��������

Knižky s pridanou hodnotou sú vždy veľkým lákadlom pre rodičov, ktorí chcú deťom dopriať krásnu modernú literatúru s bonusom. Tým môže byť nielen bohatá obrazová príloha, ale aj možnosť viesť so svojím dieťaťom dialóg o predostretých témach, možnosť zamyslieť sa, čo autor(ka) chcel(a) naznačiť. Takéto poslanie majú aj diela poľskej spisovateľky Tiny Oziewicz. Prvou zo série tzv. sveta pocitov je knižka Čo robia pocity? (Stonožka, 2022). Tie totiž majú aj voľný čas a vtedy sa o nich človek dozvie aj to, o čom nemal dovtedy ani tušenie. Po veľkom úspechu knižky nasledovala aj druhá časť s názvom Ako žijú pocity? Autorka sa v nej sústreďuje na netradično-všedné dni našich nálad a emócií.

Knižka je určená deťom od päť rokov a tomu je prispôsobená aj veľkosť textu. Jednotlivé príbehy sa vyznačujú adresnosťou a stručnosťou. Stretávame sa tu s postavami zosobňujúcimi tradičné pocity (Strach, Odvaha, Trpezlivosť) i s mnohými, ktoré deti ešte tak dobre nepoznajú (Nostalgia, Bezcennosť, Tvrdohlavosť). Žiadna z postáv však nechodí sama: cítenie a prežívanie je zmesou jednotlivých pocitov a je dobré zažívať ich všetky naraz, aj keď sú niektoré pozitívnejšie a iné negatívne. Svojich čitateľov takto nenápadne Oziewicz učí prijímať emócie, ktoré sú pre deti prirodzené, no často si ich neuvedomujú a v konečnom dôsledku sú prínosom pre zvládanie podobných situácií v dospelosti. Koľko emócií sa môže skrývať pri takom obyčajnom posedení pri jahodovom džeme! „Ani sa nenazdáš a celý jahodový džem je zjedený. Radosť má zašpinené líca, Bezstarostnosť si olizuje prsty, Netrpezlivosť zaspala a Nadšenie ešte stále škrabe lyžičkou po stenách hrnčeka. A Trpezlivosť? Pokojne varí ďalší. Z čerešní, zo sliviek, z malín.“ (bez paginácie)

Poetický text dopĺňajú veselé ilustrácie od Aleksandry Zając. Tak ako autorka nežne pracuje s textom, ilustrátorka zase narába s obrázkami, ktoré príbehy jednotlivých postáv dopĺňajú. Zároveň sú tu aj dvojstrany venované iba veselým obrázkom. Prím tu hrá príroda a motívy fauny a rastlinstva (dubové listy na dverách almary, tapety na stenách, rastliny vyčnievajúce z kufrov, miesta, kde sa pocity zdržujú a relaxujú...).

Jednotlivé postavy pocitov vyzerajú ako sivé chlpaté príšerky z lesa, ktoré by chcel každý objať a pritúliť si ich ako svojho obľúbeného plyšáka. Majú milé tváričky, ruky a nohy s prstami, smiešne veľké a chlpaté uši a rôznorodé veľké nosy. Niektoré majú dokonca i malé tenké chvostíky. A tak ako v spomínanom jahodovom džeme, aj tu sa mieša Nostalgia starých čias, ktorej pomáhajú kamaráti Strach so Zvedavosťou či Tvrdohlavosť so Zdravým rozumom, ktorí sa navzájom dopĺňajú v každej situácii. A to len preto, aby sa za všetkých mohla obetovať Trpezlivosť, keď Bezcennosť vidí krásu aj v zbytočnostiach a Zlomyseľnosť pátra po svojich nových obetiach. Všetky prekážky sa dajú prekonať so sestrami Odvahou a Dôverou, hlavne keď je nablízku Vďačnosť, bez ktorej by sme zabudli na všetky všedné, no krásne veci. Navyše, v príhodných situáciách autorka negatívne pocity povyšuje na prednosti: „Pretože tvrdohlavosť potrebujeme. Ostatní sa s ňou�� cítia bezpečnejšie... nič ju nenahradí, keď treba byť neústupný v dôležitých a vo veľkých veciach ... vtedy ju už nik nenazýva tvrdohlavosťou, hovoria jej odhodlanie a vytrvalosť.“

Oziewicz vie vynikajúco narábať s poetickosťou textu a jej prirovnania, básnické otázky a obrazy sú novátorské a netradičné. Vždy však vystihujú daný pocit presne tak, aby bol pre malého čitateľa zrozumiteľný a dostatočne blízky. Pretože „spomienky víria ako sneh. A niekedy ako sneh štípu na lícach...“ a „minulé decembre, ktoré celý rok pokojne spali v škatuliach“ dokresľujú atmosféru daného momentu, ale stále prenechávajú dostatok priestoru pre fantáziu a predstavivosť. Dospelým zas ulahodí jemnosťou a ľahkosťou textu, vráti ich do spomienok. Veľa skrytých hesiel a starých právd pootvorí dvierka do minulosti a vytvorí priestor pre životné pravdy detskej budúcnosti, pretože „Na dobré veci sa oplatí čakať“, hoci si to malí i veľkí neradi pripúšťajú.

���������������������� V Poľsku dokonca vyšiel už aj tretí diel, v ktorom Oziewicz hovorí o tom, čo pocity robia v noci. Druhá kniha série je teda ideálna na začatie jednoduchých rozhovorov o ťažkých témach, akými sú pocity a ich zvládanie. Ponúka veľký priestor na vzájomnú interakciu rodič – dieťa, pretože „vďačnosť rada spomína na dobré časy. Niekedy je ťažké ich nájsť. Treba vedieť, kde hľadať.“

Tina Oziewicz: Ako žijú pocity?
Preklad: Silvia Kaščáková

Stonožka, Bratislava 2024

��

��