��������

Slovenské centrum PEN klubu a jeho edícia

Juraj Kuniak

Zápisník lyrického spravodajcu / Notebook of a Lyrical Correspondent

Bratislava, Slovenské centrum PEN klubu 2008

Dvojjazyčná slovensko-anglická zbierka Juraja Kuniaka predstavuje prvý zväzok edície �����������Ǵ�í������, ktorý vyšiel s podporou MK SR. Nová edícia Slovenského centra PEN predstavuje vydarený tímový čin, ktorý navyše ostáva a je použiteľný ako rukolapný prezent pri zahraničných návštevách. Autorom nasledujúceho titulu novej edície SC PEN klubu bude Ján Buzássy.

Juraj Kuniak naplnil prvý diel tejto edície desiatimi poetickými textami – koncentrátmi nažitého, takpovediac básnickou miniepikou. Anglická verzia pochádza z pera známeho prekladateľa do angličtiny Johna Minahanea. Knihu ilustroval Martin Kellenberger.

Kuniakove texty tematicky napĺňajú esteticko-tematické zámery PEN klubu ako nadnárodnej organizácie spisovateľov svojimi univerzálnymi motívmi ako je láska v mnohých podobách – k žene, priateľovi, vlasti – ku konkrétnemu kusu zeme, ktorý si obľúbime a na ktorý je naša tvorivosť viazaná, ku ktorému sa stále autor vracia, aj keď jeho cesty vedú na všetky strany sveta.

Láska k žene je tu prezentovaná ako empatia, maximálna pozornosť k nej, vďačnosť za intimitu okamihu, ako úžas nad zvláštnou čistotou a opravdivosťou lásky v jej jedinečnosti.

Ide o báseň Ráno je nevhodné na prebúdzanie poézie. Marilin Monroe, ten symbol sexu, tu slúži ako protipól k autorovmu vnímaniu láskyhodného objektu (Marilin Monroe spávala oblečená/ len do niekoľkých kvapiek parfumu Chanel 5./ Ale aj tak som presvedčený,/ že ráno mala v spálni ťažký vzduch.). Kuniak veľmi jasne deklaruje svoju hierarchiu hodnôt aj vo vzťahovom, či intímnom živote. Rovnako je schopný urobiť to vo všeobecnejšej rovine v prvom poetickom texte Štyri ročné obdobia, ktorý vyznieva až moralisticky. No ide tu o kalokagatiu, je to jednoducho prezentácia vlastného presvedčenia, že človek je zodpovedný za svoje konanie a má uvažovať (lepšie by tu bolo ono biblické bedliť!), čo kedy urobí.

Cesty ako Diaľnica E50 (rovnomenná báseň) a reflexie českej a moravskej literárnej tvorby, ktorá je hlboko ukotvená v intelektuálnej a citovej sfére autorského subjektu, sú ďalším silným motívom. Chudoba a žobráci, kontakt s týmto okrajovým svetom ústi do biblického stotožnenia Boha s chudobou. Sústrasť autora má korene v jeho náboženskom presvedčení. Iné básne zachytávajú zážitky z vysokohorských túr, ktoré autor z času na čas podniká. Pre svetové špičky zlezených a pokorených vrchov nezabúda na domáce: „Gerlach Kráľovej holi,/ Eiger Jungfrau,/ Mont Blanc Verte,/ Everest Annapurne,/“...

Kuniakove poetické texty sú naratívne s výraznými obrazmi a metaforami a niekoľkými zvláštnymi novotvarmi. Ide v nich však vždy predovšetkým o zmysel: komunikáciu medzi svetmi. Preto nejde o poetiku poézie v obvyklom zmysle slova. Veď zbierka sa aj volá Zápisník lyrického spravodajcu. A táto rozsahom útla, ale obsahom suverénna zbierka nesie zo Slovenska do sveta správu o tom, že literatúra tu reflektuje blízky aj ďaleký svet a uvažuje o tom, aké sú hodnoty, ktoré sú pre život nepostrádateľné.

Tak autor splnil nielen svoju túžbu osloviť čitateľa pradivom úžasných zážitkov, ale položil mu aj závažné otázky o podstate lásky, o identite miesta, na ktorom žijeme, o priateľstve, o vplyve kontextu atď., o ktorých možno diskutovať, ale nemožno ich obísť, ak len život berieme vážne. 

                                                                                                    Mária Bátorová