ղľáԾ
Čestným hosťom Mesiaca autorského čítania je Taiwan. Navštívi nás aj spisovateľ aekologický aktivista Wu Ming-Yi, ktorý bol nominovaný na International Booker Prize av ktorého tvorbe sa miešajú dejiny svíziami budúcnosti.
Na internete som našiel vašu fotografiu zo Slovenska. Ako ste sa k nám dostali?
Na Slovensku som bol dvakrát. Prvý raz som bol v roku 2014 na pozvanie riaditeľky českého Orientálneho ústavu Táne Dluhošovej v Česku a na chvíľu som si sem odskočil, druhý raz sme tu boli súkromne s manželkou na výlete vo Vysokých Tatrách. Pamätám si, ako nám za oknami pri večeri začalo snežiť a pre nás Tajwancov to bolo veľmi exotické.
Keby ste nám chceli predstaviť tajwanskú literatúru, čo je pre ňu charakteristické? V čom je iná ako čínska?
Taiwan je od osemdesiatych rokov slobodná krajina a keby sme našu literatúru porovnávali, tým najzákladnejším rozdielom je, že na rozdiel od čínskej, ktorá je cenzurovaná režimom, naša obsahuje rôzne témy. I keď píšeme čínsky, tajwanská čínština je ovplyvnená japončinou a obsahuje množstvo výrazov z tajwanského dialektu, čo je jeden z juhočínskych jazykov, ako aj z pôvodných ostrovných dialektov. Pre Číňana znie náš jazyk veľmi exoticky.
Ale rozumie mu?
Áno, ale znie mu cudzo. A rozdiel je oveľa väčší v písanej čínštine. I keď sú naši spisovatelia ovplyvnení čínskou literatúrou, omnoho viac tou svetovou. Keď porovnávame štýly, rozdiel je veľký.
Ako študent ste mohli čítať všetko, čo ste chceli? Čo vás ako čitateľa najväčšmi formovalo?
V roku 1987 padlo dlhoročné stanné právo a došlo k uvoľneniu tajwanskej spoločnosti. Dovtedy nebolo možné čítať čínskych autorov, chýbala akákoľvek kultúrna výmena. Ale mohli sme čítať svetovú literatúru. V 60. a najmä 70. rokoch sme zažívali veľký ekonomický rast a ja som bol v mladosti veľmi ovplyvnený európskou a americkou literatúrou. Jednou z najdôležitejších kníh bola pre mňa Biela veľryba Hermana Melvilla.
A vaše spisovateľské začiatky?
Tajwanská literatúra v súčasnosti nie je úplne zdravá, pretože je veľmi ovplyvnená literárnymi cenami, podporujúcich mladých autorov. Keď som bol mladý, spisovateľov som považoval za nedostihnuteľné idoly, ktoré som obdivoval.
Čo bolo pre vás hlavným popudom stať sa jedným z nich?
Jedným z dôležitých momentov bola smrť môjho otca. Keď zomrel, v jeho šuplíku som našiel staré fotografie, na ktorých bol v japonskej uniforme. Pôsobil v japonskom letectve, ale nikdy o tom nerozprával. Jeden z mojich prvých textov bol práve príbeh môjho otca. Chcel som zachytiť osobnú skúsenosť. Mojou motiváciou nebolo len napísať jeho príbeh, ale aj pochopiť, kým vlastne bol, prečo bol taký prísny, prečo sa nikdy nesmial.
Boli ste nominovaný na International Booker Prize a organizátori pod tlakom čínskej ambasády v Londýne zmenili v propagačných materiáloch vašu národnosť z „Taiwan“ na „Taiwan, Čína“. Rozhodli ste sa protestovať...
V prvom momente som vôbec nevedel, ako sa zachovať. Nakoniec mi priatelia povedali, že v Anglicku poznajú ľudí, ktorí by mi pomohli ohradiť sa voči tomu. Podal som protest a žiadal nápravu. Organizátori veci uviedli na pravú mieru, ale následkom toho odvtedy nemôžem publikovať v Číne. Keďže svoje knihy chodievam do zahraničia propagovať pomerne často, tu a tam sa stane niečo podobné. Nedávno som mal napríklad prednášku na literárnom festivale v Kanade a slovo Taiwan ktosi z plagátov zmazal. Nevedno kto, ale také veci sa dejú.
Ako táto nominácia zmenila váš život a písanie?
Začal som cítiť tlak od vydavateľov i médií, ktoré zo mňa chceli urobiť akéhosi hovorcu Taiwanu. Ale zároveň mi nominácia umožnila získať viac čitateľov, ktorí by sa inak k mojim dielam nedostali.
Vaša tvorba je bohatá na témy. Aké to je hľadať pre ne jazyk?
Myslím si, že bez ohľadu na to, akú tému si pre knihu vyberiem, čitateľ má zakaždým pocit, že toto je Wu Ming-Yi. Na druhej strane, pri procese písania potrebujem pomoc. Domnievam sa, že každý môže obsiahnuť len určité množstvo znalostí, preto keď sa venujem historickej alebo ekologickej tematike, potrebujem dlhé štúdium. Práve nové znalosti mi pomáhajú prekročiť svoj tieň, posúvať sa a vzdelávať i čitateľa.
Čo je pre vás pri výstavbe príbehu najdôležitejšie?
Pri písaní je strašne dôležitá prvotná motivácia. Začiatok. Sám učím kreatívne písanie na univerzite a svojim študentom hovorím, že na začiatku treba nájsť pocit, ktorý vaša literatúra bude vyvolávať. Mnohokrát je zárodkom niečo maličké, ale postupne to rastie a stáva sa pre text stále dôležitejším. Napríklad máme lovca a zbraň. Odkiaľ ju má? Taiwanskí domorodci lovia často zbraňami, ktoré pochádzajú ešte z japonského koloniálneho obdobia. Nedávno prebehla tlačou správa o smrteľnom zranení – lov sa často končí tragicky, pretože tie staré zbrane sú na hranici funkčnosti. To je pre mňa vhodný typ začiatku, odrazového mostíka, ktorý mi dovolí písať o histórii a preklenúť dlhé časové obdobia.
Vo svojej tvorbe často využívate taiwanské mýty a legendy. Držíte sa ich verne?
Taiwanci väčšinou získavajú čínsky orientované vzdelanie, preto sa vo svojej tvorbe snažím zdôrazniť špecifickú kultúru pôvodných obyvateľov. Využívam existujúce mýty, ale neprepisujem ich automaticky, ďalej s nimi pracujem. Napríklad minulý rok som napísal knihu o pôvodných obyvateľoch z oblasti Taroka. Pôvodný mýtus hovorí o obrovi, ktorého zabil ich kmeň. Ja som však nechcel rozprávať o tom obrovi, ale som sa rozhodol rozprávať príbeh jeho mladšieho brata.
Ekológia je vašou základnou témou. Môže fikcia pomôcť pri hľadaní riešení environmentálnych problémov?
Literatúra nie, ale čitatelia áno. Prostredníctvom nich má fikcia praktické dôsledky. Aj teraz sa mi stáva, ako mi niekto pripomenie, že moje knihy mu v mladosti pomohli zapojiť sa do ekologického hnutia. Má to aj ďalší rozmer, pretože ekologické otázky sú komplexné, dosť často obsahujú vedecký aspekt. Pri písaní sa snažím hovoriť s vedcami. Čitatelia chápu, že nestačí vykrikovať heslá, ale treba riešiť problémy komplexne. Som síce profesorom na univerzite, ale takisto mám svoje vlastné pole, na ktorom si pestujem zeleninu...
Taiwan je ostrov a dôsledky klimatických zmien ho ohrozujú bezprostredne. Ako sa vaša krajina vyrovnáva s týmito hrozbami?
Minulý rok som bol v Berlíne na konferencii, ktorá sa týkala klimatickej zmeny, a bola tam malá pracovná skupina, ktorá sa venovala týmto otázkam v literatúre a v umení celkovo. Tam som pochopil, že je to otázka voľby. Dúfam, že na Tajwane si ľudia zvolia prirodzenejší spôsob života a že tú možnosť voľby budú mať naďalej k dispozícii. Že za nich Čína nebude rozhodovať, v akom zničenom svete budú žiť. Pred tridsiatimi rokmi bola u nás väčšina riek znečistená a v Taipei, v našom hlavnom meste, nebolo pre smog vidieť na krok. Teraz je to výrazne lepšie. Naši obyvatelia sa rozhodli, že budú tlačiť na vládu, aby ekológiu brala ako politickú tému. A na situáciu v riekach a v ovzduší to má veľký vplyv. V čase pred voľbami by si u nás už žiaden z politikov nedovolil povedať, že ekonomika je dôležitejšia ako environmentálne otázky. To by už u nás bolo nepredstaviteľné.
Ste zároveň fotografom a maľujete. Čo pre vás táto obrazová forma vyjadrenia znamená?
Je súčasťou mojej tvorby a všetko je v nej prepojené. Dnes ráno som bol u svojho vydavateľa, u ktorého pripravujem na vydanie moju obrazovú publikáciu. Keď som spomínal príbeh o obrovi, je v ňom postava, ktorá tvorí obrázkovú knihu. A to je práve kniha, ktorú som dnes odovzdal.
Celý svet dnes prežíva turbulentné časy. Čo čaká Taiwan?
Chodím do Ameriky propagovať svoje knihy a často sa ma tam pýtajú, čo by som robil, keby Čína napadla Taiwan. Mám päťročnú dcéru a keby sa to stalo, určite by som sa snažil dostať ju do bezpečia, ale sám by som zostal doma. Bola by to moja voľba. Každé životné rozhodnutie je voľbou a stalo sa, že som sa niekedy pomýlil, ale som stopercentne presvedčený, že táto voľba by bola správna.
Wu Ming-Yi (1971)
Jeden z najvýznamnejších taiwanských prozaikov. Jeho román Routes in the Dream bol podľa čDZ辱u Asian Weekly knihou roka, ekofantasy The Man with the Compound Eyes čDZ辱 Time Out Beijing zaradil medzi najlepšie čínsky písané knihy za posledných sto rokov. Za román The Stolen Bicycle bol v roku 2018 nominovaný na The International Booker Prize. Okrem románov píše eseje, ktoré dopĺňa vlastnými fotografiami a kresbami. Je profesorom na Dong Hwa University vmeste Hualien na Taiwane, kde učí čínsku literatúru a kreatívne písanie.
Wu Ming-Yi: Muž sfasetovýma očima
Preklad do češtiny: Pavlína Krámská
MiLu Publishing, Jablonné v Podještědí 2016
Foto: Marek Vadas
