暗网禁区

Pavol Rankov

Stalo sa prv茅ho septembra (alebo inokedy)

Bratislava, Kalligram 2008

聽聽聽聽聽聽聽聽 Pod木a autorsk茅ho incipitu v聽knihe Pavla Rankova (1964) Stalo sa prv茅ho septembra (alebo inokedy), ktor谩 vy拧la v聽Eur贸pskom roku medzikult煤rneho dial贸gu,聽 鈥�V拧etko je vymyslen茅. Nikdy ni膷 nebolo, nikdy nikto ne啪il. Ani prv茅ho septembra nikdy nebolo.鈥� Autor o膷ividne popiera nos medzi o膷ami, lebo v聽priestore medzi Kom谩rnom a聽沤ilinou 膷i medzi 膶iernou nad Tisou a聽Skalicou sa v啪dy diali veci, ktor茅 presahuj煤 木udsk媒 pochop, a聽v聽jeho rom谩ne sa dej煤 veci, ktor茅 s煤 tak茅 nezvratn茅, 啪e sa mo啪no e拧te len bud煤 dia钮. A聽prv谩, a聽najvidite木nej拧ia, z聽nich je, 啪e Rankov vyu啪il v媒hradn茅 pr谩vo svojho talentu na posp谩janie s煤vislost铆, ktor茅 si e拧te nikto nikdy nedovolil spoji钮, a聽posp谩jal ich tak, ako mu prik谩zalo (azda) jeho genera膷n茅 svedomie a umeleck茅 c铆tenie. A聽v媒sledok je v聽porovnan铆 s聽t媒m, 膷o gener谩cie a聽svedomia a聽c铆tenia pred n铆m iba nesmelo nazna膷ovali, frapuj煤ci: nikto neuver铆, 啪e to, 膷o sa stalo v聽jeho knihe, sa naozaj stalo. Ve膹 kto by dnes uveril nejak茅mu svedomiu a聽c铆teniu? Kto by pripustil, 啪e medzi 膷iernou a聽bielou je to木ko farieb, 啪e za钮a啪ova钮 sa ich vn铆man铆m bezpochyby vedie k聽problematizovaniu osobnosti, identity, orient谩cie, k聽slobode prida钮 sa k聽davu a聽k聽slobode dobrovo木ne sa vzda钮 vlastnej slobody. Kto by si priznal, 啪e to v聽啪ivote tak chod铆, a聽nepokladal pred啪ut茅 pravdy za prospe拧nej拧ie zdraviu? Milosrdn媒 Rankov to vie, a聽preto pon煤ka 膷itate木ovi okrem dobr茅ho 膷铆tania aj mo啪nos钮 neuveri钮 ani prv茅mu septembru, ani ni膷omu, 膷o osudov茅 sa okolo tejto fikcie zomlelo.

聽聽聽聽聽聽聽聽 Prv茅ho septembra 1938 sa v聽strede Eur贸py, na mond茅nnom levickom k煤palisku, stala historick谩 rom谩nov谩 udalos钮: traja trin谩s钮ro膷n铆 pubertiaci 鈥� Ma膹ar, 膶ech a聽沤id 鈥� sa rozhodli v聽plaveck媒ch pretekoch bojova钮 o聽n谩rok na plavovlas煤 Slovenku M谩riu. Pretek sa skon膷铆 bez v媒sledku, ale pokra膷uje na str谩nkach cel茅ho vy拧e tristostr谩nkov茅ho rom谩nu: boj troch kamar谩tov o聽l谩sku sa opakuje vari v聽ka啪dom z聽tridsiatich rokov trvania deja rom谩nu, ale preteky sa nikdy neskon膷ia nijak媒m v铆钮azstvom. Iste啪e: trocha romantick谩 osnova pre rom谩n, ktor媒 svojich hrdinov priam 啪enie politick媒mi peklami, ale nedopraje im dokon膷i钮 onen osudov媒 pretek. To romantick茅 sa v拧ak uk谩啪e najspo木ahlivej拧铆m krit茅riom na zhodnotenie 啪ivotn媒ch osudov v拧etk媒ch 鈥瀌ejinotvorn媒ch subjektov鈥�: 鈥濵oje nenaplnen茅 啪ivoty鈥�. 沤ivoty hrdinov sa medzi膷asom naplnili neuverite木n媒mi dejmi, ale nenaplnili sa najoby膷ajnej拧铆m a聽najposv盲tnej拧铆m 木udsk媒m obsahom 鈥� l谩skou. Nikto nevyhr谩 M谩riu a聽najnevinnej拧ia M谩ria prehr谩 v拧etk媒ch.

聽聽聽聽聽聽聽聽 Kv谩ziromantick媒 pr铆beh by mohol vymyslie钮 hocikto. U聽Rankova je v拧ak najrevolu膷nej拧ie pon铆manie slovenskej hist贸rie, lep拧ie povedan茅 hist贸rie Slovenska, ktor茅 sa spredmet艌uje v聽dejin谩ch post谩v a ich osudoch: nie s煤 predur膷en茅 ich etnicitou, ale ich p么vod v聽rom谩nov媒ch peripeti谩ch zohr谩va kruci谩lnu 煤lohu. Vrhaj煤 sa do dejinn媒ch katakliziem so subjektivistickou v谩拧艌ou a聽bez vedomia d么sledkov. Autor sa musel vyrovna钮 s聽mnoh媒mi protire膷iv媒mi historick媒mi okolnos钮ami, ktor茅 s煤 dodnes predmetom politick媒ch sv谩rov: prv媒 slovensk媒 拧t谩t, okup谩cia Slovenska Ma膹armi, protektor谩t, protifa拧istick茅 Slovensk茅 n谩rodn茅 povstanie, vznik Izraelu, oslobodenie Sovietskou arm谩dou, febru谩rov媒 prevrat, komunistick媒 teror v p盲钮desiatych rokoch, Ma膹arsk谩 revol煤cia 1956, chru拧膷evovsk媒 politick媒 odm盲k, 膷eskoslovensk谩 jar, spojeneck谩 okup谩cia 膶eskoslovenska. Ka啪d谩 postava mus铆 prejs钮 t媒mto o膷istcom a聽vyc煤di钮 si z聽neho svoju pravdu. Autor sa s聽n铆m vyrovnal takpovediac faktograficky. Jeho hrdinovia s煤 priam impregnovan铆 historick媒mi udalos钮ami, ktor茅 ur膷uj煤 ich 啪ivotn茅 trajekt贸rie, no ich 膷iny v聽kone膷nom d么sledku predsa len diktuje聽 najglob谩lnej拧ia zo v拧etk媒ch strat茅gi铆 鈥� l谩ska. Pr谩ve tak谩to podmienen谩 faktografickos钮 v拧ak chr谩ni autora pred zjednodu拧ovan铆m 膷i ideologizovan铆m t茅m, ku ktor媒m mus铆 鈥� chtiac-nechtiac 鈥� cez svoje postavy zauja钮 stanovisko. Dr啪铆 sa jej, a聽naru拧铆 ju mo啪no iba v聽najneo膷ak谩vanej拧铆ch situ谩ci谩ch (karikat煤rne zobrazenie Horthyho, Tisa, Hus谩ka, Novotn茅ho, Dub膷eka), ktor茅 okrem in茅ho prezr谩dzaj煤 ironiz谩ciu celej t茅my, in谩膷 hlboko skryt煤 pod dramatick媒mi pr铆behov媒mi peripetiami hlavn媒ch hrdinov.聽聽聽聽聽聽聽

聽聽聽聽聽聽聽聽 Pavol Rankov non拧alantne predhodil vari najzmyslupnej拧iu v媒zvu slovensk茅mu rom谩nu. Ak m谩 na to, aby ju prijal, m谩 sa slovensk谩 literat煤ra na 膷o te拧i钮. Ak nie, Rankovov rom谩n ostane hodnotou, ktorej bud煤 鈥� ako zvy膷ajne 鈥� na dohodnotenie ch媒ba钮 procesu谩lne kontexty. No aj tak zostane kon拧titut铆vnym prozaick媒m v媒konom , ktor媒 prekro膷il prahy dovolen茅ho.

Alexander Halvon铆k聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽聽