Recenzia
Ján Neštiak
13.09.2004

Svätý z Handľov

Peter Kováčik

Svätý zHandľov

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2003

Nie je žiadnym tajomstvom, že naša literatúra má ešte stále veľa podlžností vočislovenskej histórii aveľkým osobnostiam umeleckého ivedeckého života. Aaj keď historické alebo biografické romány patria medzi čitateľmi knajžiadanejším, stále je ešte veľa medzier vpoznávaní našej minulosti.

Tento dlh sa snaží zmenšiť aj plodný divadelný, filmový, televízny arozhlasový scenárista aautor niekoľkých pozoruhodných románov, okrem iného aj znašich dejín, Peter Kováčik. Jeho najnovšia kniha Svätý zHandľov zachytáva životnú púť lesného hospodára Jozefa Dekreta Matejovie. Peter Kováčik nie je prvým spisovateľom, ktorý približuje osudy tejto významnej anie dostatočne známej osobnosti. Pred takmer piatimi desaťročiami vydal životopisný román oňom Horou pieseň šumí Jozef Horák. Kniha bola určená predovšetkým detskému čitateľovi. Peter Kováčik hľadá však svojho adresáta už medzi dospelými, očom svedčí ijeho štýl amnožstvo faktografického materiálu. Upozorňuje najmä na význam jeho práce, ktorou predbehol nielen svoju generáciu, ale dá sa povedať celé storočie. Možno aj my by sme sa ešte pred niekoľkými desaťročiami, keď panovalo heslo „poručíme vetru, dažďu“, pozerali na Dekreta ako na akéhosi donkichota, ktorý sa stavia proti agresívnej aneobmedzenej ťažbe dreva kvôli rozvoju hút apriemyslu akýmsi sentimentálnym vzťahom klesu aprírode vôbec. Dnes už vieme, že Dekret bol vlastne vizionár, ktorý dovidel ďalej ako mnohí jeho súčasníci, že prírodné zdroje nie sú neobmedzené. Jeho krédo bolo: „Lesník seje, ale úrodu zberajú potomkovia. To, že robím pre nich, ma neubíja, ale povznáša.“ Dekret totiž už dávno pochopil, že lesy nemožno len bohapusto drancovať, ale treba sa one starať, zabezpečovať ich výsadbu akultiváciu. Dekret spodporou hlavného lesného inšpektora vBudíne Františka Dušeka aveľkej vedeckej kapacity profesora Wilckensa uskutočňoval systematickú obnovu lesov zdevastovaných neprestajnou ťažbou. Na zalesňovanie používal veľké množstvá semena lesných drevín domáceho pôvodu napriek výnosu panovníka, ktorý podľa rád odborníkov uprednostňoval americké. Aj vtomto dala budúcnosť Dekretovi za pravdu, pretože domáce semená sa ukázali vhodnejšie. Takto sa Dekret stal jedným zprvých lesných hospodárov na svete. Aje to vistom zmysle aj jeho zásluha, že – ako Kováčik cituje správu Svetového fondu divej prírody - Slovensko má najzachovanejšie lesy zpristupujúcich krajín do Európskej únie, na rovnakej úrovni ako Švédsko aRakúsko, aj keď, žiaľ, stav lesov vžiadnom európskom štáte nie je na dostatočnej úrovni.

Aj keď rodák zČierneho Balogu Peter Kováčik pozná dokonale svoj rodný kraj, miesto pôsobenia Jozefa Dekreta, predsa nás prekvapí dôsledným využitím preštudovaného pramenného materiálu. Kováčik si dal veľa práce, aby vypátral čo len najmenší údaj zDekretovho života acitlivo ho zakomponoval do svojho príbehu. Napriek tomu, že Dekret vyšiel zchudobných pomerov avzdelaním bol vpodstate samouk, dotiahol to až na cisársko-kráľovského lesmajstra banskobystrického lesného dištriktu, teda zastával úrad, ktorý dovtedy vykonávali výlučne šľachtici. Nikdy však na svoj pôvod nezabudol acelý život sa snažil zlepšiť sociálne podmienky drobných ľudí, veď preto ho aj volali Svätý zHandľov. Pre drevorubačov, ktorí sa zranili pri práci, presadil počas liečby určité dávky. Pričinil sa, aby sa vbanskej oblasti Slovenska začali pestovať zemiaky, čím zachránil mnoho ľudí pred hladomorom.

Osudovým protihráčom Jozefa Dekreta Matejovie bol gróf Bressler, typický nafúkaný šľachtic, ktorý nevynechal jedinú príležitosť, aby Dekreta neponížil. Napriek všetkému zich zápasu vychádza víťazne Dekret, ktorý svoje nedostatočné vzdelanie vynahrádza prirodzeným talentom, nesmiernou húževnatosťou i odvahou bojovať za svoju pravdu. Vrománe, ktorého dej sa odohráva vprvých desaťročiach 19. storočia, sa už objavujú prvé príznaky maďarizácie, ale aj tuhý odpor Dekreta ajeho rodákov, ktorí boli vždy známi silným slovenským povedomím. Kováčikov román zaujme dôslednou znalosťou reálií afunkčným používaním miestnych názvov idobových odborných výrazov.

Kováčikovi sa zarchívov podarilo vykutať skutočnú historickú lahôdku, neznámy príbeh, ktorý dokumentuje Dekretovu statočnosť apoctivosť. Keď sa roku 1805 Napoleonove vojská blížili kViedni, cisár František I. dal príkaz odviezť štátny poklad na bezpečné miesto. Dvorská komora vybrala na túto akciu práve Dekreta, ktorý spolu s oddanými mužmi zo Starých Hôr poklad zachránil.

Jozef Dekret Matejovie je významnou postavou našej histórie. Svojou intuíciou predbehol dobu aKováčikov román je nielen holdom jeho veľkému krajanovi, ale aj dôkazom, že unás na Slovensku aj napriek nepriaznivým podmienkam vyrastali osobnosti európskeho formátu.

Ján Neštiak