ղľáԾ
Posolstvá motýlích krídel
Radoslav Tomáš: Vlčie svadby, Praha, Na konári 2009
Básnik Radoslav Tomáš (1982) nepatrí kautorom, ktorí chcú na seba za každú cenu pritiahnuť pozornosť. Skôr ako ohlušujúcim experimentom ašokujúcim momentom dáva prednosťpoctivému formovaniu svojho tvorivého programu. Osvoje miesto na literárnej scéne sa prihlásildebutom Chlapec (2005) oceneným Cenou Ivana Kraska. Naposledy zaujal porotu súťaže Básne 2009 azískal jej prémiu.
Zaujímavosťou je, že jeho druhá zbierka Vlčie svadby vychádza vpražskom vydavateľstve, ktoré sa zameriava na vydávanie teatrologickej literatúry. Úsporná až asketická grafická úprava knižky dokonale zapadá doTomášovho tvorivého naturelu, je zrejmé, že obsah je pre neho nadradený forme. Nie je tu nič nadbytočné, všetky slovné významy, presahy aodkazy sú funkčné. Dôrazne dbá na disciplínu tvaru a nepodlieha opisnému odbiehaniu. Jeho prednosťou je sústredný akoncentrovaný výraz zasahujúci do najabsolútnejších vrcholkov (láska, smrť, viera, vina, odpustenie, sloboda jedinca vo víre spoločenských zvratov). Sobľubou definuje tieto fenomény vspojitosti s vlastnou zmyslovou skúsenosťou apoznaním. Miestami sa pohybuje na tenkom lane, ale neskĺzne do banality. Východiskom sú mu postavy zgréckej mytológie abiblické motívy – nevytvárajú pomocné piliere, ale cez ich ťažiskové hodnotové posolstvo sa dokáže posúvať do súčasnosti. Miestami je jeho metaforické vyjadrovanie zarážajúco presné, takmer merané skácelovskou mierou: „Ráno počíta / koľko slov sa zmestí / do boľavých úst“. Opakovaným námetom sa stáva smrť, ale nevyznieva tu ako fyzický zánik či koniec bytia, skôr ju nachádzame v blízkosti života avečnosti. Ozvláštnením sú básne vpróze (cyklus Minotaurus aTheseus). Tomáš vnich dokázal uplatniť analytické možnosti detailného pozorovateľa. Ľahkosť, prirodzenosť plynutia, dráždivá línia „príbehu“ ajemné celoplošné napätie vyvolávajú čitateľskú zvedavosť. Autor rozohráva sčitateľom otvorenú partiu a pozýva ho ktvorivej výmene. Občas svoje texty koncipuje ako dialógy, cítiť znich autentickú dychtivosť pohľadaní nespochybniteľného stavu pravdy snáslednou konfrontáciou s reálnou skutočnosťou. Do týchto dialógov okrem muža a ženy vstupuje cesta, dom, sen či noc, aby aj ich zastúpením vznikol vyvážený obraz pohyblivého sveta. Empatiou vzáverečnom časti Starec aBoh lyrický subjekt berie na seba ťarchu stareckej pozície sjej nadhľadom isjej úskalím. Motív motýlích krídel, ktorý sa neustále vracia, evokuje večný pohyb a nádej v kontinuálne bytie. Syntetizujúci zážitok a senzitívne nasadenie smeruje kpočiatku a neopakovateľnosti: „Je ráno / ktorého sa ešte nikto // nedotkol“. Fascinácia vnímanou prítomnosťou vyúsťuje dozaujímavej noetickej platformy.
Vlčie svadby sú prototypom príjemného a azda ajinšpirujúceho čítania. Vyhranený lyrický pohľad poskytuje plnohodnotné prijímanie poézie ako nenahraditeľného umeleckého fenoménu. Tomáš kultivovaným spôsobom dokázal presvedčiť, že priestor pre oslovujúce básne sa ešte celkom neuzavrel.
Miroslav Brück
