ղľáԾ
Rozhovor sliterárnou vedkyňou Ľubicou Schmarcovou, porotkyňou Zlatej vlny 2024
Zlatá vlna je teraz všiestom ročníku aje to vsúčasnosti jediná cena dedikovaná iba poézii na Slovensku. Pociťovala si predtým ty osobne absenciu takejto ceny? Potrebujú poézia či literatúra všeobecne na prežitie ceny?
Zdá sa mi, že po tom, čo sa Anasoft Litera ako výročne udeľovaná literárna cena za prozaické dielo rýchlo etablovala, celkom prirodzene vznikla otázka, či by slovenskému kultúrnemu prostrediu neprospelo vytvoriť aj cenu za poéziu. Fungovali, samozrejme, ceny Literárneho fondu za básnický debut ako jedna zkategórií Ceny Ivana Kraska či za básnický preklad vrámci Ceny Jána Hollého, no žiadna z nich nebola orientovaná výlučne na poéziu. Oproti českému prostrediu, kde Magnesia Litera fungovala od začiatku ako cena udeľovaná vrámci niekoľkých kategórií (dnes ich je myslím až dvanásť), Anasoft Litera bola zameraná výlučne na umeleckú prózu, takže jej pozornosť sa obmedzovala na čitateľstvom preferovaný literárny druh. Poéziu vnímam ako špecifický fenomén, vrámci dnešnej kultúrnej prevádzky minoritný, okrajový, vistom zmysle elitársky, ale zároveň svojou univerzálnosťou pomerne inkluzívny, vkaždom prípade však zameraný na veľmi výnimočné publikum. Práve vdôsledku tejto exkluzívnosti poézia potrebuje istú mieru starostlivosti, vytváranie priaznivých podmienok pre jej kultiváciu, zmysluplnú propagáciu, aby sa rozvíjalo povedomie otom, aké rozmanité podoby môže vsúčasnosti nadobúdať. Literatúra, dokonca aj poézia by určite prežila aj bez cien: ale prečo prežívať, keď je možné aktívne žiť? Zvlášť pri takom špecifickom literárnom druhu, akým je poézia, je jeho kultivácia apropagácia zásadná. Zvyšuje citlivosť voči rôznym kreatívnym spôsobom narábania sjazykom, trénuje schopnosť vnímať s porozumením netriviálny spôsob vyjadrovania, kriticky analyzovať, alebo otvára možnosť použiť báseň ako terapeutický prostriedok, čo sú všetko veľmi aktuálne spoločenské potreby.
Aké má Zlatá vlna symbolické postavenie vdnešnej literárnej prevádzke? Dá sa podľa teba na základe nominovaných vo všetkých ročníkoch vytvoriť istý širokospektrálny obraz oslovenskej básnickej tvorbe?
Okrem už naznačeného prínosu Zlatej vlny pre čitateľky ačitateľov vnímam toto ocenenie aj ako podporu pre básnikov apoetky. Akékoľvek zviditeľňovanie minoritného druhu vo verejnom priestore výrazne pomáha aj jeho tvorcom atvorkyniam. Nominácia do „finálnej“ skupinky piatich či šiestich básnických kníh je povzbudením aocenením od odbornej kritiky nielen pre začínajúcich, ale myslím si, že aj pre už etablovaných autorov aautorky. Môže ich motivovať, stimulovať, ale zároveň aj rozšíriť publikum, pritiahnuť kich textom niekoho, kto sa sich tvorbou doteraz nestretol. Myslím si, že pre záujemcov azáujemkyne opoéziu nie je jednoduché orientovať sa vpomerne veľkom množstve každoročne vychádzajúcich básnických kníh, zktorých mnohé majú len obmedzenú distribúciu. Výber Zlatej vlny tak pomáha kultúrnej verejnosti aspoň na malej vzorke sledovať, ako sa súčasná slovenská poézia vyvíja a čo zostatného roka určite stojí za pozornosť. Táto vzorka, samozrejme, odráža to, aká bola konštelácia básnických kníh vkonkrétnom roku, aurčite zrkadlí aj konkrétne zloženie poroty vdanom roku.
Porota akejkoľvek literárnej ceny môže byť vnímaná rôznorodo – môže ísť oprivilégium, niekto to môže poňať ako povinnosť, pre niekoho symbolizuje stráženie brány do literatúry. Aký máš ty názor? Bol váš spoločný výber s Atillom Mervom aJaroslavom Šrankom komplikovaný alebo, naopak, hladký? Narazili ste na odlišné kritériá pri hodnotení kníh?
Musím sa priznať, že úlohu porotkyne vZlatej vlne 2024 som plnila sveľkou radosťou avnímala som to jednoznačne ako privilégium. Potešilo ma, ako nezvyčajne sme si vporote sadli; debaty sAttilom Mervom aJaroslavom Šrankom boli nielen úžasne príjemné, ale aj nečakane harmonické. Pri básnickej súťaži zohráva nezanedbateľnú úlohu vkus poroty. Akokoľvek sa snažíme byť objektívni ahodnotiť snadhľadom, odstupom aprofesionálne, je to podľa mňa literárny druh, pri ktorom sa subjektívnemu vhľadu nedá úplne vyhnúť. Každý znás prešiel akýmsi „senzitívnym obdobím“, často sú to študentské časy, možno uniekoho nejaká neskoršia fáza, vktorej intenzívne hľadal, čo mu je blízke, čo knemu prehovára, čo sním rezonuje, čo ho provokuje či vzrušuje. Atieto formotvorné kľúčové vnemy výrazne ovplyvňujú, čo si predstavujeme pod umením, filmom, literatúrou, poéziou. Zdalo sa mi preto výnimočné, ako ľahko ahladko sme sa vrámci poroty zhodli avybrali šesť básnických kníh do užšieho výberu. Veľmi rýchlo bolo jasné, ktoré knihy to budú, aj že ich bude až šesť. Všetci vporote nielen radi čítame, ale naozaj máme radi poéziu, takže sme chceli zviditeľniť viac výnimočných kníh. A ako strážkyňa brány som náramne rada poslala za jej hranice dokonca až dva debuty, Michaela Papcuna ajeho zbierku Ghetto Palm a Filipa Németha s jeho Žٲdz. Porotcovanie vnímam ako literárnokritický príspevok kreflexii súčasnej slovenskej poézie, ktorý, samozrejme, nie je definitívny. Včase sa bude vyvíjať nielen pohľad poroty, ale aj ďalšie modelovanie literárneho poľa: možno spochybňovaním nášho užšieho výberu, diskusiami adebatami otom, kto tam mal byť anebol, kto tam bol anemal byť. A,samozrejme, nás ešte na jeseň čaká výber laureáta či laureátky národnej ceny za poéziu Zlatá vlna 2024. Takže sa môže stať aj to, že krásne zladená porota sa vdruhom kole rozhodovania názorovo rozladí.
Celý rozhovor si môžete prečítať na stránkach nášho letného dvojčísla Knižnej revue!
Zdroj: SLC
