ղľáԾ
Rozhovor s predsedníčkou občianskeho združenia Bratislavské rožky Evou Bolemant
Občianske združenie Bratislavské rožky oslávilo vlani desiaty rok od svojho založenia. Podľa predsedníčky združenia Evy Bolemant má približovanie dejín hlavného mesta veľký zmysel pre nadobúdanie blízkeho vzťahu k Bratislave.
Pred desiatimi rokmi ste spoluiniciovali založenie občianskeho združenia Bratislavské rožky, ktorého poslaním je mapovať históriu Bratislavy. K prednáškam, vychádzkam, výstavám a webovým stránkam pribudlo časom aj publikovanie kníh a každoročného kalendára. Ešte predtým, ako sa budeme viac venovať publikáciám, uveďte, prosím, ako vzniklo združenie, čo vás k tomu motivovalo a prečo si dalo do názvu Bratislavské rožky.
Združenie sme založili pred desiatimi rokmi scieľom ukázať „našu“ Bratislavu – čo na nej/v nej máme radi, prečo tu radi žijeme – avneposlednom rade predstaviť dávnu aslávnu históriu tohto mesta. Skolegami, sktorými sme založili občianske združenie, sme pracovali vSNM – Múzeu kultúry Maďarov na Slovensku na Žižkovej ulici. Často sme sa rozprávali otom, koľkí žijú vBratislave bez toho, aby si knej vytvorili bližší vzťah, čo sa potom často odzrkadľuje aj vkaždodennom živote mesta, vprístupe obyvateľov k pamätihodnostiam amožno aj vmedziľudských vzťahoch. Boli sme presvedčení, že ak predstavíme dejiny, budovy, ulice, námestia aj slávne osobnosti, ktoré sa – hoci aj na krátky čas – ocitli v Bratislave aniečo zaujímavé tu vytvorili,alebo uskutočnili, aa ľudia sa otom dozvedia, možno sa zmení aj ich vzťah kmestu. Budú cítiť jeho dynamiku, považovať za svoje jeho zákutia. Samozrejme, nikoho nemôžeme do ničoho nútiť, preto sme najprv vytvorili dvojjazyčný internetový portál, oslovili sme autorov, historikov, novinárov azačali sme uverejňovať články odejinách starého Prešporka. Keď sme znaše združenie zakladali, dlho sme preň hľadali priliehavý, originálny názov. Už dávno predtým prišiel môj kolega Sándor Papp s nápadom otvoriť v Bratislave obchodík sbratislavskými rožkami (v tom čase neboli rožky na trhu už niekoľko desaťročí). Akeďže obchod sme napokon neotvorili, rozhodli sme sa tento starodávny symbol použiť vnázve našej organizácie. Doména vslovenčine aj maďarčine bola voľná, a tak sme ďalej ani neuvažovali aodštartovali sme našu webstránku. Po desiatich rokoch fungovania združenia musím povedať, že tento milý názov sa osvedčil. Keď vybavujem niečo na pošte, vbanke, n rôznych úradoch, názov pôsobí intenzívne na zmysly – ľudia si predstavujú vôňu, chuť rožkov izážitky stým spojené, zčoho vznikajú krásne rozhovory.
Na stránkach združenia ste pri príležitosti 10. výročia založenia BR spomínali na začiatky, ako ste si kupovali knihy o Bratislave, napríklad aj publikáciu Štefana Holčíka Korunovácie vPrešporku (vyšla vo vydavateľstve PT Marenčin, ktoré za uplynulé roky vydalo množstvo titulov oBratislave). Keď ste začali vydávať knihy súvisiace s bratislavskými dejinami, mali ste podobnú ambíciu?
Spomínanú Holčíkovu knihu, ktorá najprv vyšla vo vydavateľstve Tatran, som si kúpila ešte vroku 1986. Vtedy to bola naozaj vzácna publikácia. Na stránke sme chceli uverejňovať najmä články ohistórii nášho mesta. Čo sa týka kníh, dlho sme vydávali len publikácie vrámci edície Bratislavské rozprávky a až vposledných rokoch začali pribúdať aj iné knihy (i pre dospelých). Svydavateľstvom PT Marenčin spolupracujeme od nášho vzniku. Máme rozsiahlu zbierku bratislavských pohľadníc a fotografií, ktoré sme poskytli kviacerým publikáciám ztohto vydavateľstva. Za roky existencie nášho združenia sa často diali doslova zázraky. Aspoň my ich tak vnímame. Krátko po spustení webstránky nás oslovil zberateľ Juraj Horváth (žiaľ, už ani on nie je medzi nami) aposkytol nám na spracovanie svoju šesťtisícovú zbierku starých bratislavských pohľadníc. Sveľkou radosťou sme sa pustili do skenovania tejto vzácnej zbierky, ktorá sa stala základom našej (už rozšírenej) zbierky starých pohľadníc afotografií o meste. Vtedy sme sa rozhodli urobiť výber avytlačiť časť týchto pohľadníc, ktoré sa potom tešili dlhoročnému úspechu vnašom stánku na vianočných trhoch. Záujemcovia často kupovali anásledne posielali pohľadnice známym arodine do zahraničia. Takto sa krásne starodávne pohľadnice dostali do celého sveta, čo nás nesmierne tešilo.
Ešte pred pôsobením v OZ BR ste napísali knihu Bratislavské dojmy (Pozsonyi észlelések). Už jej názov napovedá, že vás inšpirovala Bratislava. Môžete túto publikáciu popísať? Vyšla len v maďarskom jazyku. Neuvažujete o jej slovenskom vydaní?
Príbeh môjho debutu Bratislavské dojmy vo mne vyvoláva veľmi milé asociácie. Vtom čase som už dlhodobo publikovala svoje postrehy vceloštátnom maďarskom denníku Új Szó, ale na vlastnú knižku som nepomyslela. Oslovila ma však kamarátka, ktorá práve dokončila kurz grafiky adizajnu, sotázkou, či by som jej neposkytla svoje texty, keďže vrámci záverečnej práce mali vytvoriť knihu soriginálnym textom. úhlasila som avýsledkom bol jediný exemplár mojej prvotiny. Ukázala som ju ďalšej kamarátke – vydavateľke Márii Harasztiovej, ktorej sa knižka zapáčila aponúkla mi jej vydanie. Bola som veľmi šťastná anaplno som prežívala každý okamih od príchodu knihy ztlačiarne po možnosť držať voňavý výsledok práce v rukách! Zažila som svoju prvú knižnú prezentáciu, rozhovory ispätnú väzbu. Bolo to skutočné dobrodružstvo aveľmi príjemný zážitok! Titul vyšiel vroku 2009, tematicky bol rozdelený na tri časti (Kultúra amesto, Deti arodičia, ճť) avpodobe krátkych úvah objasňoval pre mňa aktuálne témy. Slovenský preklad neplánujem, pretože dnes ma už zamestnávajú iné otázky. V súčasnosti by som už napísala inú knihu.
V publikovaní v maďarčine ste pokračovali so spoluautorkou Miriam Molnárovou, vydali ste dve publicisticky ladené knihy – ú miesta (Vannak helyek), kde ste sa pristavili pri zaujímavých miestach, ktoré ste navštívili doma aj vo svete, a ú ženy (Vannak nők) o pozoruhodných ženách. Dá sa povedať, že boli akýmsi predvojom k publikačnej činnosti v Bratislavských rožkoch?
Knihy sMiriam Molnárovou vznikli spontánne. Prišiel nápad amy sme ho uskutočnili. Bola to zaujímavá apríjemná spolupráca. Obe veľmi rady cestujeme aopísať, sprostredkovať zážitky zciest, naše postrehy apocity bola pre nás veľká výzva apríjemné poslanie. Prvú spoločnú knihu ú miesta som Miriam odovzdala priamo v New Yorku, kde žije. Ona ju ukázala známemu vMestskej knižnici vBrooklyne, kde ju zaradili do sekcie „zahraničná literatúra“. Nesmierne ma to potešilo. Vtedy som si zároveň uvedomila, že vživote sa môže stať naozaj všeličo – aj to, na čo nikdy nepomyslíme anevieme si to predstaviť! SMiriam sme sa dohodli aj na ďalšej téme. Vknihe ú ženy (Vannak nők) sme obe predstavili ženy, ktoré nás zaujali, ktoré obdivujeme alebo nás inšpirujú. Išlo osubjektívny výber. Pri rozhovoroch snimi som bola zvedavá na silu, ktorá ich vedie životom. Oslovila som respondentky rôzneho veku, povolania arôznej národnosti. Myslím si, že tieto príbehy sú dôležité aj preto, lebo upriamujú pozornosť na hodnotu ženského bytia, na to, čo všetko musí žena každý deň stihnúť (výchova detí, starostlivosť odomácnosť, zamestnanie) aže to nie je vôbec samozrejmé. Vďaka týmto „stretnutiam“ čitateľky vidia, že ani iné ženy to nemajú ľahké, že sa musia naučiť chrániť samy seba avedieť sa oproblémoch porozprávať. Túto knihu mám rada avbudúcnosti plánujem napísať pokračovanie, vktorom oslovím bratislavské ženy. Už mám v talóne niekoľko výnimočných žien, ktoré sú mi blízke arada by som ich predstavila širšej verejnosti.
V roku 2013 združenie vydalo vašu knižku o vynálezcovi Wolfgangovi Kempelenovi, ktorou ste súčasne odštartovali edíciu Bratislavské rozprávky. Ako vznikol nápad priblížiť túto historickú postavu zviazanú s Bratislavou prostredníctvom rozprávkového žánru – a takisto celý projekt rozprávkovej edície?
Veľmi rada cestujem apočas pobytu v Barcelone som objavila krásnu knižku pre deti o známom architektovi Gaudím, ktorá sa predávala vrôznych jazykoch. Vtedy mi napadlo, že by bolo skvelé vydávať podobné knižky aj oosobnostiach Bratislavy, veď ich máme naozaj mnoho. Akeďže išlo odovtedy neprebádanú literárnu sféru, predpokladala som, že knihy vzbudia čitateľský záujem. Rozhodli sme sa pre žáner rozprávky. Naším cieľom bolo a je priblížiť tieto príbehy naraz trom generáciám: deťom, ich rodičom aj starým rodičom. Knihy vydávame v slovenskom a maďarskom jazyku. Nuž, aviete, ako skončí ten, kto má nápad? Musí si ho sám zrealizovať!Atak som sa rozhodla napísať prvú knižku vrámci edície. Vybrala som si Wolfganga Kempelena, pretože bol významným občanom dobového Prešporka amy, ktorí teraz vtomto meste žijeme, o ňom nevieme vôbec nič. Som si istá, že keby žil Kempelen napríklad vLondýne, mal by tam minimálne sochu a veľké múzeum. My sme začali knižkou, ktorú som písala sveľkou radosťou a nadšením. Podľa dostupnej literatúry, ktorú som vprípravnej fáze prečítala, išlo oveľmi kreatívneho avýnimočného človeka. Teším sa, že medzitým vzniklo vBratislave OZ Kempelenopolis, ktoré založil a vedie Andrej Groll aktoré sa venuje popularizácii nášho slávneho rodáka. V edícii Bratislavské rozprávky už vyšlo viac ako desať titulov aplánujeme vydať ďalšie.
Rozprávky pre združenie tvoria maďarsky a slovensky hovoriaci a píšuci autori. Aká je vaša spolupráca s nimi? Vyhľadávate ich a ponúkate im témy alebo sa hlásia sami?
Prvú knihu som napísala sama, aleuž vtedy som hľadala ďalších autorov, ktorí by prevzali štafetu. Nápady vznikajú priebežne. Stalo sa, že sme sa sautorom dohodli na napísaní knihy apotom sme spoločne hľadali tému, inokedy už bola téma daná ahľadali sme knej autora. Dôležitý je aj výber ilustrátora, na ktorom sa vždy dohovárame sautorom, pretože je pre nás dôležitá ich dobrá spolupráca. Askutočne vznikli veľmi úspešné projekty, v ktorých cítiť vzájomnú podporu azanietenosť.
Knihy vychádzajú v slovenčine a maďarčine, niektoré tituly v oboch, niektoré iba v jednom z týchto jazykov. Plánujete aj nemecké vydania, keďže nemčina bola tiež jedným z jazykov starého Prešporka?
Spočiatku knihy vychádzali paralelne vslovenčine aj vmaďarčine. Umožňovali nám to vtedajšie možnosti grantovej podpory. Potom sa situácia zmenila ateraz knihy vydávame najprv vjazyku jej autora anásledne vpreklade. Knihy vnemčine zatiaľ vydávať neplánujeme. Sme nezisková organizácia bez zamestnancov a ekonomického oddelenia, nemáme kapacitu na marketing apredaj nemeckých titulov.
Čím sa riadite, keď rozhodujete o tom, či titul vydáte aj v inom jazyku, než vakom ho napísal autor?
Snažíme sa vydať všetky tituly voboch jazykoch. Pre nás je dôležité, aby knim mal prístup každý, kto sa zaujíma ohistóriu nášho mesta, ozaujímavých ľudí, ktorí tu žili atvorili. Skúšame rôzne možnosti, rôzne formy dotácií; tento rok sme vyskúšali i crowfounding. Aj vblízkej budúcnosti plánujeme osloviť našich fanúšikov avšetkých, ktorí majú radi dejiny mesta arozprávky, aby podporili plánovanú knižku oslávnej lekárni Salvator. Momentálne sa pripravuje rukopis – autorka Jana Juráňová ailustrátorka Lucia Žatkuliaková sú už v kontakte. Vydanie titulu sa pokúsime zabezpečiť cez platformu StartLab, vďaka ktorej sa nám na jeseň už podarilo zafinancovať Prešporský kalendár na rok 2021. Na ďalšiu pripravovanú rozprávku sme žiadali dotáciu a bude o slávnom rabínovi Chatamovi Sóferovi. Autorkou je Viera Kamenická, pracovníčka SNM – Múzea židovskej kultúry – a ilustrátorom Simon Matrka.
Knihy z edície Bratislavských rozprávok sú vždy pútavo ilustrované. Ako sa vám podarilo dosiahnuť, že vaše knihy majú kvalitnú grafickú úroveň a výborné ilustrácie?
Aj ilustrátorov vyberám intuitívne. Samozrejme, najprv si sadnem sautorom aporozprávam sa sním ojeho predstavách: aký typ ilustrácií preferuje, či má konkrétneho ilustrátora, sktorým by chcel spolupracovať... Výsledok si môže pozrieť každý sám. Čo sa týka grafickej úpravy azalamovania, vznik každej knihy je jedinečný. Niektoré knihy pre nás graficky pripravuje azalamuje naša dlhoročná kolegyňa Réka Szabó. Ona stojí aj za grafikou našej webstránky anašich pop-up výstav. Inokedy sa ografiku postará samotný ilustrátor. Je to vec dohody.
Vlani ste okrem spomínaných titulov rozprávkovej edície vydali aj druhé, prepracované vydanie publikácie Pavla Ondrčku Rodák z Unitasu verný Bratislave, v ktorej autor, dnes už nežijúci vysokoškolský profesor ekonómie, prostredníctvom svojich spomienok vykresľuje život a pomery v bytových domoch Unitas. Je to pozoruhodný autentický dokument o Bratislave, životnom štýle jej obyvateľov, architektúre a histórii počnúc 30. rokmi, vojnou až do povojnového obdobia, doplnený o dobové aj súčasné fotografie. Plánujete ďalšie podobné tituly?
Som nesmierne rada, že sa nám podarilo vydať knihu Pavla Ondrčku. Spánom profesorom sme sa zoznámili na našich prednáškach, ktoré začal navštevovať. Raz priniesol svoju knižku oobytnom komplexe Unitas, ktorú vydal vlastným nákladom abola veľmi obľúbená medzi jeho známymi, študentmi, priateľmi. Aj ja som dostala jeden exemplár. Po jeho prečítaní anáslednom rozhovore sautorom sme sa dohodli, že titul doplní amy ho vydáme vtvrdej väzbe asnovými, kvalitnejšími dobovými isúčasnými fotografiami. Pavol Ondrčka mi rukopis odovzdal vjúni 2019, vydania sa však, žiaľ, nedožil, čo mi je úprimne ľúto. Urobili sme výber fotografií, pričom nové fotografie osúčasnej Bratislave vytvoril Braňo Bíbel, ktorý snami spolupracuje už niekoľko rokov. Vznikla krásna kniha snázvom Rodák zUnitasu verný Bratislave, ktorú podporil Fond na podporu umenia aktorá je momentálne veľmi populárna.
K publikačným aktivitám združenia nepochybne patria aj nástenné kalendáre s dobovými fotografiami, ktoré sú vždy tematicky ladené. Odkedy ich vydávate?
Kalendáre vydávame od roku 2015. Moji kolegovia, ktorí vknižniciach, archívoch amúzeách strávili dlhé hodiny skúmaním dejín Bratislavy, našli mnoho pokladov. Naše kalendáre sa od začiatku snažíme zaplniť dobovými fotkami, prípadne grafikami, ktoré od svojho prvého uverejnenia neboli nikde vydané ani publikované. Vroku 2017 sme napríklad zverejnili nádherné fotografie arcivojvodkyne Izabely, ktorej prítomnosť (a prítomnosť jej rodiny) vPrešporku bola považovaná za dôležitú udalosť. Apretože jej najväčšou vášňou bolo fotografovanie, do kalendára sme vybrali jej najkrajšie zábery. Krásny kalendár vznikol aj zfotografií významného fotografa mesta Karla Körpera (1845 – 1923) či zo záberov pochádzajúcich z fotoateliéru slávneho fotografa Ede Kozicsa, ktorý vPrešporku/Bratislave pôsobil vyše sedemdesiat rokov. Jeho tvorba zastrešovala druhú polovicu 19. storočia, zánik monarchie aj začiatky prvej Československej republiky. Ale rada by som spomenula aj fotografie prešporskej rodáčky Gucki Neulinger (1893 – 1992), ktorá nám priblížila dobovú Bratislavu prostredníctvom rodinných fotografií. Anesmiem zabudnúť ani na výber zgrafík Johanna Vinzenza Reima (1796 – 1858).
Tohoročný kalendár vychádza z vášho projektu Ich bin eine Pressburgerin/ein Pressburger. Môžete predstaviť tento projekt?
Posledný kalendár obsahuje výber zdobových fotografií a príbehov starých prešporských rodín. Vuplynulých rokoch sa nám podarilo zdigitalizovať aspracovať pozostalosť viacerých prešporských rodín avďaka ich veľkorysým darom sa do našich zbierok dostali neraz výnimočné dokumenty, ktoré sa stanú súčasťou verejného bohatstva prostredníctvom našich výstav, kalendárov čiiných projektov. Zavŕšili sme prípravu rovnomennej výstavy auž len čakáme na správnu chvíľu, keď nám nič (najmä pandémia) nebude brániť vtom, aby sme ju vspolupráci sMúzeom mesta Bratislavy sprístupnili na nádvorí Starej radnice.
Združenie od svojho založenia nepretržite prevádzkuje webovú stránku v troch jazykových mutáciách: bratislavskerozky.sk, pozsonyikifli.sk, pressburgerkipferl.sk, ktorej šéfredaktorom je váš najbližší spolupracovník a spoluzakladateľ združenia Sándor Papp ml. Čo všetko váš web obsahuje?
Internetový magazín je naším veľmi dôležitým projektom, ktorý zastrešuje jedna redakcia. Webová stránka Bratislavských rožkov vyniká i v rámci stredoeurópskeho priestoru; mnohí nás čítajú aj v zahraničí. Je postavená na troch pilieroch: tvorba hodnôt, ochrana dedičstva a vedecko-popularizačné aktivity. Zároveň disponuje širokou komunitou čitateľov a prispievateľov, čo robí projekt ešte jedinečnejším. Považujeme za veľmi dôležité, aby sme na webovej stránke uverejňovali texty a obrazový materiál výlučne z vlastnej výskumnej činnosti a z vlastných zbierok. Pri realizácii každého projektu prihliadame na to, aby dosahoval požadovanú odbornú úroveň a aby uspokojil aj cieľové publikum. Vyjadruje to aj náš slogan: „História na zjedenie“.
Bratislavské rožky vstúpili do jedenásteho roku svojej existencie. Čo považujete za najväčší a najtrvácejší úspech a zmysel činnosti združenia a aké sú vaše plány do budúcna?
Bolo to krásnych desať rokov averím, že naša činnosť bude pokračovať aj ďalej. Keďže združenie sme založili 17. decembra 2010, jeho vznik sme oslávili na vianočných trhoch na Hlavnom námestí. Vtedy nás ani vo sne nenapadlo, že o pár rokov už budeme na tom istom mieste prevádzkovať vlastný stánok. Osobne považujem za najväčší úspech fakt, že sa okolo nás vytvorila početná komunita „rožkárov“, zktorých sa mnohí spoznali práve na našich podujatiach, spája ich láska knášmu mestu, zaujímajú sa oň aje pre nich dôležité chrániť a uchovávať naše kultúrne dedičstvo. Napĺňa nás dojatím, keď sa vrámci rôznych mestských podujatí pristavujú pri našom stánku starí Prešporáci, ľudia, ktorí toto mesto milujú arozprávajú nám svoje príbehy. Ztakýchto rozhovorov často vzniká dlhodobá spolupráca, keď spracúvame rodinné príbehy, fotografie, rôzne dokumenty... Plánovať je vdnešných časoch ťažké. Ale radi by sme pokračovali vedícii Bratislavské rozprávky aďalej prevádzkovali našu webstránku. Plánujeme aj ďalšie exteriérové výstavy ainé aktivity, ktoré budeme prispôsobovať aktuálnym možnostiam.
Foto: Braňo Bibel
Eva Bolemant (1966)
Vyštudovala andragogiku na FiF UK v Bratislave. Pracovala ako zástupkyňa riaditeľky Slovenského národného múzea – Múzea kultúry Maďarov na Slovensku v Bratislave. Je zakladateľkou a predsedníčkou Občianskeho združenia Bratislavské rožky (2010) a editorkou detskej edície Bratislavské rozprávky, vrámci ktorej napísala prvú knižku ovýznamnom vynálezcovi Wolfgangovi Kempelenovi. Jej ďalšie knihy vyšli vmaďarskom jazyku snázvami Bratislavské postrehy (Pozsonyi észlelések), ú miesta (Vannak helyek) aú ženy (Vannak nok).
Ida Bibelová (1959)
Novinársky pôsobila vo viacerých denníkoch ako zahraničnopolitická redaktorka aj ako online editorka. V súčasnosti spolupracuje s niekoľkými časopismi a portálom Panoráma.sk. V roku 2019 jej vyšla kniha poviedok Predzáhradky – Ako sa kaderníčka Milučká odstrihla od mužDZ.
