��������

Opustená sučka s nezvyčajným menom Mačka sa stretne s tulákom, ktorý sa jej predstaví ako Kuna. Sučka razom pochopí, že život neznamená len nezávislosť, a netreba sa v ňom spoliehať len na vlastné sily či rozhodnutia, to totiž so sebou často prináša osamelosť, s ktorou chce Mačka skoncovať. Práve tu sa končí príbeh prvej knihy, na ktorú Kontio nadväzuje vo svojej novinke.

Rozumieť reči zvierat

Ako pes menom Mačka stretol mačku sa začína poetickým spojením dvoch kamarátov, ktorých dala dohromady nielen ulica, ale aj hlboký cit. Práve „zo slobody, z priateľstva a lásky“ pochádza iskra, ktorá ich v úvode spojila. Autor nerieši sociálny kontext, akým je mužovo bezdomovectvo, bližšie sa nezaoberá ani alkoholizmom, ktorý je neduhom spoločnosti. „Kuna tvrdí, že je pijan. Má dlhú bradu a drsné ruky. A mnoho vôní“, nič z tohto však nie je predmetom záujmu Kontio – detskí čitatelia to nepotrebujú. Ostatne, ako v každej rozprávkovej knihe, ktorou bezpochyby táto dilógia je. Podstatné je dobré srdce, odvaha nájsť v nezvyčajných podmienkach spojencov, ktorí človeka podržia a budú mu verní, nech už prekonáva fyzické či duševné prekážky. Čarovných či magických predmetov sa síce nedočkáme, ale už len to, že človek rozumie reči zvierat, je samo osebe zázračné. Netreba zabudnúť na záver, v ktorom dobro víťazí nad zlom. Moderná rozprávka, ktorá sa môže odohrávať nielen na vykreslenom predmestí Helsínk.

Mačacie podoby

V druhej knihe sa objavia rovnaké postavy a miesta ako v prvej, pričom o ilustrácie sa opäť postarala fínska ilustrátorka a grafická dizajnérka Elina Warsta. Čitateľ musí nad príbehom premýšľať a spájať si udalosti z oboch častí, čím si otvára nové uhly pohľadu na kamarátsky vzťah protagonistov. Kniha pomáha vytvoriť si k nim puto, vnímať ich ako priateľov a držať im palce v každom okamihu ich života, z ktorého sála pohoda a pokoj. V prvej knihe si v úvode všimneme masku mačky a v druhej ju má na prvom obrázku na tvári žena v metre. Zároveň je na prvé stretnutie Mačky a Kunu zoči-voči použitý veľkoformátový obrázok s detailom tváre hlavných hrdinov. Rovnaký obrázok, len vodorovne otočený a v ružových tónoch, nájdeme aj v pokračovaní. Opakuje sa tu aj motív kopca. V jednotke hľadia z výšin na červené mesto, ktoré im doslova leží pri nohách. Naopak, v dvojke je to zelená rozkvitnutá kopa, ktorá akoby symbolizovala nádej pre budúcnosť. Tá spočíva v tom, že skupinu obohatí svojím príchodom tretí člen, skutočná mačka. Dá sa vôbec existovať v trojici a navyše s niekým takým nezávislým? Túto otázku si dáva aj ilustrátorka, pretože slovo mačka sa opakuje nielen v texte, ale aj na obrázkoch v rôznych jazykoch: Cat, Pussy Cat, el Gato, pani s mačacou maskou... Dokonca aj rozbúrené more má podobu mačacích labiek.

Posolstvo zo súčasného sveta

Celá kniha, jej obrázková aj textová časť, je nezabudnuteľným umeleckým zážitkom. Kontio je v prvom rade básnik. A to sa prejavuje doslova v celom texte: „po oblohe plávali prívetivé guľaté oblaky“, „slnko bolo guľaté ako líca trubkára“, „zatrblietal sa mihot neskorého večera a tichá túžba“. Prepracované, originálne, zaujímavé trópy a figúry dodávajú vetám punc originality, nevšednosti a grácie. Dokonca aj problém alkoholizmu je načrtnutý jedinečne: „Je to fľaša menom Pleskáč čiže sploštená ryba šťastných chvíľ.“

Knižka je útla, ale to jej nebráni sprostredkovať milé rozprávkové posolstvo zo súčasného sveta, v ktorom nie je dôležité, kým človek je a čo robí, ale to, že nik nemá byť na život sám.