ղľáԾ
Irónia ako možná odpoveď
Ján Štrasser: Staré železo, Bratislava, Marenčin PT 2007
Tvorivý rozptyl Jána Štrassera je široký arozmanitý. Popri piesňových textoch, publicistike aprekladoch nikdy nerezignoval ani na poéziu. Ba práve naopak, systematicky sa knej vracia ako kosvedčenej hodnotovej základni. Potvrdzuje to aj prítomnou básnickou zbierkou, ktorá oslovuje svojou prirodzenou naliehavosťou aaktuálnosťou.
Štrasserova poézia sa dotýka skôr pevného, aj keď zradného povrchu zeme ako jej nebeských odleskov. Naplno si uvedomuje, že „už hviezda nepadá do nočnej aleje“. Aj po všetkých životných skúsenostiach sa odmieta brať vážne, jeho silnou devízou je znepokojujúca sebairónia, irónia, na mnohých miestach ústiaca až do čierneho humoru. Jeho poézia to však unesie, lebo vychádza zpozícií civilnej ľahkosti asamozrejmosti. Paralelne sironickou líniou si vychutnáva žonglérsku hru so slovom, so všetkými jej odtieňmi azvukovými nuansami. Ztohto aspektu jeho texty dostávajú hlboký rozmer sebareflexie avnímavosti. Štrasser má ďaleko od lyrickej naivity aľahkovážneho predstierania dokonalého stavu sveta aľudského spolunažívania. Potom logicky nepodlieha ilúziám, sentimentalite auž vôbec nie sebaľútosti. Cez ostré videnie súčasnosti akoby len mimochodom glosoval jej nahromadenú kontroverznosť. Vnej sa dajú vypozorovať isté dobové momenty - odcudzenie, rýchlosť životného štýlu, absurdnosť technického napredovania. Štrasser hojne využíva hodnotový kontrast založený na jednej strane nie práve ideálnou situáciou ana druhej strane zľahčujúcu iróniou. Jej dopadajúce ihličky dávajú jeho výpovedi punc príťažlivosti aj prípadného stotožnenia sňou. Potom aj zneutrálneho rozpoloženia účinne vyťaží zrniečko súcitného úsmevu, napríklad vMilosrdnom haiku: „Zažmúr oči. Tak / vidíš - máš so mnou / iba samé mladosti“. Najmä vhaiku je autor mimoriadne obratný aprecízny, každé slovo je citlivo zvážené avložené do jeho priehľadnej štruktúry. Aj preto je mu cudzia špekulatívnosť apopisnosť, ksvojej téme sa snaží pristupovať vždy priamočiaro, čo vyvoláva okamžitý účinok. Ako vOktóbrovom haiku: „Je tu zimný čas, / značí to ohodinu / dlhšie bez teba.“
Štrasserova zbierka sa vyznačuje aktuálnosťou nielen vzmysle prechodných aprchajúcich udalostí, ale najmä vzmysle každodennej túžby po láske aharmónii. Hmatateľné reálie vystupujúce zo šera dní arokov prerážajú na povrch básne vo svojej surovej podobe, ale neprispôsobujú sa za každú cenu jej estetickej požiadavke. Vo väčšine svojich básní dokáže Štrasser vyvážene vymodelovať presnú aautentickú atmosféru bez vzletných lyrických ornamentov. Na relatívne malej ploche vie navodiť presvedčivú aobnažujúcu momentku sotvorenou takmer až mrazivou pointou ako vbásni SFrancúzkou vanglickom parku.
Básnická zbierka Jána Štrassera rozhodne nepatrí do starého železa, skôr každý jeho „kúsok“ treba sústredene vnímať ako možnú odpoveď na rozvírený pohyb vnašom spoločenskom priestore.
Miroslav Brück
