ղľáԾ
Neodolateľný klamár, skvelý rozprávač
Andrzej Sapkowski: Narrentum (Veža bláznov)
Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2003
Preklad Karol Chmel
Andrzej Sapkowski patrí vsúčasnosti medzi najpredávanejších domácich autorov na poľskom knižnom trhu. Do povedomia čitateľskej verejnosti sa dostal fantasy poviedkami ozaklínačovi Geraltovi, vktorých originálne prepojil žáner západnej proveniencie smotívmi poľského folklóru. Geralt bol aj jedným zústredných protagonistov rozsiahleho päťzväzkového románového cyklu. Autor v ňom uplatnil svoje rozprávačské majstrovstvo – atak nie div, že sa dielo čoskoro dočkalo zahraničných prekladov (aneveľmi vydarenej filmovej verzie).
Slovenskej čitateľskej verejnosti sa predstavuje vprvom zväzku plánovanej trilógie.
Príbeh satentoraz neodvíja vo vymyslenom svete, ako je to zvykom vo fantasy príbehoch inšpirovaných Tolkienom. Je pevne zakotvený vreálnom časopriestore Sliezska prvej polovice 15. storočia. Sapkowski nám ukáže nefalšované husitské plienenie, stredoveký turnaj, ale aj niekoľko nezabudnuteľných milostných scén, krčmových ruvačiek, sabat bosoriek atajomné bytosti občas prijímajúce podobu zvierat. Zo žánrového hľadiska teda ide skôr ohistorický román sprvkami fantastiky, koniec koncov fantastické ozvláštnenie vtomto type prózy nebýva takou zriedkavosťou ako by sa mohlo zdať – rozumom nevysvetliteľné javy anadprirodzené bytosti nájdeme ivhistorických románoch Mika Waltariho či Alfreda Döblina. Pozorní čitatelia predchádzajúcich Sapkowského próz nebudú považovať tento žánrový posun za neočakávaný. Už zpentalógie cítiť omnoho väčšmi Sienkiewicza než Tolkiena asám autor za jeden zo svojich literárnych ainšpiračných zdrojov označil majstra poľského historického románu 20. storočia, Teodora Parnického.
Prvý zväzok Sapkowského trilógie naznačuje, že medzi fantasy ahistorickým románom existuje široká prechodná oblasť, vktorej klasifikácia dostáva na frak – avíťazí pôžitok ztextu. Bez ohľadu na žánrové zaradenie nás pohltí rozprávanie oosudoch mladého Reinmara zBielawy, sukničkára obdareného magickými schopnosťami. Sapkowski nedokáže nezaujať. Možno ani nie samotným dejom, ktorý, hoci bohatý, krúti sa vnespočetných meandroch. Množstvo epizód aodbočiek by umenej nadaného rozprávača ústrednú líniu dávno pohltilo, Sapkowski však bravúrne načrtáva scénu za scénou. Hlučnú krčmovú hostinu, počas ktorej každý každému nazerá do taniera imyšlienok, vystrieda virvar šarvátky apotom súboj dvoch tiel vintímnom prítmí. Napriek tomu, že akcie plynú vrýchlom slede za sebou, nesplývajú – autor ich dokáže podať tak, že si zakaždým uvedomíte ich charakteristickú príchuť. Textom sa mihajú dialógy, repliky, ktoré pôsobia ako švihnutie mečom vsúboji, malebné výjavy a ani tentoraz nechýba „jazyková eskamontáž“ (namiesto dialektu trpaslíkov zpentalógie tu máme jazyk pltníkov na Odre plný neobvyklých frazeologizmov).
Text ako celok vyvoláva dojem plnosti, ba až preplnenosti. Nie, to nie je nostalgický Tolkien spostavami ako tieňmi napoly prichystanými odísť na západ do nebytia, ale dôstojný dedič Sienkiewicza scharaktermi, zktorých energia aživot priam tryská. Podobne ako uSienkiewicza aj uSapkowského z každého riadku cítite radosť aľahkosť napísaného. Sapkowski je na rozdiel od Tolkiena, trpezlivo skladajúceho čriepky do mozaiky (v ktorej potom môžu citlivé prsty nahmatať prechody medzi jednotlivými úlomkami) živelným typom autora. Ráznym rozprávačským gestom vypĺňa plochu bez zastavenia, plynulo, nevieš, kde začneš anevieš, kde skončíš. Aj vtomto prípade však platí: všetkého veľa škodí. Sapkowského živelnosť občas prekračuje mieru. Tu atam vlna zaleje breh avy máte pocit čohosi nemiestneho, nedôstojného skvelého rozprávačského umenia. Textom sa mihne slovko disident, uprostred nádherne vykresleného turnaja zrazu ktosi vykríkne: „Zavlečme ich do Európy!“. Vo Veži bláznov sedí istý Kopirnik, ktorý sdomnieva, že Zem obieha okolo Slnka anie naopak akdesi inde mladý Gutenberg predvádza svoj epochálny vynález meditujúc ozneužiteľnosti rýchlo šírenej informácie, pričom zo stola zaháňa kocúra menom Luther. Je to hra, možno zábavná, no lacná. Priehľadné triky nevyvážia skutočnosť, že úbohé postavy sú tu zneužité na vykladanie téz, ktorým nerozumejú aatmosféra stráca celistvosť. Napriek tomu - keď pred vami pri čítaní ožije scéna sabatu ako vystrihnutá z obrazov Hieronyma Boscha či trhovisko načrtnuté niekoľkými kontúrami, tak akoby ste tam práve boli, ak aj neodpustíte, určite zabudnete. Škvrny savytratia avy opäť vidíte veľkolepý obraz. Ba viac - ste vňom. Sapkowski je totiž nehorázne neodolateľný klamár-rozprávač.
Miloš Ferko
