ղľáԾ
Hoci máme pocit, že svet okolo nás divo beží kamsi dopredu, v príbehoch, ktoré rozprávame, sa vždy ozýva minulosť. V poviedkovej zbierke Fantázia 2024 22. ročníka súťaže Martinus Cena Գá sa autori pomyselne vracajú práve na slovenskú dedinu.
Autori poviedok čerpajú zo starých tradícií, obracajú sa k vidieckemu prostrediu a poverám či mýtom, ktoré formovali kolektívnu predstavivosť generácií pred nami. Texty zároveň odzrkadľujú našu súčasnosť – obavy z nej, neistotu aj túžbu po niečom, čo presahuje hranice poznania. Dvadsaťšesť vybraných príbehov nás vovádza do vôd dobrodružstva, šialenstva, romantiky, krvi a iných telesných tekutín, ktoré už neodmysliteľne patria k slovenskej fantastike.
Mystériá, piráti a steampunk
Fantasy sekcia tento rok ubieha k surovému rytmu neuchopiteľných síl a tajomných zákonitostí, ktoré sú vrtošivé, no aj dobrotivé. Potešenie, hrôza i neznámo tu nie sú len výstrednosťou, ale prirodzenou súčasťou vidieckeho života ako v poviedke Dominiky Sakmárovej Bodaj ju porantalo. Čerpá z čohosi rýdzo autentického, no zároveň sa ponára do prastarého mystéria a neochvejnej viery, že hoci ho nevidno, časom sa vždy nejako prejaví. Zároveň ukrýva dobrú radu, že niekedy je riešením prosté: „Len ráno vstaneš a ideš. Ani nevieš, ako prejde deň.” (Nehovoriac o „babskom recepte“, že zbaviť sa vodníka v rybníku možno pomocou chemického všelieku s názvom Savo.) Aj postavy v príbehu Martina Tomčíka s názvom Pekelní vlci nehľadajú odpovede v zložitých úvahách, ale v znameniach, ktoré čítajú s prirodzenou istotou a pokorou pred svetom, kde nie všetko treba pochopiť. Ponúka aj umne zakomponované odkazy na legendárnu Perinbabu a jej menej obľúbenú súputníčku Zubatú. K vidieku však patrí aj istá prostorekosť a úprimné láskavé teplo. Posmrtná detektívka Františka Škodu sa odohráva v meste a jeho zápletka odhaľuje vrstvy tragédie. Poviedka na záver pobaví i zahreje pri srdci. Text nielen výborne zapája situačný humor, ale aj nárečie, vďaka ktorému ani na moment nepochybujete, že postavy sú viac ako len podarená fikcia. Samotnú Smrť v existenčnej kríze a hrdinu, ktorý bojuje s vlastnou identitou, nakoniec predsa len povznesie sedliacky rozum a dobrosrdečná ruka vychovávateľky zo škôlky. Úľava z toho, že postavy v istom zmysle nájdu bezpečie aslobodu, sprevádza aj príbeh Štipka súcitu od Terezy Stebylovej (ide o mimovoľné pokračovanie minuloročnej súťažnej poviedky Ako vajce vajcu). Opäť sa tak pustíme do romanticko-dobrodružnej plavby pirátskej bandy kapitána Gideona Graya (nechýba tu ani erotika z prostredia LGBTQ). Príjemným osviežením je steampunkové zasadenie zápletky príbehu Toma Hotepa ܻDzóԴDZé dedičstvo aj cesta do skutočného pekla Mareka Surovca v poviedke Koniec stávok. Či už ide o prekliatie banského mestečka, alebo o obraz večných dostihov jazdcov apokalypsy o našu budúcnosť, obe diela prinášajú obrazy podmanivých svetov.
Horor (sur)reálny
Horor sa nevyhýbal ani vidieckym motívom. Krkavčia mať Evy Myjavcovej surovým spôsobom otvára ťaživé stránky ženskosti a materstva, ktoré sú v neprajnom prostredí skôr skúškou či dokonca bremenom. Neľahký osud ženy sa tu viaže predovšetkým na odhodlanie a tiché prijatie bolesti, ktoré prostredníctvom generačnej traumy (nanešťastie) ostáva stále aktuálne. Sociálny a psychologický presah však nájdeme aj v príbehu Písmeno Waltz od Patrika Slaninu, ktorý predostiera celkom inú, ale nemenej bolestivú ranu v dejinách Slovenska. Snová takmer surrealistická atmosféra plná napätia rozvíja pôsobivý, dojemný i veľmi trpký dej. Téma holokaustu v slovenskom kontexte sa tu ako potlačená nezhojená spomienka vracia v podobe horúčkovitej nočnej mory. V neposlednom rade sa o slovo hlási psychické zdravie, respektíve jeho nedostatok, ktorý sa kruto vypomstí postavám v poviedke Čdzٴč Kristíny Slabákovej. Hoci sa zdá, že ide o jasný „true crime”, zápletka jemne balansuje na pomedzí bezcitnej reality a čohosi znepokojivého a paranormálneho.
Sci-fi na dedine, dystopia v Charkove
Z pekla vlastnej hlavy sa vraciame späť na dedinu, a to aj v kategórii sci-fi. Zuska Stožická nenútene prepojila pokrok svidieckou tradíciou a prírodným cyklom. V diele Beriem úžitok, ale nie všetok totiž veda a moderné technické koncepty spájajú realitu s poverami i prapôvodným rurálnym spôsobom života. Znova sa dostáva do popredia nachádzanie starej múdrosti a výnimočnosti v zdanlivo obyčajných veciach, ktoré prehliadame alebo považujeme za samozrejmosť (bezpečie a mier, ktoré sa nedostávajú našim susedom za východnou hranicou). Každá vojna však jedného dňa skončí. Matej Kandrík líči obraz povojnovej Ukrajiny, ktorý sa nesie v duchu chaosu. Lov na Čiereho atamana nás zavedie do Charkova pripomínajúceho vedecko-fantastickú dystopiu plnú násilia, túlavých psov a revolucionárov.
Nech už to však dopadne akokoľvek, potreba súcitu a potláčania predsudkov sú rezonujúcimi motívmi Գá aj tento rok. Autori nám dokazujú, že kultúra (slovenská a žiadna iná) má čo ponúknuť, nie je len kulisou pre prázdne reči, ale je predovšetkým bohatá na spisovateľské talenty.
