ղľáԾ
Slovenský spisovateľ 1995
Jednou zprvých publikácií vr. 1995 vydavateľstva Slovenský spisovateľ je útla zbierka krátkych reflexií, textov-psychogramov stitulom Š--ٲ, od už renomovanej autorky Jany Bodnárovej (nar. 1950). Literárne sa uviedla pred piatimi rokmi zbierkou poviedok Aféra rozumu (Smena 1990), ktoré jej priniesla Cenu Ivana Krasku, ďalej vydala prózy Neviditeľná sfinga (Slovenský spisovateľ, 1991) aZdenníkov Idy V. (Slovenský spisovateľ, 1993).
Zbierku Š--ٲ autorka písala vrozmedzí rokov 1987 – 1994, čiže je to dielo, ktoré sprevádzalo jej spomínanú tvorbu asvojím reflexívnym charakterom to aj potvrdzuje. Predstavuje súbor niekoľkoriadkových textov oneprekonateľných avečných ľudských pocitoch, otázkach astavoch, ktoré nás odpútavajú od pozemského sveta apribližujú k„vyšším sféram“, zachytávajú podmanivé impresie zaury výtvarných diel, ktorým autorka priamo vťahuje čitateľa do atmosféry obrazov takých umelcov, ako sú Beuys (Hľadanie úniku), Felda (Mužíček zLiliputu, ktorý kreslí), Gauguin (ÚԾ). Je inšpirovaná premenami prírody ajej fantastickou arozprávkovou tvárou: „V sivom dni vychádzajú trollovia zhúštin astroja úklady...“ (V sivom dni). Píše ostálosti anemennosti toho, čo nás obklopuje, oprchavosti ľudského bytia, pominuteľnosti abezvýznamnosti, ktorá nami preniká na miestach pretrvávajúcich stáročia: „...som lupienok kvetu, dych zamrznutý na skle, kamienok zďalekej morskej pláže...“ (Gerulata). Prežívame tu okamih, ktorý „...je kratulinkou šancou dotknúť sa Nekonečna“ (Pod Mozaikami vSan Vitale).
Vypovedá oťažkých snových obrazoch naplnených prenasledovaním ahonbou na človeka (Popravný múr, Nočná mora), onáhodných azároveň osudových stretnutiach (Most pred nejakým obrovským mestom,...), ozmrazených okamihoch bežného života vich úplnosti.
Vracia sa cez svoje deti do čarovného aaj ustráchaného detského sveta (Pamätáš sa, ako si sa bála prvý raz?) azachytáva naivné aveľmi pravdivé dovetky detí (Keď spadne hviezda, niekto odchádza?).
Autorkine krátke texty-psychogramy sú svedectvami oľudskom osamotení, keď človeka desí množstvo otázok apochybností ovlastnej pozemskej ceste, túži poznať podstatu toho, čo ho núti unikať (Sen je posol). Vďalších textoch predsa objavuje cestu aspôsob, ako sa zbaviť úzkosti zodcudzenia. Táto nádejná cesta smeruje ksplynutiu suniverzom, sprírodou: „V tej chvíli ja-osamotenie, more izem / ariedky vzduch svôňou chalúh / vypaľuje škrupinu tela amozgu. / Nájsť stratené spojenie azabudnutú harmóniu!“ (New age music). Nejde ostratu identity, ale nájdenie prapočiatku aprapôvodu ľudského života, ktorý je obsiahnutý vkaždom človeku. Autorkinou inšpiráciou avýsostnou múzou je Príroda avjej živelných podobách nachádza podstatu božského princípu.
Túžba p osplynutí so živlom, dosiahnutie najvyššej harmónie autorka predstavuje vmagickom texte naplnenom výtvarným symbolizmom.
Autorkin jazyk veľmi citlivo aintuitívne vystihuje myšlienky, obrazy sprostredkujúce psychické stavy. Vtexte Stav pokoja íš: „Je to stav dúhy vyšvihnutej zlesa azapichnutej / do druhého lesa Jemný diadém nehmotnej bohyne svetla...“ Jej dynamický akreatívny literárny jazyk nasáva znajbežnejších javov vzrušujúcu silu nepoddávajúceho sa života.
Vtexte-psychograme Divá kačka sprestreleným srdcom... sme opantaní rituálom lovu / následnosťou úkonov poľovačky /, ktorý napokon završuje dlhý ťahavý dych smrti: „Divoké kačky / Divoké dlane / Divoký krik / Divoké tlieskanie / Divoké ticho / Divoký vzdych / Divoká jaskyňa / adračí dych“. Autorka opatrne pracuje so slovami, neprepĺňa text zbytočným opisom, ale snaží sa vystihnúť najsilnejšiu podobu javu.
J. Bodnárová vsebe nezaprie prehĺbenú vizuálnu vnímavosť, záujem oobrazové vyjadrenie. Literárnym jazykom tvorí obrazy, vktorých cítime svetlo, farby, priestor asilu, aká pramení zvýtvarných diel. Pochmúrna symbolistická literárna variácia, podobne ako vtexte Noc vsplne, umožňuje opäť vyniknúť autorkiným schopnostiam, navodiť nehybnosť aplnosť výtvarného výjavu: „Nočná žena pije čierne víno / Strieborný pohár hádže cez plece / do nehybného jazera Všetko je / nemé nevšímavé zatúlané / ako jedna žena na brehu, / čln vdiaľke, / kyklopské oko / na priezračnom temene“ (Nokturno).
Nedajme sa pomýliť útlosťou knižky akrátkosťou týchto po okraj naplnených, mnohoobsažných, obrazových adynamických textov – nie sú uspôsobené len na letné čítanie. Treba sa knim oddane priblížiť, postupne vniknúť do ich hĺbky anechať sa zasiahnuť kúskom čistej pravdy onás auniverze, ktoré vsebe skrývajú.
BALLOVÁ, Barbora: Tiché obrazy sfragmentom rýdzosti (Jana Bodnárová: Š--ٲ). In: Knižná revue, roč. V, 24. 3. 1995, č. 5, s. 5.
