��������

Sú spisovatelia, o ktorých sa vie alebo aspoň tuší, že sa budú vždy vydávať v  reedíciách. Nejako to tak zakaždým vyplynie zo situácie. Roky a zástupy č��tateľov rôznych generácií ich skrátka preverili. Miroslav Válek je jedným z  takýchto autorov. Jeho básne sú tými, ktorých verše sa môžu donekonečna prepisovať do zamilovaných listov (pardon, dnes už vlastne e-mailov) a pritom nestratia vôbec nič zo svojho čara. Nemusíme si klamať – s  Válkom hrá človek na istotu, veď komu by sa nepáč��lo prečítať si: „Ktoviekam! / Niekam, kde by som ti bol blízko / ako stromu strom, / kde by som sa ti prezradil, / ako prezrádza sa voda vode, / len tak, / ako náhodou.“ Takéto verše rokmi nestarnú, len dozrievajú ako dobré víno, ktoré sa k  poézii tak veľmi hodí. Vo vydavateľstve Perfekt teda vyšlo nové vydanie výberu z Válkových veršov pod názvom Zakázaná láska. A je to edičný č��n, ktorý č��tateľskú obec aj dnes môže potešiť krásou poézie. Výber Dany Podrackej obsahuje básne rozdelené do desiatich tematických okruhov, ako napríklad Láska, Samota č�� Slovo. Práve okruh Láska – obsahujúci aj báseň, ktorá prepožičala názov celému výberu – je zastúpený len piatimi básňami, čím sa rozsahom nevymyká spomedzi ostatných. Toto zrovnoprávnenie témy lásky s ostatnými inšpiračnými zdrojmi Válkovej tvorby je v rámci vytvárania výberov z jeho poézie ústretovým prvkom voč�� č��tateľovi, ktorému sa tak láska nenanucuje prvoplánovo ako kľúčový válkovský motív. Výber obsahuje známe básne, ako Domov sú ruky, na ktorých smieš plakať č�� Smutná ranná električka, ale aj menej známe verše. Válek vždy nanovo osloví aktuálnou naliehavosťou svojho vyjadrenia. Tak napríklad v jednej z básní z časti Samota čítame: „Boli sme dvaja. Hľadali sme dvoch. / Vo štvrtok večer náhle zomrel boh.“ Priamoč��arosť a zároveň bolestná vášeň plynúca z  týchto slov sa zrkadlí vo viacerých Válkových básňach. Tento odkaz sa dá len ťažko prepočuť...