Tisíc a jeden príbeh sochára Bartfaya - Ján Čomaj

Ján Čomaj: Tisíc ajeden príbeh sochára Bartfaya

Bratislava, Perfekt 2007

Vkrátkom časovom odstupe vyšli známemu aautorsky mimoriadne plodnému slovenskému spisovateľovi areportérovi Jánovi Čomajovi vo vydavateľstve Perfekt dve výpravné azaujímavé knihy oslovenských sochároch. Nenapísal ich však zo svojho pohľadu, aj keď vlastné štylizácie aniektoré myšlienkové postupy sú badateľné, ale pokúsil sa pochopiť dušu umelcov apísať vich zastúpení. Obe knihy sú pritom bohato doplnené autentickými spomienkovými fotografiami anajmä zobrazenými artefaktmi. No nielen preto sa oplatí ponoriť sa do nich až po korienky vlasov.

Popravde treba priznať, že Ján Čomaj onašom famóznom sochárovi krásy Tiborovi Bartfayovi už jednu knihu napísal. Vedícii ѱ𳾴á, vydavateľstva Perfekt vyšla pod názvom Tisíc ajedna žena sochára Bartfaya. Kým prvá kniha sa venovala predovšetkým jeho dielu vo vzťahu kumeleckej dráhe, druhá bola spísaná sambíciou zachovať príhody umelcovho života.

Prvá kapitola, vo vzťahu kzvyšku knihy pomerne rozsiahla, je skôr kapitolou úvah. Zarezonujú vnej zaujímavé myšlienky, okrem iného aj ojednom užitočnom ustanovení pre zestetizovanie nášho prostredia zbývalého socialistického stavebného zákona. Dve percentá zcelkových nákladov musel investor povinne zakalkulovať na umelecké diela, ktoré stavby zušľachťovali. Kapitolou 𳾾é, Čomaj uvádza knihu azároveň voľným rozvažovaním navodzuje neformálnu atmosféru pohody. Bartfay sa vďalších kapitolách prejavuje už osobnejšie, menej politizuje opotrebe umenia pre život aviac názorne dokumentuje radosť zumenia atvorby. Do detského, ba až prenatálneho obdobia sa vracia vkapitole í, pohľad na svoju osobnosť dopĺňa vkapitole Skokan záberom do športovej minulosti až takmer súčasnosti, lebo niektoré športové disciplíny mu dodnes aktívne robia radosť zo života. Obe kapitoly veľa prezrádzajú oprepojení hravosti atvorivosti. Napokon, ktomuto spojeniu vtrochu inej podobe sa pripína aj kapitola ٰܱá. Nejde pritom iba odomácich maznáčikov, ale aj dravé šelmy. Atak pri zostavovaní charakteristiky Tibora Bartfaya by sme nemali opomenúť ani lásku krôznorodým tvorom sveta amožno až nerozvážnu chuť riskovať. Kapitola 辱ó ponúka všehochuť až bláznivých, niekedy ibohémskych príhod, ktoré sa tomuto výtvarnému mágovi priplietli do cesty. Svoje zdôvodnenie majú aj dve pomyselné textové bodky vzávere knihy. Stále je totiž čo dopovedať, stále je naporúdzi invenčnejšia pointa rozprávania oplnohodnotnom živote. Oradosti zrozdávania krásy druhým.

Patrí sa tiež pripomenúť, že tentoraz vknihe nad sochárčinou prevažujú zobrazenia Bartfayových koláží, skíc, malieb, proste toho, čo je širšej verejnosti zautorovej tvorby menej známe. Ich výrazná estetická avýpovedná kvalita však presviedčajú otom, že sa tak deje vlastne neprávom, plnohodnotne dopĺňajú jeho priestorovú tvorbu.

Na tisícovke príbehov Tibora Bartfaya cítiť, že boli vyrozprávané schuťou, ľahko, optimisticky. Crčí znich mladícky esprit aveselosť vsúznení shravým šantením aúdivom zlásky, aj keď rôčky pribúdajú. Skúsenosť, ktorá sa ťažko získavala, vzbudzuje dnes dojem ľahkosti aaž baletnej vzdušnosti. Je to príjemné čítanie.

Ľuboš Svetoň