窜补膷苍别尘别 Prvým kontaktom. Filmová adaptácia poviedky Teda Chianga Príbeh tvojho 啪ivota rozohrala zaujímavú hru so 啪ánrom vedeckej fantastiky. Na jednej strane štandardne pracuje s témou „príchodu“ inej formy 啪ivota (heptapodi) v kombinácii s otázkou komunika膷ného spojenia s 木udstvom. Na druhej strane dej prebieha na pozadí osobnej tragiky matky (lingvistky Louise Banks), ktorá prišla o milovaného potomka. Príbeh však nek暮啪e po povrchu, ale predstavuje hlbší presah k všeobecnejšej problematike jazyka, myslenia 膷i dorozumievania a chápania sa nielen vo vz钮ahu pozemš钮an – heptapod, ale aj v interakcii 膷lovek – 膷lovek. Novoro膷ný výstup na Jaseninu (cez Horné Fafáky, Sebedinú, Sedlo Prieraz, Šutovu jamu a Brlo啪no) predstavuje v tomto uva啪ovaní pomyselnú metaforu „prvého kontaktu“ hne膹 z nieko木kých perspektív nazerania na艌.
Na za膷iatok treba podotknú钮, 啪e Juhásova próza nie je „啪ánrovka“ ako zmienený film, no napriek tomu má k nej istým spôsobom blízko. Autor nás nev钮ahuje do svojho univerza originálnymi, neoby膷ajnými príbehmi. Postavi膷ky, pohybujúce sa v jeho texte, nijako nezaujmú, nie sú ni膷ím výnimo膷né 膷i atraktívne, po oto膷ení stránky na ne bleskovo zabúdate: „Ráno 膷o ráno sa prebúdzali k smrti a zániku, neopustili dedinu, nevideli svet, nevideli, 膷o je za kopcami, celý 膷as vyu啪ívali o膷i aby nevideli, po膷úvali a nepo膷úvali, chodili nesprávnymi smermi, líhali si v nesprávny 膷as, vstávali v nesprávny 膷as“ (s. 89). To, 膷o nás však zaujme a pohltí, je spôsob rozprávania. Vo filme Prvý kontakt bola jedným z nosných pilierov forma a modalita naratívu, teda to, akým spôsobom sa dozvedáme o príchode mimozemš钮anov a reakcii 木udstva na nich. V prípade filmu bolo k木ú膷ové rozprávanie z perspektívy pozemš钮anky – jazykovedkyne o heptapodoch. 慕udský poh木ad sa zameral na nie膷o nepoznané, skryté.
Jakub Juhás pretá膷a toto h木adisko. Na pre nás známy svet h木adíme zrazu akoby z pozície cudzinca, „votrelca“: „To, 膷o malo osta钮 dnu, ostalo dnu. Ten, kto chcel zisti钮, 膷o je za plotom, jednoducho nahliadol pomedzi laty alebo plechové ornamenty a s 木ahkos钮ou uvidel tajomný vesmír dvorov, do ktorého mu bolo dovolené len nahliada钮 a kocha钮 sa. Oko dovidelo a啪 na koniec dvora a tak nebol dôvod priestor za plotom ohmatáva钮 rukami alebo nohami“ (s. 52). Banálne, základné veci 膷i úkony, ako napríklad predaj strom膷ekov na námestí 膷i výstup do kopca sa zrazu transformujú na predmet intenzívneho skúmania a pozorovania, ke膹啪e sú 膷itate木ovi premietnuté ako nie膷o, 膷o mu nie je zrejmé. Dôle啪ité tak v Novoro膷nom výstupe na Jaseninu nie je poznanie, ale videnie. Videnie v nespo膷etnom rade chladných zdanlivo banálnych dedinských i prírodných detailov, tvoriacich konštantne vibrujúcu atmosféru Juhásovho sveta: „Cez štrbiny zle tesniacich okien sem zavial vietor smerujúci od priehrady [...] Vietor vniká do píš钮al, píš钮aly sa plnia vzduchom, zvuk naberá na sile, okná pod tým tlakom rezonujú, ulo啪ené modlitebné kni啪ky tancujú na trasúcom sa stole“ (s. 90).
Autor tak s nami jednoducho nekomunikuje, nenadväzuje kontakt, ale evokuje. Ve膹 na debaty 膷i polemiky s ním nie je dôvod. 膶itate木a priamo sotí do navodeného priestoru, do svojskej zahmlenej, nejasnej simulácie. V nej objavujete nepoznaný, rozpínavý a neohrani膷ený svet. Hlavnú úlohu tu tak nezohráva 膷as, na ktorý by sa lineárne naba木ovali príbehy „be啪ného 膷loveka“. Naopak prím tu hrá rozplývavá bez膷asovos钮. Pomyselný prvý kontakt pre nás ako „cudzincov“ – pozorovate木ov nepredstavuje to, 啪e by sme s niekým sympatizovali, stoto啪nili sa 膷i vcítili do 木udských osudov, ale univerzálnejšia podmienka splývania, precítenia, strácania sa a postupného miznutia s miestom, ktoré (ne)existuje: „Práve strach zo zmeny ma donútil zabali钮 si okrem mapy aj kompas. Nie však preto, aby som sa pomocou nich orientoval a nedbal tak na svoju dávnu skúsenos钮, ale preto, aby som v prípade dov艜šenia cie木a mohol svoje osobné ví钮azstvo podlo啪i钮 faktami o tom, 啪e pôda, na ktorej stojím jestvuje mimo m艌a aj na mapách a v knihách, v novinách, 膷i v novodobých zápisoch kroniky“ (s. 38).
Novoro膷ný výstup na Jaseninu Jakuba Juhása je tak nielen výstupom významovo sa realizujúcim v obraze rozpráva膷a, ktorý krá膷a k vrcholu po turistickom chodní膷ku, ale predovšetkým zostupom do známeho univerza, po ktorom nás autor vodí novými, nepoznanými cesti膷kami za ú膷elom „prvého kontaktu“ so zdanlivo nepoznaným.
Lenka Macsaliová
