ղľáԾ
Rozhovor skresličom Brianom Bollandom.
Dva týždne po tom, ako slovenské vydanie legendárneho Killing Joke opustilo tlačiarne azamierilo do kníhkupectiev, sa vPrahe konal nefalšovaný Comic-Con. V rámci neho dorazili do stovežatého mesta aj mnohí zahraniční tvorcovia, medzi nimi aj ilustrátor Brutálneho vtipu Brian Bolland. Ako kritik,recenzent, nadšenec komiksov a Batmana som využil túto príležitosť vyspovedať ho.
Brutálny vtip je starý takmer 40 rokov. Vslovenskom preklade vychádza až teraz...
Kedy bol publikovaný?
V čase nahrávania rozhovoru sú to ledva dva týždne. Pre slovenských fanúšikov je to naozaj veľká vec. Brutálny vtip je známy, kultový komiks. Myslíte si, že aj po toľkých rokoch má čím osloviť hlavne nových čitateľov?
Ak Batmana nikdy nečítali, viem si to predstaviť. Predpokladám, že komiksy s ním tu máte. Je slovenčina ačeština veľmi rozdielna?
Nie veľmi. Dokonca Brutálny vtip vyšiel vniekoľkých českých edíciách. Mladí Slováci však nečítajú v češtine toľko ako staršie generácie. Väčšinou čítajú vslovenčine alebo angličtine. Aspoň podľa mojej skúsenosti.
Takže tie jazyky sú rozdielne?
Svojím spôsobom, áno.
Och, to som nevedel, ďakujem.
Ako som spomínal, je to kultový komiks. Pomerne temný, desivý adepresívny. Je ťažké si predstaviť, že by po ňom siahli mladší čitatelia. Alebo je to inak?
Poviem vám príbeh. Na konci knihy je poviedka Nevinný muž. Raz som dostal list od jednej matky. Písala, že komiks kúpila pre jej sedemročného syna knarodeninám. Prečítala si ho. Bola ním taká vydesená, že si myslela, že by som už nemal nikdy pracovať skomiksmi. Že som hrozný človek. Ato je len krátky príbeh na záver.
Preto sa pýtam. Slovenská kniha obsahuje Brutálny vtip, Nevinného muža aMuža, ktorý sa smeje od Eda Brubakera.
Ten príbeh som nikdy nečítal.
šٰ tri príbehy majú vsebe nádych reálnych zločinov. Zaujímajú vás skutočné prípady? Je podľa vás vhodné mixovať ich so superhrdinami?
Zločin ma až tak nezaujíma, ale fascinuje ma dobro azlo avzťah medzi nimi. Som relativista. Nemyslím si, že je medzi nimi pevná hranica, podľa mňa každý má vsebe oboje. VUSA je momentálne obrovský problém so streľbou na školách. Vmojich príbehoch je aj streľba. Je tam len ako umelecké poňatie, no ľudia sú schopní urobiť to vrealite. Je to veľmi alarmujúce.
Zároveň vpopulárnej kultúre prebieha akási fetižisácia Jokera. Nie je to zvláštne? Joker je psychopatický charakter.
Mierne sa sním identifikujem. Teda, nezabíjam ľudí na ulici. Je to takto. Batman má masku. Vidíte ho len ako tieň. No Joker má tvár aniekoľko výrazov. To je to, čo sa mi na ňom zdá zaujímavé – dáva najavo svoje pocity. Moment, aká bola otázka?
Oslavovanie Jokera vpopkultúre...
Je tu snami už dlho. Videli ste niekedy Muža, ktorý sa smeje? (The Man Who Laughs je adaptácia príbehu Victora Huga režisérom Paulom Lenim zroku 1928 – pozn. JB) Je to nádherný nemý film. Conrad Veidt hral hlavnú rolu. Pre mňa je najlepší Joker, aký kedy bol. Veidt bol inšpiráciou aj pre Jerryho Robinsona, keď vytváral Jokera. Veidtova postava mala také smutné oči, ale permanentný strašidelný úsmev. Desivý úsmev vidieť aj na mnohých hororových klaunoch. Na tom úsmeve jednoducho niečo ľudí priťahuje.
Spomínali ste, že ste Brubakerov príbeh nečítali.
Nie. Popravde, toto vydanie vidím prvýkrát anevedel som, že je vňom aj iný príbeh. (Zahraničné vydania Brutálneho vtipu bežne obsahujú Brubakerov príbeh – pozn. JB)
Škoda, zaujímal ma váš názor na ten komiks ana to, že je spárovaný svaším.
Ed Brubaker je scenárista alebo ilustrátor?
Scenárista. Píše hlavne detektívky akriminálne príbehy.
Kto to kreslil? Možno ho poznám.
Doug Mahnke.
Toho nepoznám, budem si ho musieť vyhľadať.
Ide oto, že váš komiks je seriózny atemný. Aj Brubakerov je temný, ale iným spôsobom, má vsebe viac komiksového gýču. Párovanie týchto dvoch príbehov sa mi vždy zdalo zvláštne.
Budem si musieť zohnať kópiu, aby som si to prečítal alebo sa aspoň pozrel na výtvarnú stránku. Existuje napríklad verzia Jokera, ktorú kreslil Lee Bermejo anapísal Brian Azzarello. Aten obal je úžasný. (Spomínaná kniha sa volá Joker – pozn. JB) Ato mi pripomína jednu vec. Jokera môžete poňať ako hororové monštrum. No jednoducho to nie je ono. Treba mu dať nejaký ľudský rozmer, aby bol zaujímavý.
Vy ste pracovali vosemdesiatkach sAlanom Moorom. Musím sa spýtať. Vždy bol taký bláznivý čudák alebo je to vec posledných rokov? Aký bol vtedy na začiatku?
Alan je úžasný chlapík. Strávili sme spolu mnoho času. Komiksové festivaly, rôzne miesta, domy našich známych... Úžasný chlapík. Výborný rozprávač. Raz som sním bol na festivale vo Francúzku. Sedel pri mne aza hodinu mi prerozprával príbeh Zpekla. Poznáte ten jeho komiks Zpekla? OJackovi Rozparovačovi?
Ako hovorím, úžasný rozprávač. Amá zaujímavé predstavy omágii. Vtedy bol mojím dobrým priateľom. Postupne sa však odpojil od DC Comics, rozišiel sa sDavom Gibbonsom (ilustrátor Moorovho komiksu ٰáž – pozn. JB). Bolo to asi preto, že DC využilo Gibbonsa ako nárazník medzi nimi aMoorom, ale nefungovalo to. Alan odvtedy snikým odtiaľ nehovorí. Nedokázal som ho kontaktovať už roky.
Ako na váš komiks reagovala Comics Code Authority?
(Comics Code Authority bola inštitúcia, ktorá pod zámienkou vhodnosti pre deti cenzurovala komiksy. Založená bola vpäťdesiatych rokoch, vosemdesiatich rokoch začala strácať svoj vplyv azanikla po roku 2010 – pozn. JB)
Jáj, CDA. Hej, nejaký čas museli mať komiksy ich logo vrohu ako znak, že boli schválené. Brutálny vtip ho nemal. Mám pocit, že vtedy už neexistovali.
Ale áno. Zanikli až začiatkom nového milénia. Je to fascinujúci kúsok komiksovej histórie. Keď sme pri histórii, váš posledný komiks vyšiel okolo roku 2011. Robíte teraz na niečom, alebo ste na umeleckom dôchodku?
Mám párik charakterov, volajú sa Herečka aBiskup. Čítali ste ich? Pracoval som na nich vosemdesiatych rokoch alen pred mesiacom som sa dohodol na ich kompletnom vydaní. Pred dvoma rokmi som vytvoril snimi nový štrnásťstránkový príbeh nazvaný Herečka aBiskup idú kmoru. Bolo to pôvodne určené len na Facebook, no pracujeme na knižnom vydaní. Aešte na mojich memoároch. Inšpiroval som sa Daveom Gibbonsom, ktorý tiež jedny napísal. Majú komiksový formát, ale sú prevažne zložené zfotiek. Je tam všetko. Dal som tam aj moju obľúbenú postavičku. Pochádza zo stripu Jeff Hawk, ktorý tvoril Sydney Jordan. Volá sa Kolvorok. (Boland mi ukáže vuž hotovej vytlačenej knihe stránku so skicou jednookého mimozemšťana, ktorý pripomína medúzu – pozn. JB)
Texty vknihe sú robené tak, aby pripomínali písmo, ktoré sa používalo vstripoch všesťdesiatych rokoch. Bolo to náročné urobiť. Takže to je to, čomu sa venujem vposlednom čase. Netvorím komiksy, ale kreslím pamäti.
Keď kreslíte, čo počúvate?
Čo počúvam? Prevažne podcasty, ale mám aj skvelú zbierku platní. Milujem avantgardnú hudbu, napríklad Fuck Buttons. Počuli ste onich? Mnoho kapiel, ktoré mám rád, sú staré dvadsať alebo tridsať rokov. Moja prvá hudobná láska bol Frank Zappa aThe Mothers of Invention. To bolo všesťdesiatych rokoch. Vsedemdesiatych rokoch som mal rád Krautrock, Can anemecký experimentálny rock. Neskôr to boli Swans. Prípadne mám veľmi rád britskú kapelu Half Man Half Biscuit. Celkom ma baví aj sláčiková hudba zdvadsiatych rokov minulého storočia. Jimmy Rogers, Carter Family amnoho iných obskúrnych hudobníkov.
Aktorá zvašich prác je vaša obľúbená?
Bude to Nevinný muž. Všetko, scenár ikresba, na ňom je moja práca. Užíval som si prácu aj na Herečke aBiskupovi, no nemám úplného favorita.
Foto: Lucia Lackovičová
