Na slovenskom knižnom trhu sa vlani objavila ďalšia kniha poľskej autorky Agnieszky Taborskej, ktorá sa odborne venuje predovšetkým surrealistickému hnutiu. Jej Lietajúce žirafy sú tentoraz určené detskému publiku.
Poľská autorka, umenovedkyňa, literárna vedkyňa a prekladateľka z francúzštiny Agnieszka Taborska pôsobí na The Rhode Island School of Design v Spojených štátoch, kde vyučuje dejiny umenia, dizajnu, filmu a literatúry 19. a 20. storočia. Jej literárna tvorba je zameraná na poviedky, reportáže, literárne mystifikácie a literárne diela pre deti a mládež. V súčasnosti patrí k najvýznamnejším znalkyniam surrealizmu. Je autorkou odborných publikácií o surrealistickom hnutí a preložila niekoľko významných diel francúzskych surrealistov.
Na slovenský knižný trh sa doposiaľ dostali len dve jej diela, obe v preklade Julie Sherwood. Najskôr to bola kniha Svet sa zbláznil. Surrealistická príručka ako prežiť. Autorka v nej prináša pohľad na svet surrealizmu, jeho autorov, umelecké postupy a surrealistické vizuálne diela. V druhej knihe sa snaží prihovoriť detskému publiku prostredníctvom ilustrovanej knihy s názvom Lietajúce žirafy.
Zmena recepcie postavy starenky
Ilustrovaná kniha Lietajúce žirafy je, ako uvádza anotácia na zadnej strane knihe, príbehom o starenke, hlavnej hrdinke, ktorá nie je „bosorkou ani dobrotivou starenkou štopkajúcou ponožky, ale stelesnenie feministky v pokročilejšom veku“. Intenciou autorky je pozmeniť v detskej literatúre stereotypné vyobrazovanie postavy starenky spájané s týmito dvoma najčastejšími konotáciami.
Príbeh sa začína v mestečku, ktoré sa pripravuje na víchricu. Zatiaľ čo ostatní obyvatelia zatvárajú okná a okenice a obávajú sa najhoršieho scenára, starenka Apolónia si doma urobí jarné vetranie a počas víchrice zaspí. Vetraním sa k nej vo víchrici dostane cez okno skupinka žiráf, spolu s celým domom odletia do vesmíru a potom až na koniec Mliečnej dráhy. Počas cesty ochutnávajú kúsky syra a stretávajú stratených astronautov.
V prvom pláne je tento príbeh nesúrodý až absurdný. Detským adresátom môže byť nejasné miešanie reality so snom, ktoré je typickým znakom surrealizmu, alebo prečo je starenka feministka a nelogicky nechala cez víchricu otvorené okná. Motívy správania starenky zároveň nie sú charakterizované dosť na to, aby sme jej postavu mohli označiť za feministickú.
Cez prizmu surrealizmu
V druhom pláne je možné pochopiť tento príbeh cez prizmu surrealizmu. Starenka ako jediná z obyvateľov nechala počas víchrice otvorené okná, čo môže naznačovať jej odvahu a slobodnú otvorenú myseľ so zmyslom pre dobrodružstvo. Lietajúce žirafy môžu symbolizovať túžbu po slobode. Tri žirafy v príbehu majú zároveň úlohu navyše. Žirafa s veľkou hlavou mala úlohu rozprávať, veľkouchá žirafa toto rozprávanie počúvať a žirafa s notesom si ho zapisovať. Toto spojenie troch žiráf pripomína proces tvorby a uchovávania príbehov. Let do vesmíru môže naznačovať túžbu po transcendentne či dosiahnutí niečoho vyššieho. Ochutnávanie kúskov syra po Mliečnej dráhe pôsobí absurdne, keď sa niečo, čo sa zdá zmyslami neuchopiteľné, v príbehu dostáva k zažitej skúsenosti a je zhmotnené.
Je však diskutabilné, do akej miery môžu s týmito abstraktnými témami pracovať rodičia či učitelia. Knihu by však bolo možné využiť vo vyučovaní a v medzipredmetových vzťahoch, napr. v prepájaní výtvarného umenia a literatúry, resp. v objasňovaní tvorivých a umeleckých procesov surrealizmu.
Surrealistické ilustrácie vytvorila jedna z najvýznamnejších poľských ilustrátoriek Krystyna Lipka-Sztarbałło, ktorá vyštudovala interiérový dizajn vo Varšave. Po štúdiu sa venovala výtvarníctvu, divadelnej scénografii, módnemu návrhárstvu a úžitkovej grafike. Získala viaceré ocenenia poľskej sekcie IBBY, resp. Medzinárodnej únie pre detskú knihu. Za knihu Sen, ktorý odišiel získala Plaketu BIB z Bienále ilustrácií Bratislava 2001. Ilustrácie v knihe o žirafách vznikli pravdepodobne kombináciou pastelu, temperových a akrylových farieb. Táto kombinácia techník umožnila ilustrátorke vytvoriť hravé a zároveň snové prostredie príbehu. Oceniť možno nápad s ilustráciami v dominujúcich žlto-modrých farbách Ukrajiny, ako aj preklad knihy do ukrajinského jazyka, začínajúci zo zadnej strany knihy. Žlto-modrá farebná paleta sa však v príbehu spája predovšetkým s témou, v ktorej modrá farba v pozadí vytvára vhodný farebný a vizuálny kontrast pre vyniknutie žltých zvieracích postáv.