov sa zaobišiel bez násilia. Nielen čitatelia knihy Ministerstvo strachu? Vedia, že Ing. Alojz Lorenc, CSc., vytvoril roku 1973 medzinárodne používaný šifrovací algoritmus. Znašej knižky sa dozvedia, že roku 1999 mu priznali patent na zdokonalený šifrovací algoritmus používaný vo firmách, ktorých je spoluvlastníkom. Pôsobia voblasti organizačného poradenstva, ochrany informačných systémov, analýzy rizík, výskumu kryptológie avývoja osobitných softvérových prostriedkov.
Čo vás počas prípravy publikácie najväčšmi upútalo ačím by ste zároveň chceli podnietiť zvedavosť amatérov izáujem profesionálov?
Zpsychologického, ale aj sociologického hľadiska je napríklad nesmierne zaujímavá motivácia britského agenta KGB, ktorý Sovietom prezradil budovanie tajného tunela zo západného Berlína ku komunikačným uzlom vo východnom Berlíne. George Blake svoje pohnútky vyjadril slovami: „Zistil som, že Sovietsky zväz sa snažil vybudovať novú spoločnosť, vktorej bude rovnosť, spravodlivosť adobré sociálne zabezpečenie. Považoval som to za ušľachtilý pokus, ktorý treba podporovať. Pretože vtom čase moja práca vSecret Inteligence Service spočívala vtom, že mala zabrániť vzniku takej spoločnosti, cítil som, že konám nesprávne.“ Zdá sa, že všpionáži naozaj krajiny nastavujú zrkadlo nielen zastretým aktivitám protivníkov, priateľov aspojencov, ale aj vlastnému politickému systému.
Ak poslaním špeciálnych služieb je niečo aniekoho chrániť azároveň proti niečomu aniekomu pôsobiť, ako sa vám ztohto zorného uhla javí Štátna bezpečnosť?
Vnímam ju rovnako diferencovane ako celé uplynulé polstoročie. Na základe aktuálnej sociálnej skúsenosti už vieme, že tam, kde moc nemá štát, majú moc iné štruktúry. Súhlasím sgenerálom Lorencom, ktorý nerád počuje pojem agent-provokatér, že päťdesiate roky boli obdobím inkvizície. Tajné služby naozaj nepredstavujú štát vštáte, ale zodpovedajú jeho politickým pomerom. Každá výzvedná organizácia môže byť nebezpečnou bezpečnosťou, jej konšpiratívna činnosť obsahuje veľa potenciálnych rizík. Dôvera ktajným službám odzrkadľuje dôveru kpolitickým inštitúciám, ktoré ich majú účinne kontrolovať, aby pôsobili vsúlade sústavou averejne známymi strategickými cieľmi.
Zhováral sa Andrej Ferko
FERKO, Andrej: Nervový systém moci (Rozhovor sPavlom Janíkom oknihe Generál Lorenc – Dešifrovaný svet). In: Knižná revue, roč. XI, 7. 2. 2001, č. 3, s. 8.
