膶脥M 沤IJE LITERAT脷RA

膶ÍM 沤IJE LITERATÚRA

Na naše anketové otázky odpovedá prozaik Pavel RANKOV, autor poviedkových kníh S odstupom 膷asu (1995), My a oni / Oni a my (2001), V tesnej blízkosti (2004). Okrem vlastnej tvorby sa Pavel Rankov zú膷ast艌uje na literárnom 啪ivote ako publicista 膷i ako porotca poviedkovej sú钮a啪e.  

  • Stáva sa pod木a vás slovenská literatúra ostrovom samým pre seba, alebo sa jej darí  prenika钮 do ka啪dodenného 啪ivota?

– Slovné spojenie prenikanie literatúry do ka啪dodenného 啪ivota má minimálne dva významy. Prvý hovorí o tom, 膷i autori píšu o 啪ivote, 膷i ich diela reflektujú ka啪dodennú realitu, druhý zasa o tom, 膷i sa knihám slovenských autorov podarilo zasiahnu钮 do 啪ivota 木udí, 膷i sa 膷ítanie slovenskej literatúry stalo ka啪dodennou sú膷as钮ou 啪ivota. Ak dovolíte, budem sa venova钮 tomuto druhému prieniku literatúry a ka啪dodennosti. Ak by bolo mo啪né odpoveda钮 iba áno alebo nie, moja odpove膹 by bola nie. Slovenská literatúra neprenikla dostato膷ne do ka啪dodenného 啪ivota be啪ných 木udí. Slováci si pod slovenskou literatúrou stále predstavujú našu klasiku z konca devätnásteho a prvej polovice dvadsiateho storo膷ia. Slovenská literatúra sa pre nich kon膷í lyrizovanou prózou, 膷o je mimochodom celkom dobrý koniec... Ale vá啪ne, lebo situácia je vá啪na. Sú膷asná slovenská literatúra nemá v 啪ivote sú膷asnej slovenskej spolo膷nosti také miesto, aké by jej vzh木adom na kvalitu autorov patrilo. 膶itatelia beletrie sú všade v Európe nacionalisti. V rebrí膷koch bestsellerov vo Francúzsku vedú francúzski autori, v Taliansku talianski autori, v Nemecku nemeckí. U nás však 木udia ventilujú nacionalizmus nesprávnym smerom a na slovenskú literatúru im u啪 neostáva 膷as. Ve木kú chybu pod木a m艌a v tomto smere robia stredné školy. 膶íta钮 aktuálnu literatúru by nemalo by钮 len „nadhodnotou“ progresívnych sloven膷inárov, ale elementárnou nutnos钮ou v ka啪dom ro膷níku. Na 膷o sú potom tí nacionalisti vlastne hrdí, ak ne膷ítajú Rakúsa, Slobodu, Vilikovského a Mitanu? Na zahrani膷né automobilky?

  • 膶o vám v našom slovenskom literárnom 啪ivote chýba, ako by sa mohla zlepši钮 celá literárna komunikácia?

– Plnohodnotný literárny 啪ivot potrebuje autorov, diela, vydavate木ov, kritikov, literárne prílohy v denníkoch a relácie v médiách, kníhkupectvá, u膷ite木ov a najmä verejnos钮. Slovenský literárny 啪ivot má problémy vo viacerých polo啪kách. Vydavatelia? Ke膹 minulú jese艌 K. K. Bagala ohlásil, 啪e kon膷í s vydávaním literatúry, všetci sa pýtali, kto teraz tú slovenskú literatúru bude vydáva钮. Potrebovali by sme aspo艌 pä钮 vydavate木stiev, ktoré by pravidelne a cie木avedome vydávali vo vä膷šom mno啪stve pôvodnú literatúru, a to aj takú, ktorá má estetické ambície. Kritici? Spomínate si na to, 啪e by nejaká slovenská kniha vyvolala medzi kritikmi 啪ivú polemiku, 啪e by naozaj reagovali jeden na druhého a vymie艌ali si názory v médiách alebo literárnych 膷asopisoch? Ja nie, hoci takých kníh, ktoré sú na polemiku ako stvorené, je nieko木ko – Hvorecký, Matkin, Bilý, ale predtým z úplne iných dôvodov zasa Mitana 膷i Tomáš Horváth. Literatúra v médiách? Existuje len Devín, ktorý ponúka aj relácie moderné a ambiciózne, inak ni膷. Vzh木adom na to, 啪e v televíznej rade majú prevahu nominanti sú膷asnej národne orientovanej koalície, je v STV slovenskej literatúry podozrivo málo. Kníhkupectvá pova啪ujú slovenskú literatúru spravidla za a priori remitendu. Tak啪e zhrnuté: európsky národ, ktorý sa nezaujíma (aj) o svoju literatúru, je rovnako smiešny ako národ, ktorý ignoruje svoj film.