Komplexná literárnohistorická, poetologická a filozofická analýza poézie Jána Hollého je synonymom celo啪ivotnej vedeckej práce Evy Fordinálovej. Okrem troch monografií Aký si, Ján Hollý? (1985), Ján Hollý (1785 – 1849) (2003) a Ján Hollý v slovenskom národno-kultúrnom vedomí (2007), ktoré prinášajú erudovaný poh木ad na básnikovo dielo, je táto problematika skryto prítomná aj v 膹alších 膷astiach jej tvorby. Nachádzame ju aj vo Fordinálovej najnovšej knihe Tajomné pramene v nás (Literárne informa膷né centrum 2013). V nej vyu啪íva poéziu Jána Hollého na to, aby podporila svoj k木ú膷ový zámer a poukázala na duchovno-literárnu dimenziu slovenskej kultúry, na cyrilo-metodskú tradíciu, ktorá sa kontinuitne vinie dejinami našej 木udovej i umelej slovesnosti od 膷ias pôsobenia oboch vierozvestov a啪 po dnešné dni. Fordinálová citlivo nazerá na etapy nášho literárneho diania, odmieta vnímanie ve木komoravských 膷ias pred príchodom Cyrila a Metoda ako pohanských, vidí ich ako predkres钮anské v tom zmysle, 啪e naši predkovia 啪ili u啪 pred prijatím kres钮anstva hlbokým duchovným 啪ivotom. Pútavo poukazuje aj na kres钮anský étos slovenského osvietenstva, ktorého dôsledkom je kultúrna emancipácia k艌azskej vrstvy vzdelancov v národnom obrodení. Osobitne treba vyzdvihnú钮 autorkinu snahu o rehabilitáciu niektorých zabúdaných osobností našej kultúry: skalického filozofa a básnika Augustína Dole啪ala, kuklovského k艌aza a historika Juraja Papánka, Jozefa Ignáca Bajzu, Pavla Jozefa Šafárika 膷i Jána Kollára. Kniha Tajomné pramene v nás je koncipovaná esejisticky, písaná 膷itate木sky prístupným jazykom, nevy啪aduje samostatný vysvet木ujúci komentár, neza钮a啪uje poznámkami pod 膷iarou ani obsiahlymi odkazmi na pou啪itú literatúru, no napriek tomu je to práca na vysokej odbornej úrovni.
