ղľáԾ
Zuzana Cigánová: Dosť dobrý dom
Bratislava: VSSS, 2021
Dosť dobrý dom je napohľad malá knižka sprebalom, ktorý vizuálne pripomína detskú maľbu vytvorenú počas hodín výtvarnej výchovy na prvom stupni základnej školy. Zároveň však zachytáva aj spisovateľkin autorský štýl – písať nevážne a hravo oveciach vážnych.
Zuzana Cigánová je hereckou legendou, ktorá účinkovala vstovkách inscenácií, ahoci je takpovediac „doma“ na javisku ina filmovom plátne, ani literárna tvorba jej nie je cudzia. Od svojho debutu Kúsok cesty okolo sveta (1991) publikovala viacero próz, napríklad Dopadne to dosť dobre, pes bude rád (1995) aleboK+K alebo naša etuda (2004). Medzi literárnou kritikou pozitívne zarezonovala trojnovela Šampanské, káva, pivo (2007), ktorá bola nominovaná na cenu Anasoft litera, podobne úspešné však boli aj jej nasledujúce prózy Špaky vtŕní (2012) aá (2016). Jej literárne portfólio dopĺňa akýsi spisovateľský zápisník Všetko, čo viem (2020), ale i dráma Divadelná hra (2011), ktorá dáva aj laikovi možnosť zistiť, akú podobu ma divadelný scenár.
Vsúčasnosti sa čitateľovi do rúk dostáva jej najnovší počin – próza Dosť dobrý dom. Rozprávač nám síce hneď vúvode našepká, že žánrovo ide odzáԾ, abyvzápätí hravo využil jeho homonymný význam – dzáԾ ako ľúbostnú zápletku. „Toto je dzáԾ... Románik omalom paneláčiku... Ojeho obyvateľoch, ojeho ľuďoch... Lebo romány sú oľuďoch, lebo dzáԾy mávajú ľudia...“ (s. 7)
Vpopredí významového plánu prózy sú teda ľudia aich vzťahy. Postavy, hoci majú rozličný vek icharakter, spája túžba žiť vo vzťahochnaplnených ahodnotných. Atáto skutočnosť sa odráža aj vautorkinom spôsobe písania. Vjej próze nenájdeme dlhé introspektívne pauzy ani dlhšie opisné pasáže. Naopak, neustále sa tam niečo deje: postavy komunikujú, žartujú, flirtujú, hádajú sa a prežívajú svoje súkromné drámy, no nikdy nie sami.
Popri charaktere postáv vystupuje do popredia aj skutočnosť, že bývajú vtom istom obytnom dome, rozprávač ho láskavo nazýva „paneláčik“. Už vpróze Café hyena (2012) prozaičky Jany Beňovej sme sa sním stretli ako s priestorom, kde veci verejné prestupujú do súkromia aobyvatelia toho istého paneláku sú si nechtiac bližší, ako by chceli. Vtejto línii pokračuje aj Cigánová: „... každý človek predsa potrebuje svoj okruh... svoj meter štvorcový, svoj meter kubický, kam vpúšťa len toho, koho sám chce.. Lenže vpaneláku... už len tie zvuky, čo vôbec nepatria do vášho života!“ (s. 7)
Ale Cigánová sa vo svojom písaní vydáva iným smerom ako Beňová, nejde jej ozdôraznenie izolovanosti aanonymity postáv vpritesnom priestore paneláku. Kproblému pristupuje takpovediac „tatarkovsky“, keď sa zmyslom života stáva snaha porozumieť tomu druhému a spoznávanie našich susedov vedie kvzájomnému obohateniu. Autorka neproblematizuje možnosť tohto porozumenia: je nielen možné, ale pre významový plán prózy aj nevyhnutné. Základným rysom tejto prózy je totiž jej tendencia kharmónii avyváženému riešeniu problémových situácií.
Pre stavbu sujetu je teda ťažiskovým motív paneláku – tohto „dosť dobrého domu“, „... čo je ako hudobný nástroj“ (s. 109) – jeho akustická aaj estetická kvalita. Hlas azvuky rezonujú jeho stenami iobyvateľmi.
Hravosť ako stratégia písania sa prejavuje na viacerých úrovniach, napríklad je to významové členenie textu do podoby scenára. Rozprávač nás na začiatku jednotlivých častí – obrazov – často stanovením časových apriestorových indícií inštruuje, čo si máme ako čitatelia predstaviť.
„A je zajtra či pozajtra akamaráti sedia vo vírivke... APišta otvorí oko“ (s. 144)
„... Asme vpracovni Dušana Dušu avoľakde vbyte sa ozve. Smeeetííí!“ (s. 142)
„A základná situácia je takáto... Pani Laura leží vspálni, ostatní sú vobývačke.. Medzi nimi sú dokorán otvorené dvojité dvere...“ (s. 145)
Nápadné je frekventované uvádzanie viet spojkou „a“, čo podčiarkuje hravé adetské ladenie textu. Najčastejšie však autorka používa elipsu – t. j. tri body, ktorá však neplní svoju tradičnú funkciu: jej použitím sa nezamlčuje časť výpovede, nevedie kdramatizácii, ale skôr slúži na prepojenie viet ajednotlivých obrazov, ktoré na seba nadväzujú arozplývajú sa jeden vdruhom. Jej funkcia pripomína aj pomyselnú „klapku“, ktorá pri tvorbe filmu signalizuje nový obraz.
Odkaz na klapku súvisí aj so skutočnosťou, že metaforicko-obrazná rovina je ukotvená vpriestore divadla, kinematografie, ato najmä tej slovenskej. Odkazuje na ňu nielen postava elegantnej herečky – pani Laury, ale napríklad aj opis jednotlivých postáv. Tie rozprávač sobľubou prirovnáva kniektorým zo slovenských hereckých osobností: spomenutá pani Laura pripomína Zdenu Grúberovú (s. 12), pani Alena Veselá (mama dcér Hany aDany) pani Majdu Pavelekovú, maliar Dušan Duša Jána Kronera (s. 19) amanželka jednej zpostáv „má pekný hrubý hlas Zuzky Kronerovej“. (s. 119)
Charakterizácia postáv prostredníctvom ich hereckých ekvivalentov je efektná, čitateľ si predstaví jasný obraz azároveň si uvedomí, že postavy disponujú aj istou dávkou hereckého šarmu. Vneposlednom rade dochádza aj k istému humornému efektu.
Dosť dobrý dom je útla knižka, ale jej čitateľovi zaručuje príjemne strávený čas, ak sa rozhodne, že bude čítanie vnímať ako hru avo svojej predstavivosti si jednotlivé obrazy poskladá s ľahkosťou adávkou humoru. Cigánovej literárny svet je svetom človečiny aelementárnej ľudskosti, azda aj ztohto dôvodu je čitateľsky veľmi príťažlivý.
