暗网禁区

Trio Publishing 2014

„Preto sú najpôsobivejšími polohami prítomnej kni啪ky autenticky pôsobiace potenciálne sebare铿� exívne pasá啪e...“


„Kreatívec“ Daniel Hevier je v slovenskej literárnej sfére doma u啪 pekných pár desa钮ro膷í. Vstúpil do nej ako básnik, no takmer paralelne s poéziou za膷al písa钮 aj pre deti. Kým si relatívne skoro po „ne啪nej“ – v roku 1991 – nezalo啪il vydavate木stvo, pôsobil v redakciách (Slovenský rozhlas, Mladé letá). Z výpo膷tu jeho doterajších aktivít (len na uká啪ku: spolupráca s divadlami a najrôznejšími médiami, doktorandské štúdium, podie木anie sa na pracovnom prostredí slovenského Google, písanie hudobného blogu a pod.) nejakým spôsobom spojených s literatúrou, resp. skôr „kreovaním“ v ka啪dom zmysle, ako aj z mno啪stva vydaných kníh (propaga膷né stránky uvádzajú, 啪e napísal „cca 100 kníh“) je zrejmé, 啪e ide o typ autora, ktorý sa rozhodol literatúrou u啪ivi钮. To sa mu zrejme darí. Pri takejto nadmernej produkcii a všestrannosti však isto nemo啪no predpoklada钮 dosahovanie vrcholných kvalitatívnych výkonov. Najnovšia – štrnásta – básnická kniha Vnútrozem, ktorá vychádza pod zna膷kou Daniel Hevier, sa v súlade so sú膷asnými trendmi rozhodla zauja钮 prácou s vizualitou. Kolá啪e, asamblá啪e, kresby a iné výtvarné útvary sú najmä farebné a na kriedovom papieri. Vo vä膷šine prípadov komunikujú (膷asto priexplicitne) s textovou zlo啪kou, no vyšší stupe艌 interpreta膷nej inšpiratívnosti a originality dosahujú zriedkavejšie (s. 24 – 25). Podnet, z ktorého vzniká vizuál a na základe neho 膷asto báse艌, sa v primnohých prípadoch javí ako náhodný (膷máranina 膷i machu木a, ktoré nie膷o pripomínajú), textová zlo啪ka je zvä膷ša kvalitatívne nevyrovnaná a len zriedkavo inovatívna.

Problematickou sa v ostatných Hevierových knihách, ktoré sa sna啪ia zaradi钮 do komunika膷ného priestoru poézie, stala otázka hodnotiacich kritérií. Ich intencia – šírka 膷itate木skej verejnosti, ktorej sú ur膷ené – a stupe艌 „啪ánrovosti“ nie sú celkom jasné. Azda najadekvátnejšie je ich hodnoti钮 vo vz钮ahu k autorskej osobnosti Daniela Heviera. Preto sú najpôsobivejšími polohami prítomnej kni啪ky autenticky pôsobiace potenciálne sebareflexívne pasá啪e: „potreboval by som zátvorky / dve obrovské arcizátvorky / do ktorých by som mohol / uzatvori钮 svoje nespotrebované zásoby / papierovú kašu zápiskov / a konštruk膷ných plánov / z ktorých nikdy nepovstane katedrála / ani len múrik pri blázinci“, v ktorých subjekt vyjadruje aj pochybnosti vo vz钮ahu k úspešnosti svojho autorského projektu: „ale ve膹 aj tento chlap chcel nie膷o zachráni钮 / a vykri膷a钮 / a mo啪no si pochabo myslel 啪e sa mu to podarilo / zavesím sa na艌ho a budem si pochabo myslie钮 / 啪e sa mi to – aspo艌 mne – podarilo“. Ja si síce mô啪e na chví木u pochabo nie膷o navráva钮, no kritika a dejiny literatúry však zrejme budú ma钮 na estetickú hodnotu Hevierovej tvorby ostatných rokov iný názor. 膶i sa mu presah (v podobe akéhosi „kreatívneho aktivizovania“ verejnosti) darí vytvori钮 inými aktivitami, s autorovou poéziou súvisí len málo.