Kniha Archa je presná a krásna atajomná, ale aby som nerozmnožovala adjektíva – kniha je. Je zároveň prerozprávaním osemdesiatich príbehov zBiblie (rovnakým dielom 40 : 40 zo Starého aNového zákona),ktoré korenia vznámych textoch, ktoré sme už čítali, ale zároveň aj vtextoch apokryfických vsúčasnosti menej známych laickej verejnosti, ako boli, povedzme, pred sto rokmi.
Texty sú určené mladým dospievajúcim čitateľom averím, že texty Dany Podrackej spojené sobrázkami, ktoré vybral Palo Bálik (zodpovedný aj za modernú príťažlivú grafickú koncepciu asadzbu) si nájdu svojich čitateľov nielen medzi mladými, ale po knihe siahnu aj čitatelia, ktorí sú spoužitými textami oboznámení.
Vybrať zmnožstva biblických príbehov osemdesiat je nesmierne ťažká vec, preto som sa spýtala samotnej autorky básnicky prerozprávaných textov, ako ich vyberala. Odpovedala mi: „Vybrala som tie, ktoré sa mi najviac páčili.“ Kategória „páčiť sa“ obsahuje vsebe nielen estetické kritérium, ale aj etické, ktoré je vpozadí krásne plynúcich textov podaných jazykom moderným, zrozumiteľným azároveň poznačeným Podrackej neuhýbajúcim, ušľachtilým, presným symbolicko-metaforickým prepisom, až mám niekedy pri čítaní pocit, akoby ten text znovu stvorila. Zároveň príbehy nemení, jadro vždy zostáva, dotvára ich, očaruje nás, lebo nás nimi približuje nielen kduchovnému stredu Dany Podrackej (ako sa otom sama vyjadrila vdoslove), ale kduchovnému stredu nás samotných, čo je činnosť náročná aosudovo povinná.
Píšem tento text vdeň sviatku Troch kráľov. Ich príbeh je vknihe pod názvom Traja mudrci ahviezda (je to jeden zmojich obľúbených textov): „keď sa stalo niečo nezvyčajné. Na chvíľu sa zastavil čas. Bola to minúta, vktorej sa narodil Ježiš.“ Ktomuto príbehu je pridaná fotografia Halleyho kométy – betlehemskej hviezdy. Bod, vktorom sa spája to nekonečné sokamihom, vktorom sa Boh stal človekom. Narodenie dieťaťa je vždy nádejou, vierou, radosťou.
„Príbeh Ježiša Krista je najväčším príbehom všetkých čias. Od neho som sa naučila, že žiadna podoba zla nesmie byť adorovaná ani vmyšlienkach. Ak zlu otvárame ústa, dávame mu možnosť pôsobiť. Ohraničuje to naše poslanie stať sa pre druhého človeka duchovným darom.“
Áno, súhlasím averím vto, že každý znás tu sebou udržiava rovnováhu dobra azla. Azázraku tajomstva znovuzrodenia ducha zducha ako vpríbehu Nikodém pod plášťom noci, kde sa Nikodém rozpráva srabbim Ježišom onebeských veciach. Kpríbehu patrí drevená socha Štefana Papča Bivak aktomu pridaný text mystického zážitku Blaisa Pascala, kde sa na konci textu (ktorý nosil Pascal stále so sebou) nachádza trikrát zvolanie: „Radosť! Radosť! Radosť!“ Ten istý Nikodém sa po smrti Krista vyberá do Emauz vpríbehu nazvanom Čo sa stalo vEmauzoch apokračuje vrozhovore sKleopasom tou istou témou, oktorej hovoril sJežišom – ovzkriesení aznovuzrodení, osvetle.
Tu by som jediný raz možno dala „svoj“ obraz: Rembrandtov Kristus sa zastavil vEmauzoch, kde svetlo na obraze neprichádza odnikiaľ, ale vyžaruje zo samotného Krista. Ato je viera aradosť azázrak. Kristus nenapísal ani jediné slovo, ale pretrváva vslove. Dane Podrackej sa podarilo urobiť knihu, ktorá je rovnako súčasná, ako starobylá. Dávam ju do láskavej pozornosti veriacich iateistov, lebo tieto príbehy sú základom našej kultúry, či to chceme alebo nie, mali by sme ich poznať, aby sme boli bližšie svojmu duchovnému stredu. Anádeji.
Mila Haugová