ղľáԾ
Rozhovor shistoričkou Denisou Nešťákovou
Ambíciou knihy Moc sexu. Sex asexualita vmoderných dejinách Slovenska je „ponúknuť skutočný pohľad na dejiny sexu asexuality v našej krajine apozrieť sa tak na reálnosť aopodstatnenosť rozširovaného mýtu o‚tradičných’ hodnotách Slovenska“. Jej zostavovateľka Denisa Nešťáková patrí medzi najvýraznejšie predstaviteľky mladej generácie slovenských historikov.
Vaša publikácia sa venuje sexualite vmoderných dejinách na Slovensku. Ako bola táto téma v historiografii apríbuzných vedách spracovaná doposiaľ?
Na Slovensku sa výskum, najmä ten historický, téme sexu asexuality vdejinách vyhýbal, azda pre nezanedbateľný fakt, že je veľmi jednoduché skĺznuť do škandalizovania dejín. No zároveň vo vede jestvuje aj akýsi pátos avedkyne avedci sa radšej venujú tzv. veľkým politickým, vojenským či diplomatickým dejinám. Navyše, sexualitu asex spájame stzv. „ženskými dejinami“, srodovými štúdiami apodobne, čo unás ešte stále pochopenie len nachádza.
Čiastkovo však téma sexu asexuality bola spracovaná apublikovaná vo viacerých vedeckých zborníkoch.Tieto texty boli zaujímavým, poučným anovátorským počinom, no keďže sa ocitli vakademických publikáciách, verejnosť (dokonca aj samotné akademičky aakademici) sa knim dostali iba málokedy.
V úvode knihy je jednoznačne pomenovaná snaha reagovať na súčasné politické diskurzy, dovolávajúce sa „tradície“ aneexistujúcej idyly. Ktoré udalosti posledných rokov vspoločenskom a politickom živote vás zasiahli najväčšmi amožno motivovali vyrovnať sa snimi prostredníctvom historickej vedy?
Neboli to asi konkrétne udalosti, ale skôr stereotypy anové trendy, ktoré zasiahli aj Slovensko. Jednoznačne ma rozrušil nárast útokov na rodovú rovnosť, snaha oobmedzenie prístupu kinterrupciám tými politikmi apolitičkami, ktorých pod maskou pomoci ženám motivuje skôr snaha oponižovanie žien. Smiešno-smutný je bizarný fakt, že boj za „tradičné“ hodnoty, ako ajútoky na adresu LGBT+ komunity vedú poslanci sveľmi pochybnými partnerskými vzťahmi. Zároveň ma dosť zasiahol spôsob, akým odznela diskusia osexualizovanom násilí aobťažovaní, ktorú do istej miery spustilo hlúpe, ale veľmi príznačné správanie sa jedného staršieho slovenského herca. Apodobne to bolo aj pri debatách osexuálnom zneužívaní maloletých vnápravno-výchovných centrách či vmarginalizovaných komunitách, keď sa nehovorilo opáchateľoch, ale o „mravne poklesnutej“ mládeži.
Považujem za zaujímavé, že autormi jednotlivých štúdií sú skúsení odborníci zviacerých vedných odborov, ako aj doktorandky. Ako ste postupovali pri výbere autorov?
Musím povedať, že výber autoriek aautorov nebol vôbec zložitý. Hoci spočiatku sa objavili obavy, či nejde onejakú zbytočne bulvárnu publikáciu, napokon mi všetci oslovení dôverovali, za čo som im veľmi vďačná.
Práce mnohých som poznala už ako študentka, ahoci sa nik znich nevenoval dejinám sexuality ako primárnej téme, vždy sa tento motív vich práci objavoval. Neskôr som sniektorými spolupracovala alebo sme sa stretli na konferenciách aodkedy som sama začala pracovať na téme dejín plánovania rodiny, spoznala som mladšiu generáciu našich doktorandiek adoktorandov, ktorí sa téme zurčitého uhla pohľadu venujú. Následne je skvelé vidieť, čomu sa venujú naozaj skúsení vedeckí odborníci a čo prináša „mladá krv“. Sčasťou autoriek aautorov mi pomohlo aj vydavateľstvo, ktoré sa zameriava najmä na historické práce, ateda našich historikov ahistoričky dobre pozná.
Zameranie jednotlivých štúdií je pomerne heterogénne. Nechali ste autorom voľnú roku pri ich tematickom výbere?
Bola to viac-menej spolupráca. Keďže som práce viacerých oslovených už poznala, sama som navrhovala okruhy tém, no zároveň som zdôraznila, že výber témy ponechám najmä na nich samotných, apo návrhu témy autorkou alebo autorom sme sa, myslím, vždy bez problémov dohodli.
Teraz si však uvedomujem, že jednotlivé štúdie spracúvajú relatívne rôznorodé témy. Na jednej strane pre niekoho môže pôsobiť rušivo, že jednotlivé časti knihy nie sú väčšmi prepojené, no pretože na tému dejín sexu asexuality na Slovensku ide oakúsi prvotinu, zmôjho pohľadu je zaujímavá práve tá široká škála. Inými slovami, bolo pre mňa fascinujúce vidieť, čo všetko kdejinám sexu patrí, aké historické pramene jestvujú, ktoré disciplíny ich študujú, ateda fakt, že máme ešte veľa roboty pred sebou.
Vo svojej štúdii sa venujete základným koncepciám sexuality apartnerského sexuálneho života od roku 1918 po rok 1965. Počas štyroch dekád došlo na Slovensku kmnohým politickým zmenám, ktoré ovplyvnili nazeranie na problematiku. Myslíte si, že tieto zmeny sa aj reálne odzrkadľovali na sexuálnom apartnerskom živote vsúkromnej sfére?
Politické a spoločenské zmeny, ktoré priamo zasahujú aj otázky spojené so sexualitou, majú do značnej miery reálny vplyv na sexuálny apartnerský život jednotlivcov. Samozrejme, voči týmto zmenám alebo požiadavkám sa paralelne vytvára aj odpor, resp. sa formujú alternatívne spôsoby prežívania sexuality asexu. Od postojov voči utváraniu zväzkov mimo spoločenských tried cez dostupnosť antikoncepcie aekonomickú nezávislosť žien po legalizáciu neheteronormatívnych vzťahov – to všetko formuje aovplyvňuje náš partnerský a sexuálny život.
Zdá sa mi, že vporovnaní s inou domácou historickou produkciou je Moc sexu pomerne reflektovaná. Zrejme sa tomu nemôžeme čudovať vzhľadom na atraktívnosť a zdanlivú „bulvárnosť“ témy. Aká je zatiaľ spätná väzba? Objavili sa aj negatívne reakcie?
Veľmi sa teším zo záujmu verejnosti oknihu, napokon, bola písaná súmyslom, že napriek jej odbornosti by mala byť čitateľná azaujímavá. Asamozrejme, okrem zdanlivej „bulvárnosti“ jej cieľom zostáva informovať oveciach, ktoré nám pomôžu chápať aj súčasnosť adnešné debaty osexe asexualite, ajveci snimi spojené. Ku mne sa dostali najmä pozitívne reakcie, zatiaľ žiadny anonymný online hejt.
Asi najviac rôznorodých reakcií dostala samotná obálka – časť čitateliek ačitateľov ju priam neznáša ačasť úplne zbožňuje.
Okrem Filozofickej fakulty UK pôsobíte aj ako vedecká pracovníčka Herderovho inštitútu vMarburgu. Čomu konkrétne sa vsúčasnosti v inštitúte venujete?
VMarburgu som zodpovedná za československú časť projektu odejinách plánovania rodiny od konca 19. storočia po uvedenie antikoncepčnej tabletky na trh. Vpraxi to znamená výskum toho, ako do individuálnych rozhodnutí žien amužov otom, koľko detí mať ači vôbec, zasahovali aktéri ako politici, klérus, veda, ideológia, politické, spoločenské aekonomické zmeny. Súčasťou je pohľad na vývin sexuálnej výchovy, antikoncepcie, debát ointerrupciách, ako aj individuálna prax.
Môžete na základe vašej skúsenosti identifikovať výraznejšie rozdiely medzi domácimi historickými pracoviskami apodmienkami vMarburgu, resp. v Nemecku?
Začnem tým najsmutnejším rozdielom – financiami. VNemecku sú vrámci každého projektu vyhradené finančné zdroje na preklady alebo gramatické korektúry anglických textov. Takto sa texty vNemecku pôsobiacich vedkýň a vedcov dostanú bez väčších problémov do najlepších vedeckých časopisov. Prvá vec, ktorou odradí text vydavateľa, je nedokonalá angličtina abez profesionálneho prekladu alebo výborného tzv. proofreadingu neprejde ani najlepšia štúdia. Slovenská veda teda nemá šancu, ak sa nezameria na túto formalitu. Takisto sa bez problému preplácajú všetky náklady na konferencie, dlhodobé výskumné pobyty apod. Preto slovenská veda nie je nevyhnutne „horšou“, je len jednoznačne menej viditeľnou pre nedostatok financií na takéto formality.
VNemecku sa kladie veľký dôraz na teóriu, metodológiu ametódy, čo unás dosť chýba. Voboch prípadoch je to zlé. Kým vNemecku tento obrat na teóriu niekedy znamená neochotu alebo nezáujem opramene aprehnané teoretizovanie, na Slovensku často pre chýbajúce poznanie najnovších teórií nevieme dobre interpretovať pramene. Stredná cesta by bola ideálna.
Tak vNemecku ako aj na Slovensku jestvuje ešte stále mnoho vedkýň avedcov, ktorí publikujú pre publikovanie samotné – poviem to škaredo – nezaujímavé, neprinášajúce nič nové aveľmi nudne napísané publikácie len pre ďalšie „čiarky“, teda aby bol „pokoj“ adôkaz, že človek píše. Taká veda mňa nebaví. Napokon, sme platení zdaní, ateda našou povinnosťou by malo byť vzdelávať, skúmať apísať oveciach, ktoré majú zmysel,oktoré je záujem alebo majú praktické využitie.
Zdá sa, že vrámci vášho výskumu sa púšťate do pomerne nových adosiaľ nespracovaných tém. Vpublikácii Fašizmus náš slovenský ste sa venovali pravicovému sionistickému hnutie Betar, ktoré pôsobilo ivmedzivojnovom Československu. Ako ste sa dostali ktejto téme?
Kým môžem, vyberám si témy, ktoré bavia mňa, chcem sa dozvedieť viac a zároveňverím, že môžu byť zaujímavé aj pre iných. Téme pravicového sionizmu som sa venovala už vo svojej dizertačnej práci oarabsko-židovských vzťahoch vmandátnej Palestíne. Navyše, pri výskume holokaustu na Slovensku mnohé preživšie a preživší hovoria oich predvojnovom členstve vniektorom zo sionistických mládežníckych hnutí.
Vaším hlavným vedeckým zameraním je štúdium holokaustu. Ide ojednu zdôležitých apomerne reflektovaných tém slovenskej historiografie dvadsiateho storočia. Kde ešte vidíte najväčšie medzery, ktoré by bolo potrebné vrámci výskumu zaplniť?
Ako „otravná feministka“ musím povedať, že je to práve otázka rodu vrámci holokaustu. Medzery vidím vuplatnení rodovej analýzy, ato napríklad aj vprípade Sloveniek vštruktúrach režimu Slovenského štátu, ako patriarchálne vzťahy vspoločnosti formovali celý režim, ako fungovali tábory pre židovských mužov apre ženy, ako prežívali tento rozklad spoločnosti agenocídu muži aako ženy. Nepovažujem to vôbec za marginálnu tému, ale skôr za dôležité doplnenie achápanie histórie. Ajednoznačne – atu spomeniem môj vlastný budúci projekt – sexualizované násilie vobdobí holokaustu.
Ktoré vedecké práce vašich rovesníkov vás vposlednom období zaujali?
Myslím, že táto naša generácia sa vo veľkom pustila do popularizácie dejín alebo do sprístupňovania nášho výskumu širšej verejnosti, čo veľmi oceňujem. Momentálna situácia, resp. dlhodobé radikalizovanie sa v spoločnosti nám už neumožňuje luxus venovať sa len veľmi špecifickým avysoko akademickým témam, ale núti nás ísť skožou na trh.
Denisa Nešťáková (1987)
Vedecká pracovníčka Herderovho inštitútu vnemeckom Marburgu, členka projektu skúmania problematiky plánovania rodiny na území východnej Európy (koniec 19. storočia – r. 1965). Súčasne pôsobí ako externá spolupracovníčka Katedry všeobecných dejín FiF UK vBratislave, kde sa venuje výskumu holokaustu arodovým otázkam vdejinách 20. storočia. Je zostavovateľkou publikácie Moc sexu. Sex asexualita vmoderných dejinách Slovenska (Paradigma Publishing, 2021).
Ivan Stodola(1987 - 2022)
Foto: archív Denisy Nešťákovej
